Adrian Gubčo 23.09.2026 15:06

Najhoršia ulica Bratislavy? Mariánska je hanbou centra, zásadný posun je otázny

Centrum Bratislavy sa postupne skvalitňuje vďaka rekonštrukciám starších budov a úpravám verejných priestorov. Takéto aktivity prebehli aj na Mariánskej ulici, napriek tomu zostáva jednou z najviac zanedbaných a celkovo odpudzujúcich lokalít v Starom Meste. Zmeniť by to mohli aktivity samosprávy, štátu aj súkromných investorov, ktorí spoločne držia kľúč k lepšiemu prostrediu.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Mariánska ulica sa postupne formuje od roku 1849, keď bola zriadená ako spojnica Obchodnej a Špitálskej, v tom čase už významných a rušných komunikácií. Zástavba však bola pomerne riedka až do začiatku 20. storočia, keď tu boli vybudované honvédske (dnes Hurbanove) kasárne, postupne začali pribúdať prvé domy a zaústená sem bola Heydukova. Vrchol rozvoja zažila v medzivojnovom období, keď sa premenila na kompaktnú mestskú ulicu.

Umiestnené tu boli viaceré domy s mestskou mierkou vrátane pozoruhodného Mariánskeho dvora (Marienhofu), kým v parteri boli zriadené obchodné prevádzky. Populárnymi zariadeniami boli predovšetkým Kryštál bar na rohu so Špitálskou alebo La Paloma (neskôr známa ako Smíchovský dvor) na rohu s Heydukovou. Navštevované boli do skorých ranných hodín. V postsocialistickom období však zanikli.

Zmena režimu a prvé desaťročia 21. storočia priniesli aj na Heydukovu niekoľko pozitívnych procesov. Viacero domov bolo obnovených, čo sa týka aj Mariánskeho dvora V roku 2018 zrekonštruovala mestská časť Staré Mesto aj samotnú ulicu v úseku od Špitálskej po Heydukovu. Súčasťou projektu bola obnova vozovky, výmena asfaltu za betónovú dlažbu, odstránenie zábradlí a doplnenie zelene pred Marienhofom.

Ani napriek tomu sa ale ulica výraznejšie nepozdvihla – práve naopak. Aj napriek investíciám do verejného priestoru či budov zostáva jednou z najviac zdevastovaných ulíc v centre mesta. Vzhľadom na svoju polohu je pomerne frekventovaná medzi pešími, panuje ale všeobecná zhoda, že ide len o tranzitnú lokalitu. Ide pritom o na výsosť mestskú ulicu, akých nie je v Bratislave veľa.

Negatívny imidž ulice je spôsobený dvojicou faktorov. Prvým z nich je priestor bývalej La Palomy a Smíchovského dvora. Po zániku pohostinstva tu bol obchod s bicyklami, neskôr zas „ľudová predajňa“. Napokon ale zanikla aj tá, pričom po nej zostalo ohromujúco zanedbané nárožie. Dnes ide de facto o prieluku a na mieste sa často zdržiavajú ľudia bez domova, čo statusu ulice nepomáha.

Druhým dôvodom jej zlého stavu sú graffiti, ktoré sa tu vyskytujú v omnoho vyššej miere ako inde. Koreňom tohto problému je pravdepodobne predajňa pomôcok na tvorbu graffiti, ktorá sa tu v minulosti nachádzala. Mnohí zákazníci chodili očividne zakúpené produkty testovať v bezprostrednom okolí. Najviac sa to podpísalo na ruinách po La Palome a fasáde Hurbanových kasární.

Tie sú zároveň využívané len striedmo. Samotné budovy aj areál sú s výnimkou nedávno obnovenej sekcie so sídlom Lúčnice zanedbané a realizovaná je len minimálna údržba. Holá fasáda bez aktívneho parteru, orientovaná do Mariánskej, pôsobí ako plátno. Graffiti tu pribúdajú aj napriek tomu, že predajňa pomôcok sa medzičasom odsťahovala.

Mariánska si tak napriek všetkému zachováva svoj špinavý imidž. Dosah na zmenu má mestská časť, štát aj majiteľ pozemku, kde sa nachádzala La Paloma. Ich plány však naznačujú, že zásadnú zmenu očakávať nemožno.

Bývalá La Paloma, neskôr Smíchovský dvor. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Potvrdzuje to aj mestská časť Staré Mesto, ktorá si podľa vlastných slov uvedomuje, že stav priestoru je nešťastný a vandalizmus je tu bežný. „Situáciu v lokalite, primárne v okolí bývalého Smíchovského dvoru, vnímame,“ hovorí Kristína Tobiašová z Oddelenia komunikácie a participácie na miestnom úrade v Starom Meste. „V tejto súvislosti sme v kontakte s koordinátorkou pre bezpečnosť komunít z Magistrátu hlavného mesta Bratislavy.“

Samospráva chce tlačiť na majiteľa objektu. „Zároveň sme požiadali Mestskú políciu o zvýšenú pozornosť v lokalite a podali sme podnet na Okresný stavebný úrad s cieľom, aby vyzval vlastníka budovy na nápravu stavu a zabezpečenie objektu,“ tvrdí Tobiašová. „Ide o súkromný majetok a mestská časť preto v rámci svojich kompetencií nemôže investovať verejné prostriedky do jeho obnovy alebo ochrany.“

Nevie zlepšiť osvetlenie ulice, zabezpečiť umiestnenie kamier ani zvýšenie počtu hliadok. Sľubuje však zvýšenú pozornosť. „Situáciu na Mariánskej budeme naďalej sledovať a hľadať možnosti, ako v rámci našich kompetencií prispieť k jej zlepšeniu,“ naznačuje Tobiašová.

