Adrian Gubčo 20.05.2026 16:00
To najlepšie z Bratislavy. Istropolis bude symbolom úspechu mesta, hovoria jeho projektanti
Na Trnavskom mýte sa naplno rozbieha výstavba projektu Istropolis od spoločnosti Immocap. V súčasnosti ide o jeden z najvýznamnejších developmentov v Bratislave, ktorý zásadne ovplyvní nielen túto križovatku a jej bezprostredné okolie, ale v podstate aj celé mesto. Preto sú naň vyvíjané vysoké nároky. Ako ale konštatujú architekti z kancelárie Siebert + Talaš, ktorí sa spoločne s Pantographom podieľajú na jeho projekcii, vzniknúť môže nová ikona.
Zdroj: Immocap
Zo zaznávanej lokality sekundárne centrum mesta
Trnavské mýto je v súčasnosti jednou z najrušnejších križovatiek v Bratislave. Pretínajú sa tu prakticky všetky druhy verejnej dopravy a stretávajú sa tu autá z veľkej časti mesta. Práve vysoká dopravná záťaž je určujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje súčasnú tvár aj charakter územia. Pre drvivú väčšinu obyvateľov či návštevníkov mesta ide len o tranzitnú lokalitu, nie o miesto, kde by chceli tráviť čas. To sa má vďaka Istropolisu zásadne zmeniť.
Podľa urbanistov je totiž potenciál Trnavského mýta omnoho väčší. Už desiatky rokov sa špekuluje o tom, že by mohlo ísť o jedno z lokálnych centier Bratislavy. Na to však potrebuje spĺňať aj iné funkcie ako len tranzitnú. Musí sa stať predovšetkým spoločenským miestom, ktoré sa bude vo vnímaní verejnosti spájať aj s bývaním, prácou a predovšetkým - vďaka novej kultúrno-spoločenskej hale - s pozitívnymi zážitkami.
Potrebná je tak zásadná zmena identity miesta. Nástrojom k tomu môže byť vznik novej zástavby vysokej urbanistickej kvality, ktorá bude kombinovať všetky potrebné funkcie pri takom architektonickom riešení, aby bol zabezpečený aktívny verejný i komerčný život, prirodzená sociálna kontrola aj prítomnosť širokých sociálnych skupín obyvateľstva. S takouto ambíciou prichádza spoločnosť Immocap, ktorá tu začala realizovať komplex Istropolis.
Developer na projekte spolupracuje so širokou škálou architektov, ktorí patria k európskej aj domácej špičke. Autormi základného konceptu sú holandský ateliér KCAP a nemecký Cityförster, projekciu zabezpečujú skúsené slovenské kancelárie Pantograph a Siebert + Talaš. Druhá menovaná má v portfóliu viaceré významné realizácie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú život v meste. Príkladom je Nivy centrum, kombinujúce nákupné centrum, autobusovú stanicu a kancelárie.
Siebert + Talaš sa v rámci prípravy Istropolisu venujú budove kultúrno-spoločenskej haly, ktorej súčasťou bude aj kancelárska budova Istropolis Gallery. Rovnako ako v prípade Nív, aj tentokrát pracujú na projekte s bohatým mixom funkcií. Potvrdzuje to aj Matej Siebert, partner v kancelárii Siebert + Talaš. „Lokalita Istropolisu je typickým lokálnym centrom mesta,“ hodnotí Siebert. „Je to rušný prestupný uzol električky, autobusov a trolejbusov, v ktorých sa strieda množstvo cestujúcich. Lokalita bezprostredne susedí s nákupným centrom Central, ale aj so staronovou tržnicou. Lokalita plná rôznorodého mixu ľudí je tu dôležitá.“
Práve prítomnosť širokých skupín návštevníkov vytvára predpoklady pre komerčný úspech prevádzok aj vyššiu bezpečnosť prostredia. Vysoký počet ľudí totiž pôsobí ako forma kontroly a prevencie pred rizikovým správaním.
