Adrian Gubčo 10.11.2025 19:53
Rozdielne svety na železnici. Kým Európa ohlasuje ambiciózne vízie, na Slovensku rastú obavy o vlastné zdravie
Slovensko za posledný mesiac zasiahli dve vážne nehody na železnici, ktoré sa len veľkým šťastím neskončili stratami na životoch. Hoci svoj vplyv mohol mať aj ľudský faktor, odborníci sa zhodujú, že zodpovedný je aj stav železničných tratí a zabezpečenia, rovnako ako celkový úpadok železničnej dopravy na Slovensku. V tom istom čase Európska únia ohlasuje plány na urýchlenie rozvoja vysokorýchlostných tratí.
Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Celé Slovensko zasiahla včerajšia nehoda na trati medzi Pezinkom a Bratislavou. Rýchlik Tatran z Košíc narazil zozadu do regionálneho expresu z Nitry, ktorý tiež smeroval do Bratislavy. Zranených bolo 79 ľudí, nezomrel našťastie nikto. Rozhodovali podľa všetkého sekundy, rýchlik nešiel plnou rýchlosťou. Keby išiel, nehoda mohla dopadnúť omnoho horšie.
Táto udalosť nastala len mesiac po tom, ako sa pri obci Jablonov nad Turňou zrazili dva rýchliky. Aj v tomto prípade došlo k vážnej zrážke, no vďaka šťastnej zhode okolností prežili všetci cestujúci aj personál. Zranených bolo 69 ľudí, teda väčšina z tých, ktorí sa nachádzali vo vlakoch. Experti síce pripúšťajú pochybenie na strane personálu, zároveň ale pripomínajú, že keby boli na trati a vo vlakoch prítomné moderné zabezpečovacie zariadenia, k nehode nemuselo prísť.
Tak zrážka v Jablonove nad Turňou, ako aj teraz pri Pezinku rozpútala vášnivé diskusie o stave železničnej infraštruktúry na Slovensku. Kritici pripomínajú, že kým na Slovensku je systémom ETCS vybavených len necelých 250 kilometrov z celkových 3.600 kilometrov tratí, v Česku je to omnoho viac. Hoci aj tam boli v minulosti vážne nehody vrátane tragických, krajina výrazne investovala do skvalitnenia železničnej infraštruktúry.
Slovensko čelí obrovskému investičnému dlhu. Len v poslednom období získali Železnice Slovenskej republiky viac zdrojov, jednak zo štátneho rozpočtu, ale aj z európskych zdrojov. Postupne vďaka tomu klesá počet bodových závad a rýchlostných obmedzení a došlo aj k modernizácii niekoľkých úsekov. V konečnom dôsledku je to stále málo.
V tom istom čase, ako Slovensko bojuje s katastrofálnym stavom svojich železníc, zažívajú európske trate úspešné obdobie. Tento trend chce ešte vo väčšej miere posilniť Európska únia. Minulú stredu, 5. novembra, Európska komisia odhalila komplexný plán pre urýchlenie rozvoja vysokorýchlostných tratí naprieč celou úniou, vďaka čomu by sa mali radikálne skrátiť cestovné časy medzi najvýznamnejšími mestami. Základná sieť v podobe koridorov TEN-T by mala byť dobudovaná do roku 2040.
Opatrenia majú spočívať v skvalitnení cezhraničných hrdiel, kde dochádza k spomaleniu dopravy, vytvorení samostatnej finančnej stratégie, ktorá uľahčí spoluprácu verejného a súkromného sektora, zlepšení prístupu nových operátorov, uľahčení cezhraničného nákupu lístkov na vlak, podpore vývoja nových vlakov a odstránení legislatívnych prekážok. Tieto kroky nadväzujú na snahy únie urýchliť budovanie koridorov TEN-T. Do 804 železničných projektov už išlo 34,4 miliárd eur.
Zdroj: Európska komisia
Komisia odprezentovala aj mapu, kde približuje, nakoľko by sa mali skrátiť cestovné časy. Viedeň je na nej prakticky spojená s Bratislavou, je tak celkom možné, že práve rakúska metropola bude slúžiť ako uzol aj pre slovenské hlavné mesto. Cesta z Berlína do Viedne cez Prahu by mala trvať 4 hodiny a 30 minút (dnes je to 8 hodín a 10 minút), z Viedne do Varšavy by to malo trvať 4 hodiny a 15 minút (dnes je to 7 hodín a 30 minút) a z Viedne do Bukurešti by sa mala cesta skrátiť na 7 hodín a 55 minút (oproti dnešným 17 hodinám a 40 minútam). Mapa nepribližuje, či bude s blízkymi metropolami spojená samostatnou VRT aj Bratislava.
Ak ale taký plán existuje, už teraz je takmer isté, že sa do roku 2040 realizovať nestihne – minimálne pri súčasnej situácii na slovenských železniciach. Trate aj stanice ostávajú z veľkej časti v zúfalom stave, kým v rovnakom čase sa podľa expertov investujú neúmerne vysoké financie do hlavného koridoru medzi Bratislavou, Žilinou a Košicami. Aj modernizácia tejto trate ale postupuje pomaly, pričom maximálna rýchlosť je iba 160 kilometrov za hodinu. Na VRT chýbajú prostriedky.
Ako ale ukazuje aj včerajšia nehoda, možno je to v tomto prípade aj šťastím. Ak by totiž Tatran išiel rýchlejšie, nestihol by pred zrážkou spomaliť natoľko, aby došlo „len“ k zraneniam. Okrem rýchlosti vlakov tak treba investovať do celého systému – teda do zabezpečovacích zariadení, rovnako ako do personálu, ktorý by pracoval v dobrých podmienkach, za férové ohodnotenie a bez preťažovania, ktoré vedie k možným zlyhaniam.
Európska komisia očividne predpokladá, že takéto „základné“ problémy sú už v únii vo všeobecnosti prekonané, preto sa možno sústrediť na budovanie špičkových projektov na svetovej úrovni. Slovensko sa však v úrovni železníc prepadá aj za mnohé štáty, donedávna označované za rozvojové. Bojovať skôr musí s tým, aby ľudia ešte chceli vlakmi cestovať v obavách o vlastné zdravie. Opäť tak dokazuje, že je v mnohých ohľadoch hanbou Európy.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
