Pred niekoľkými dňami vyvolala záujem informácia zo strany ministra dopravy Jozefa Ráža, podľa ktorej čaká bratislavskú Hlavnú stanicu len mierna úprava namiesto generálnej rekonštrukcie. Zdá sa, že ide o definitívny koniec veľkých plánov, ktoré mali z hanby Bratislavy spraviť reprezentatívnu vstupnú bránu do mesta. Aký bude jej ďalší vývoj, ale zostáva nejasné.
V prvej polovici októbra minister dopravy Jozef Ráž definitívne potvrdil, že štát nemá záujem o rozsiahlejšiu rekonštrukciu Hlavnej stanice. Namiesto toho dnes pracuje s víziou menšej úpravy, takpovediac len „faceliftu“. Problémy stanice má do veľkej miery riešiť vznik úplne novej stanice, pracovne nazvanej „Bratislava – Západ“, umiestnenej západne od Stupavy.
Bratislava – Západ má byť bratislavským terminálom vysokorýchlostnej trate (VRT), ktorá bude smerovať z Prahy do Budapešti. Nakrátko majú síce vlaky zastavovať aj na Hlavnej stanici, kľúčový ale bude nový terminál. Ten umožní aj údržbu, upratovanie či prepriahanie lokomotív. Týmto sa má odľahčiť Hlavná stanica od vlakov, ktoré v nej stoja a blokujú iné, ktoré by ňou mohli prechádzať.
Minister dopravy argumentuje ekonomickými analýzami či štúdiou uskutočniteľnosti, podľa ktorých sa veľká modernizácia Hlavnej stanice javí ako nevýhodná. Na nové riešenie navyše štát získa európske peniaze. Výrazne sa tým ale mení plánovanie budúcnosti železničnej dopravy v hlavnom meste. Čo dnes vieme o budúcnosti a doterajšom vývoji Hlavnej stanice aj železníc v Bratislave celkovo?
Minister dopravy spomenul slovo facelift, čo asociuje, že pôjde len o jednoduchú opravu a uvedenie stanice do len o málo lepšieho stavu oproti súčasnosti. Chronicky známe problémy priestoru z pohľadu užívateľského komfortu, ako je úzky podchod s bariérovým prístupom, úzke nástupištia či nedostatok služieb, pravdepodobne nevyrieši.
Aká bude podoba a rozsah rekonštrukcie, nie je známe. „ŽSR dostali úlohu od ministra dopravy vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie rekonštrukcie Hlavnej stanice,“ hovorí Petra Poláčiková, hovorkyňa Ministerstva dopravy SR. Aké sú ale detaily tohto zadania, už ministerstvo nepribližuje. Namiesto toho považuje otázky na konkrétne detaily za „predčasné“.
Tieto sa týkajú aj budúceho zloženia prevádzok a služieb na stanici, ukončenia nájomných zmlúv pre súčasných prevádzkovateľov zariadení s charakterom 90-tych rokov minulého storočia aj organizácie architektonickej súťaže. Vzhľadom na to, že sa vyberá obstarávateľ projektovej dokumentácie, ale možno bezpečne konštatovať, že súťaž sa konať nebude.
V minulosti pripravovalo Hlavné mesto v spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) a Ministerstvom dopravy SR veľkú súťaž na generálne preriešenie stanice aj jej okolia. S nástupom súčasného vedenia ministerstva aj ŽSR sa tieto plány prehodnotili – a to aj napriek tomu, že súťaž bola v pokročilej fáze prípravy.
Potvrdzuje to aj Peter Bubla, hovorca Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. „Boli pripravené kompletné zadanie a podklady pre spracovanie Urbanisticko-ekonomickej štúdie (UEŠ), ako aj celý proces verejného obstarávania. Spracovanie UEŠ bolo finálnym krokom pre prípravu a spustenie Architektonicko-urbanistickej súťaže,“ približuje. „Výsledky UEŠ mali priniesť aj hĺbkovú analýzu hodnoty za peniaze (CBA) a porovnanie výhodnosti stratégie priamej investície štátu so stratégiou PPP, či ich vzájomnej kombinácie.“
Keďže sa na vykonané aktivity nenadviaže, možno povedať, že minimálne dva roky práce boli vyhodené do koša. Z toho, čo sa už urobilo, sa v súvislosti s pripravovanými zásahmi nepoužije prakticky nič, čo naznačuje aj Bubla. „Podľa našich informácií nie, keďže rozsah aktuálne plánovanej rekonštrukcie by mal byť údajne výrazne menší a mal by ponechať organizáciu územia aj objektu Hlavnej stanice v pôvodnom riešení,“ reaguje na otázku použití podkladov.
Pôvodná vízia mesta, ŽSR aj MD SR predpokladala, že do revitalizácie celého územia by mohli vstúpiť súkromní investori. Výmenou za možnosť zdevelopovať niektoré plochy – napríklad priestor, kde je dnes tenisový areál alebo zdevastovaný starší dom – by sa finančne spolupodieľali na pravdepodobne mimoriadne náročnej modernizácii. Ide o model, typický pre podobné projekty aj inde v zahraničí (vrátane Viedne či Berlína).