Čo by ale mohla mestská časť spraviť, je revitalizácia verejného priestoru v hornej časti ulice, medzi Heydukovou a Obchodnou. Podľa Tobiašovej však takýto projekt v súčasnosti nie je súčasťou investičných ani menších opravných akcií. „Nepripravuje sa preto jej komplexná rekonštrukcia ani samostatná oprava vozovky či chodníkov, ktoré sú vo vyhovujúcom stave. Ich uprednostnenie pred inými plánovanými obnovami komunikácií by preto podľa nášho názoru neprinieslo efekt z pohľadu zvýšenia bezpečnosti lokality,“ konštatuje.

Dobré správy neprináša ani Ministerstvo kultúry SR, ktoré má čiastočne v správe Hurbanove kasárne. „Aktuálne nemáme v pláne prác vyčistenie fasády budovy. Technická správa Hurbanových kasární je čiastočne v kompetencii Správy rezortných zariadení Ministerstva kultúry SR a samotného Ministerstva kultúry SR,“ informuje Petra Demková, riaditeľka Odboru komunikácie z Kancelárie ministerky kultúry.

Zvýšenú mieru sociálneho dohľadu by mohlo priniesť plné využívanie a aj teoretická rekonštrukcia kasární. Rezort kultúry v minulosti tvrdil, že hľadá definitívne riešenie pre funkčnú náplň rozsiahleho areálu. Ako by ale mohol vyzerať, dnes známe nie je. „V objekte v súčasnosti sídlia niektoré organizačné útvary ministerstva. Ďalšie nevyužívané priestory sú priebežne vypožičiavané iným štátnym organizáciám – najmä inštitúciám v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR – presne podľa ich aktuálnych potrieb,“ zhŕňa Demková.

Situáciu by tak mohol zlepšiť najmä majiteľ pozemku po bývalom Smíchovskom dvore. Podľa informácií YIM.BA tu skutočne plánuje realizovať polyfunkčný projekt, ktorý nahradí súčasný jednopodlažný objekt aj starší dvojpodlažný dom v jeho susedstve. Spolupracuje pritom s renomovaným slovenským architektom. Zámer však stojí na potrebnej zmene Územného plánu.

Zatiaľ nejasná je aj budúcnosť priestoru na rohu Mariánskej a Špitálskej, kde vlastní trojpodlažný dom a susedný jednopodlažný objekt firma Berg a.s., blízka firmám v portfóliu českého premiéra Andreja Babiša. Už dlhšie sa hovorí o asanácii oboch budov. „Mestská časť Bratislava-Staré Mesto v súčasnosti eviduje povolenie na odstránenie existujúcej stavby. Podľa evidencie stavebného úradu sa s odstraňovaním stavby malo začať 1. septembra 2026,“ dopĺňa Kristína Tobiašová. Kedy ale vznikne novostavba a ako bude vyzerať, známe nie je.

Potenciál Mariánskej je veľký. Zdroj: YIM.BA / AI

Budúcnosť Mariánskej tak ostáva nateraz nejasná. Hoci sa tu určité zmeny dejú – zatiaľ posledná rekonštrukcia na Mariánskej 7 práve prebieha – ako celok zostáva naďalej zúbožená. Jej perspektíva zostáva naďalej skôr negatívna.

Nie je pritom veľmi zložité si predstaviť, že by bolo všetko inak. Na to je však potrebné odstrániť Smíchovský dvor a vybudovať tu kvalitný mestský dom, zrekonštruovať a aktivovať Hurbanove kasárne, ideálne v podobe verejného, kultúrneho areálu, a zrevitalizovať plochy vo vlastníctve Berg a.s. (hoci doteraz stojacemu náročnému domu by svedčila viac rekonštrukcia a nadstavba ako búranie). Taktiež by prospela obnova verejného priestoru, ale v duchu bratislavského manuálu verejného priestoru.

Mariánska ulica by nemusela plniť len tranzitnú funkciu. Aktivovaný parter jednotlivých budov spolu s o niečo kvalitnejšími prevádzkami by z nej vedel urobiť cieľ návštev. Jednotlivé koncepty by pritom mohli byť naviazané na Hurbanove kasárne, s ktorými sa v minulosti rátalo ako s významnejším múzeom dizajnu. To sa tu síce nachádza už dnes, má však veľmi komorný rozsah a podobu.

Takáto zmena by bola v súlade so širším trendom revitalizácie centra Bratislavy. V súčasnosti sa to týka najmä Námestia SNP a jeho bezprostredného okolia, kde sa popri veľkej obnove verejného priestoru rekonštruuje aj viacero budov. Vo veľmi krátkom čase by sa táto pozitívna „nákaza“ mala preniesť aj na Kamenné námestie a hotel Kyjev, ktorý má vstúpiť do rekonštrukcie. Odtiaľ je to k Mariánskej už len kúsok.

Bratislave chýba väčší počet stavebne ucelených, kompaktných, mestských ulíc. O to vyšší by mal byť tlak na ich obnovu, oživenie a vytvorenie atraktívneho prostredia. Dôležité to je kvôli miestnym obyvateľom, návštevníkom z iných častí metropoly a v neposlednom rade aj turistom. Mariánska totiž dnes o meste vypovedá veľmi negatívnym spôsobom.

Fotografie zo 7.9.2026. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.