Adrian Gubčo 19.08.2025 19:43

Hanba Bratislavy nezanikne. Hlavná stanica dostane drahý facelift, špičkové dopravné uzly vyzerajú inak

Štát, rovnako ako Železnice Slovenskej republiky, sa nezbavili vízie zrekonštruovať bratislavskú Hlavnú železničnú stanicu. Ako potvrdil zámer národného projektu Bratislava hlavná stanica – rekonštrukcia výpravnej budovy, len do projekčných prác chce ŽSR investovať necelé tri milióny eur. Ak od plánovaného projektu niekto očakáva priblíženie sa medzinárodnému štandardu kvalitných staníc, zostane sklamaný.

Autori: Nino Belovič / YIM.BA, Adrian Gubčo / YIM.BA

Železnice Slovenskej republiky už nejakú dobu tvrdia, že rekonštrukcia Hlavnej stanice v Bratislave je absolútnou prioritou. Hovoril to bývalý generálny riaditeľ ŽSR Alexander Sako aj súčasný šéf, Ivan Bednárik. Sumu, ktorú plánujú do obnovy investovať, presne nevyčíslili. Hovorilo sa však o teoreticky až 20 miliónoch eur.

Ako sa to potvrdí, nepôjde o celkom malý peniaz – ide asi o najväčšiu investíciu v posledných desaťročiach. Je pravda, že ak budú efektívne využité, na podobe stanice to bude viditeľné. Skvalitniť sa môže minimálne po estetickej stránke, hoci tento predpoklad treba brať s rezervou. ŽSR chce nájsť projektanta rekonštrukcie, avšak nie vo forme architektonickej súťaže, ale verejného obstarávania. Kvalita dizajnu zohráva len sekundárnu úlohu.

Predstavitelia železníc i štátu sa nepochybne pochvália, že do budovy a lokality, ktorá je všeobecne považovaná za najväčšiu hanbu metropoly (pričom konkurencia je mimoriadne tvrdá), zainvestujú viac ako ktokoľvek iný. V konečnom dôsledku to ale veľa znamenať nemusí. Dôležitá je totiž nielen otázka koľko, ale aj ako.

Pravda je taká, že ani po vložení 20 miliónov eur do bratislavskej stanice či jej okolia nebude pripomínať moderné európske železničné uzly. Tie v súčasnosti zažívajú opätovnú renesanciu. Kým v druhej polovici upadali, dnes sa železničná doprava opäť dostáva do popredia a s ňou aj téma kvality železničných staníc. Kľúčovou otázkou sa stáva komfort cestujúcich v spojení s jednoduchým a bezproblémovým prepojením na mestskú dopravnú infraštruktúru.

V dôsledku toho sa diametrálne zmenila architektúra železničných staníc. Kým kedysi bola rozhodujúca úloha staničnej budovy, v ktorej boli rozsiahle čakárne a kde sa kupovali lístky, dnes už toto nehrá takú úlohu. Mnoho ľudí má predplatné lístky a aplikácie, menej času a snaží sa ho využívať maximálne efektívne. Dôležitejšie ako staničné budovy sú tak nezriedka podchody, ktoré vedú k jednotlivým nástupištiam.

Názornú ukážku, ako majú vyzerať súčasné moderné európske stanice, poskytuje Rotterdam Centraal. Pochádza z roku 2014 a denne obslúži viac ako 100-tisíc pasažierov. Výhľadová kapacita je však takmer trojnásobná, čomu zodpovedá aj veľkorysý a mimoriadne oceňovaný dizajn stanice. Aj tu je základom nový podchod pod nástupišťami, ktorý je široký, pohodlný a slúži zároveň ako obchodná pasáž. Priestor je prehľadný a plne bezbariérový vďaka početným výťahom a eskalátorom.