Ministerstvo v tomto smere neprezrádza nič, a to ani smerom k mestu. „Nemáme informáciu o konkrétnych súkromných investoroch, ktorí by mali byť súčasťou premeny stanice a okolia,“ konštatuje P. Bubla. Je tak celkom možné, že stanica bude aj naďalej zasadená do pomerne bezútešného prostredia. Dnes totiž okolie Námestia F. Liszta vstup do vyspelej metropoly nepripomína ani náhodou.
Bratislavský Magistrát na konci roka 2022 zrealizoval lokálny úpravy verejného priestoru priamo pred budovou stanice. „S vylepšeniami okolia Hlavnej stanice sme začali v septembri 2022. Úpravy sa realizovali na základe projektu, ktorý vypracoval Metropolitný inštitút Bratislavy,“ konkretizuje hovorca mesta.
V zmysle tohto projektu došlo k celkovému zlepšeniu výzoru aj funkčnosti plôch. „Zmodernizovaný bol vstup do stanice, ide o plochu s celkovou rozlohou 2600 m2. Poškodený povrch sa odstránil a vydláždil novou bratislavskou dlažbou. Pribudli chýbajúce lavičky a smetné koše. Rozšírili sme výstupný ostrovček MHD, na ktorom ľudia vystupujú z autobusov. Vybudoval sa tiež zdvihnutý prah, ktorý zabezpečuje bezbariérový prechod medzi výstupným ostrovčekom MHD a nástupným priestorom pred hlavnou stanicou,“ vymenúva Bubla.
Mesto v minulosti hovorilo, že ide o prvú etapu úprav. V rámci ďalších dvoch sa mali opraviť aj chodníky smerom k Šancovej ulici vrátane „promenády“ s prestrešením na západnej strane prístupovej cesty k stanici.
Či je toto stále v pláne, Magistrát nekonkretizoval. „Tak ako doteraz sa v rámci svojich možností a kompetencií mesto bude starať o verejné priestory vo vlastnej správe aj v okolí Hlavnej stanice a v prípade rekonštrukcie objektu Hlavnej stanice bude určite hľadať možnosti obnovy priľahlých priestorov,“ zhŕňa diplomaticky Peter Bubla.
V roku 2019 bola po dlhej realizácii zverejnená tzv. Štúdia železničného uzla Bratislava. Okrem určenia základnej stratégie, ako sa má uberať rozvoj železničných tratí v Bratislave, naznačila aj možnosti úprav koľají v rámci Hlavnej stanice. Ako už bolo zmieňované, táto má veľký kapacitný problém, rovnako ako je nedostatočná rýchlosť vlakov, prechádzajúcich stanicou. Taktiež je potreba predĺžiť nástupné hrany, ktoré dnes neumožňujú zastavovanie dlhých vlakov (400 metrov), navyše sú v zákrute.
V minulosti sa uvažovalo so znížením počtu existujúcich nástupísk a využitím „Dvora“, teda len striedmo využívaného nástupiska západne od stanice. Neskôr sa tieto opatrenia vyhodnotili ako nedostatočné. Nová štúdia, vypracovaná spoločnosťou AFRY, odporučila radikálnejšie riešenie: asanáciu súčasnej staničnej budovy, nové umiestnenie koľají a nástupných hrán a vybudovanie modernej staničnej haly s potrebným vybavením.
Aktuálne rozhodnutie ministerstva túto možnosť vylúčilo. Namiesto toho pravdepodobne v tomto smere nedôjde k veľkým zmenám, nanajvýš sa uvoľnia koľaje, čím sa čiastočne zvýši kapacita. Riešením má byť úplne nová stanica Bratislava – Západ.
Súčasťou príprav na rekonštrukciu stanice ešte v réžii mesta bola zásadná analýza – preverenie možností umiestnenia a vybudovania jedného z najdôležitejších cestných projektov v Bratislave: Severnej tangenty. Má ísť o spojnicu Jarošovej a Pražskej prostredníctvom novej cesty, resp. tunelu severne od Hlavnej stanice. Má priniesť zásadné odľahčenie Šancovej, rovnako ako Račianskeho či Trnavského mýta.
P. Bubla z bratislavského Magistrátu potvrdzuje, že sa na štúdii tejto cesty robilo. „Súčasťou prípravných podkladov k spracovaniu Urbanisticko-ekonomickej štúdie Hlavnej stanice bola aj Overovacia ideovo-technická štúdia Severná tangenta, ktorá mala preskúmať alternatívne možnosti križovania koľajových tratí a Severnej tangenty v riešenom území pôvodne plánovanej Urbanisticko-ekonomickej štúdie a budúcej prestavby Hlavnej stanice.“
Keďže išlo o podklad k štúdii, ktorá vlastne využitá nebude, je otázne, čo s ním ďalej bude. Dá sa ale predpokladať, že minimálne na nejakú dobu bude odložené aj pokračovanie ďalšieho rozpracovávania tohto zámeru.