Zároveň platí, že k tomuto cieľu možno prispieť aj architektonickými prostriedkami. „Správne riešená architektúra má obrovský vplyv na to, aby verejné prostredie bolo bezpečné,“ súhlasí Siebert. „Dosiahne sa to mixom viacerých parametrov, ako sú prehľadné a logicky usporiadané ulice alebo živý parter s obchodmi a vybavenosťou. Aj všeobecná kvalita architektúry, použitých materiálov a emócie pekného motivujú k bezpečnému sociálnemu správaniu.“
Práve splnenie týchto predpokladov – naplnenie urbanistickej logiky, architektonickej kvality, zlepšenie verejného priestoru, zvýšenie bezpečnosti a celková estetizácia územia – sa očakáva od nového Istropolisu. Status sekundárneho centra sa tak dosiahne nielen vysokou koncentráciou funkcií a zástavby, ale aj vytvorením veľmi kvalitného prostredia, v ktorom je radosť sa pohybovať. Spojenie dvoch renomovaných zahraničných a dvoch slovenských ateliérov má byť ďalšou garanciou vysokej kvality projektu nového Istropolisu.
Istropolis má vytvoriť atraktívne územie, ktoré bude žiť počas celého dňa. Zdroj: Immocap
Súčasný a bratislavský zároveň
Podoba Istropolisu je výsledkom medzinárodnej architektonicko-urbanistickej súťaže, v ktorej sa víťazi, teda KCAP a Cityförster, presadili konceptom založeným na kombinácii mestského bloku a solitérneho objektu kultúrno-spoločenského centra s kongresovým hotelom. Táto vízia sa postupne vyvíjala, základné princípy však zostali zachované.
V najbližších rokoch tak na Trnavskom mýte vznikne päť rezidenčných objektov, tri kancelárske a jedna multifunkčná hala. Umiestnené tu budú aj dve výškové budovy, dvojica námestí a vnútroblokový park. Celkovo sa očakáva vznik asi 600 bytov, pracovísk pre päťtisíc ľudí a haly s maximálnou kapacitou 1,8-tisíc sediacich divákov alebo tritisíc stojacich.
Pred výstavbou Istropolisu bolo potrebné odstrániť pôvodný Dom odborov, mohutný modernistický komplex od legendárnej trojice architektov Skočeka, Končeka a Titla. Hoci areál chátral a neplnil svoju funkciu, tento krok vyvolal kritiku, jednak kvôli architektonickým hodnotám pôvodných stavieb, ako aj pocitu časti verejnosti, že Istropolis patrí k identite Bratislavy. Nový projekt označili za generický a prenositeľný do akéhokoľvek prostredia kdekoľvek v Európe.
Matej Siebert tvrdí, že nový Istropolis bude naopak autenticky bratislavský, lebo dokonale nadviaže na existujúcu lokalitu, jej charakter a potenciál. „Projekt nového Istropolisu je mestským urbanizmom, domy sú zoradené tak, aby vytvárali lokálne centrum mesta,“ vysvetľuje. „Výškové budovy sú tu preto, aby signalizovali tento význam lokality a aby pritiahli ešte viac ľudí do mesta. Takéto dobré zahusťovanie je znakom ekonomického úspechu Bratislavy a prosperity jeho obyvateľov.“
Skutočným symbolom developmentu má byť ale multifunkčná hala, slúžiaca na organizáciu kultúrno-spoločenských podujatí vrátane koncertov, kongresov, výstav, trhov, stretnutí, prezentácií, plesov a ďalších. Nahradiť má nielen pôvodnú kultúrnu sálu Istropolisu, ale do istej miery aj zaniknutý bratislavský Park kultúry a oddychu. Podľa Sieberta pôjde o čerešničku na torte za celým zámerom.
Vznik a prevádzka haly spraví z Istropolisu dôležité miesto na mape Bratislavy – a to je to, čo robí z budovy ikonu. „Napríklad staré PKO sa stalo ikonickým tým obrovským množstvom koncertov a podujatí, ktoré sa v ňom odohrali. A práve naše emócie spojené s kultúrnymi zážitkami sú nositeľmi pocitu ikony,“ konštatuje Matej Siebert. „Verím, že kultúrna súčasť nového Istropolisu bude prinášať zaujímavé podujatia a časom si vytvorí rovnaký status ikony mesta.“
Investor chce na pôvodný komplex zároveň nadviazať opätovným umiestnením viacerých originálnych prvkov či umeleckých diel. Spätne nainštalované tu budú vlajkové stožiare, fontána alebo svietidlá, určité odkazy na architektúru sa budú niesť aj v interiéri multifunkčnej haly. To všetko má zabrániť tomu, aby bola „generická“. Práve naopak, medzinárodné architektonické prístupy sa prispôsobili bratislavskému kontextu.
Ikonu z Istropolisu spraví aj aktívny kultúrny program a zážitky s tým spojené. Zdroj: Immocap
Príklad zdravého urbanizmu
Matej Siebert vidí v Istropolise kombináciu viacerých riešení, ktoré sú vo všeobecnosti odporúčané ako ideálne pri snahe o tvorbu kvalitného, udržateľného a živého mestského prostredia. Za kľúčový považuje silný dôraz na verejný priestor, alternatívnu mobilitu či posilňovanie prítomnosti zelene. Vďaka tomu projekt prinesie aj napriek umiestneniu v husto zastavanom prostredí a vlastnej vysokej koncentrácii funkcií dostatok možností pre trávenie času v atraktívnom prostredí.
To je pre úspech projektu mimoriadne dôležité. „Verejné priestory musia byť príjemné – a nebojím sa použiť slovo „krásne“. Sociálne správanie ľudí je významne motivované túžbou po peknom prostredí. Dobrý príklad je nábrežie Eurovea alebo strecha stanice Nivy, ktoré sú spontánne plné ľudí,“ zhŕňa skúsený architekt. Podobné očakávania má aj od Istropolisu.
Ten bude obsahovať veľké spoločenské námestie pred vstupom do multifunkčnej haly, ktoré bude vhodné pre organizáciu podujatí a exteriérových koncertov. Tu sa očakáva aj najvyššia prítomnosť ľudí, lebo bude nadväzovať na zastávky verejnej dopravy alebo výstup z podchodu. O čosi nižšia intenzita pohybu bude na druhom, menšom námestí, do ktorého ale bude orientovaný aktívny parter s reštauráciami či obchodmi a ktorého srdcom bude pôvodná fontána.
Zeleň sa bude nachádzať najmä v pomerne veľkom vnútroblokovom parku, ktorý však bude prístupný aj širokej verejnosti. Výmerou by mal pripomínať bratislavské Hlavné námestie. Rozsiahle zelené úpravy sa pripravujú aj na Škultétyho ulici. Ako je dnes už bežné, väčšina budov bude mať zelené strechy. Kancelárske budovy majú navyše spĺňať najvyššie štandardy udržateľnosti.
V prípade obsluhy sa okrem verejnej dopravy ráta do veľkej miery aj s cyklomobilitou. Developer ohlásil, že vybuduje asi kilometer oddelených cyklotrás, ktoré vytvoria dôležité prepojenia v rámci mesta. Parkovanie bude riešené takmer výlučne v podzemí, čo uvoľní priestor na povrchu ľuďom a zeleni.
Spolupráca na takomto projekte je pre architektov a projektantov výzvou, no zároveň aj veľkým zadosťučinením. Napriek veľkej hodnote pôvodného Istropolisu, lokalita ako taká bola problematická a v mnohých ohľadoch nefungovala. Obrovský mestský blok bol takmer neaktívny a chátral. Dnes už rozostavaný development však prichádza s prísľubom totálnej zmeny a aktivovania kľúčového územia v rámci celého mesta.
Práve toto – doslovná humanizácia nefunkčných plôch a priestorov – je jedným z cieľov architektonickej a urbanistickej tvorby. Siebert + Talaš si môžu pripísať ďalšiu realizáciu, v rámci ktorej premenia mŕtvu plochu na atraktívnu súčasť Bratislavy.
V spolupráci so Siebert + Talaš.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