Stanica je výborne prepojená na okolité mestské prostredie. Južná strana je jednoduchšia a prizýva ľudí do podchodu, ktorý je zároveň dôležitou pešou spojnicou. Severná strana je obrátená do centra Rotterdamu a prináša veľký otvorený priestor staničnej haly, ktorý umožňuje vysoký pohyb ľudí, smerujúcich do stanice metra, na električkové a autobusové zastávky, na námestie pred budovou či do parkoviska pre bicykle s kapacitou 5-tisíc bicyklov.

Výstavba tejto stanice trvala sedem rokov a stála približne 650 miliónov eur. Na jej architektúre sa podieľala kancelária Benthem Crouwel Architects, známa svojou expertízou v oblasti obdobných stavieb.

Budúca hlavná stanica v Brne. Zdroj: KAM Brno

Holandsko sa môže javiť našincovi v tomto smere ako extrémne vzdialené. Napokon, asi neexistuje na svete krajina, kde by sa vo väčšej miere podarilo integrovať železničnú dopravu do mestskej mobility a prepájať jednotlivé dopravné módy. Z nášho pohľadu sa niektoré investície, napríklad do obrovského parkoviska pre bicykle, javia ako zbytočné. Nie je to však celkom tak.

Rozumnejší sa Holandskom inšpirujú a tamojšie postupy zavádzajú do domácej praxe. K takýmto krajinám patrí aj Česko. Svoj nový prístup demonštrovalo na súťaži na novú železničnú stanicu v Brne, v ktorej sa presadili – neprekvapivo - Benthem Crouwel Architects. Na novej stanici, o ktorej sa v moravskej metropole diskutuje už storočie, využijú mnohé z princípov, ktoré sú viditeľné už v Rotterdame.

Aj nová brnenská stanica tak bude mať dve priečelia, jedno veľkolepé smerom k centru a komornejšie, orientované k okolitým štvrtiam či nábrežiu. Kľúčová bude úloha podchodu pre cestujúcich, odkiaľ budú vstupovať na jednotlivé nástupištia. Jeho súčasťou budú služby a prevádzky, takže ľudia budú môcť vybaviť potreby, nákupy alebo sa občerstviť po ceste. Súčasťou riešenia je aj bezbariérové spojenie s ostatnými druhmi mestskej dopravy vrátane autobusov či výhľadového metra.

Dokončené má byť v roku 2035 a cena sa odhaduje na približne tri miliardy eur. Pôjde totiž o špičkový uzol, ktorý má byť zároveň katalyzátorom rozvoja celého okolia. Brno chce vybudovať svoje nové centrum, tvorené kvalitnou blokovou zástavbou, výškovými dominantami, električkovými traťami a príťažlivými verejnými priestormi. Úroveň celého mesta sa tým dramaticky zvýši.

Nové hlavné stanice v mnohých mestách plnia ten istý účel. Nové uzly vo Viedni, Berlíne, Łodźi a v ďalších mestách boli vybudované ako jadrá širších oblastí, ktoré majú plniť úlohu dynamického jadra mesta, pričom dokonale prepájajú jednotlivé funkcie. V Bratislave sa nič podobné čakať nedá.

V súčasnosti je taká úloha nad kapacity ŽSR. Nanešťastie, ide o firmu, ktorá je mentálne zaseknutá ešte hlboko v minulosti, čo ukazujú aj realizované projekty modernizácií či rekonštrukcií staníc. V dohľadnej dobe by sa mala budovať prvá úplne nová stanica po veľmi dlhej dobe v Liptovskom Mikuláši. Nie je prehnané tvrdiť, že pripomína logistický sklad s oknami, navyše bude bokom od mesta.

Od rekonštrukcie bratislavskej Hlavnej stanice tak netreba mať veľké očakávania. Môže byť, slovami riaditeľa ŽSR, „útulnejšia“, stále ale bude pôsobiť provinčne a úboho. Jej veľké problémy sa nevyriešia. V princípe by to nemusel byť taký problém, ak by bola známa vízia trvalej a kvalitnej zmeny. Tej sa však ešte Bratislava veľmi dlho nedočká.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.