Podľa ministra dopravy bude Bratislavu vrátane Hlavnej stanice križovať vysokorýchlostný vlak. V centre mesta by mal zastaviť len nakrátko, následne asi zastaví ešte v stanici Bratislava – Západ a bude pokračovať ďalej smerom do Česka. Prichádzať bude z Maďarska, pričom prejde cez Petržalku, Prístavný most, Nové Mesto a na Hlavnú stanicu. Tento zámer označuje za európsku prioritu.
V prezentačnom videu neprezentoval žiadne termíny a rovnako málo naznačilo aj samotné ministerstvo, ktoré sa odvoláva na pripravované štúdie. „Okrem toho aktuálne prebieha štúdia VRT, ktorej výsledky by mali byť známe do konca roka,“ pripomína Poláčiková. Koncepcia s novou stanicou pri Stupave už pochádza práve z tohto materiálu.
Za VRT sa štandardne považujú také, po ktorých vlaky premávajú rýchlosťou minimálne 250 km/h pri nových tratiach alebo 200 km/h pri starších modernizovaných tratiach. Celoeurópska sieť ráta s vlakmi, ktoré by mohli dosahovať rýchlosť okolo 300 km/h po vzore úspešne fungujúcich tratí vo Francúzsku a čiastočne v Španielsku či Nemecku. Významne sa na ich rýchlosti podieľa fakt, že majú minimum zastávok, takže nemusia často spomaľovať.
Vízia Slovenska ráta s pohybom vlakov po kľukatej trati naprieč Bratislavou a až dvoma zastávkami v rámci mesta. S konceptom vysokorýchlostnej trate to nemá veľa spoločného. Ak by naozaj malo ísť o VRT, Bratislava bude najväčšou prekážkou v rámci širšieho medzinárodného koridoru.
V skutočnosti ale o VRT vôbec nemusí ísť – a takáto trať v konečnom dôsledku nemusí Bratislavou ani prechádzať. Definitívne trasovanie ešte nie je uzatvorené a je celkom možné, že trať v skutočnosti spojí Brno s Viedňou, odkiaľ bude pokračovať na Budapešť bez zachádzky do Bratislavy. Keďže česká aj rakúska strana sú v tomto smere omnoho kompetentnejšie, je pravdepodobnejšia realizácia tohto variantu.
Slovenskej strane ide skôr o vyššie zmieňovanú modernizáciu Bratislavského železničného uzla. Stav tratí v rámci hlavného mesta je otrasný, čo je potrebné urýchlene riešiť. Bez využitia európskych zdrojov je však akákoľvek úvaha o výraznom zlepšení stavu nereálna. VRT sú v prípade Slovenska hudbou mimoriadne vzdialenej budúcnosti.
Vysokorýchlostné trate sa považujú za základ európskej dopravnej siete v najbližších desaťročiach. S ohľadom na rastúci tlak na dekarbonizáciu dopravy sa predpokladá čoraz aktívnejšia reštriktívna politika voči uhlíkovo náročnej leteckej doprave. Záujem o železničnú dopravu však rastie aj bez toho, keďže ponúka pohodlie a rýchlosť, ktorá b prípade kratších ciest leteckú dopravu neraz prevyšuje.
Výhodu tak budú mať metropoly, ktoré budú následne tvoriť zastávky VRT. Predpokladať možno rast ich významu ako medzinárodných centier služieb a obchodu, budú tak mať zásadnú konkurenčnú výhodu pred mestami, ktoré nebudú na novú sieť napojené.
Slovenská metropola má v stredoeurópskom regióne viacerých konkurentov, s ktorými bojuje o investorov aj turistov. Popri obrovských metropolách ako Viedeň, Budapešť a Praha sú to aj menšie centrá ako Brno, Graz, Linz, Krakov, Györ a ďalšie. Väčšina z týchto miest bude pravdepodobne obsahovať zastávku VRT, ktorá bude slúžiť ako brána k investíciám. Bratislava bude citeľne zaostávať bez ohľadu na to, či bude opravený železničný uzol alebo nie.
Nanešťastie, ŽSR aj Ministerstvo dopravy SR dlhodobo dokazujú, že očividne nie sú schopné pripraviť a dodať tak veľký a komplexný projekt, ako je vysokorýchlostná trať. Problémom sú aj drobné zásahy v podobe TIOPov, oprava trate smerom do Marcheggu a podobne. Enormne náročný zámer trate, ktorý by si pravdepodobne vyžiadal budovanie mohutných tunelov pod mestom a totálnu prestavbu či už Hlavnej stanice alebo úplne novej a inde (nie v Stupave), je očividne nad súčasné schopnosti týchto inštitúcií, kde sa dlhoročné plány menia s každým vedením.
Slovensko na to už dnes dopláca a do budúcnosti bude ešte viac. Skôr či neskôr nás rozvoj Európy úplne obíde. Zodpovední možno budú obviňovať „zlý Brusel“, aby odviedli pozornosť verejnosti. Faktom ale je, že táto krajina si za svoje problémy môže sama.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre