Adrian Gubčo 07.03.2023 15:10

Nová úloha pre rozvoj kultúry: Čo s Hurbanovými kasárňami

Otvorenie zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie prináša množstvo pozitív. Okrem toho, že sa areál na nábreží Dunaja predstavil verejnosti po dvoch desaťročiach v plnom a zväčšenom rozsahu, umožnil aj uvoľnenie provizórne využívaných priestorov v Hurbanových kasárňach na Kollárovom námestí. Ich ďalší rozvoj sa stáva strategickou otázkou.

Zdroj: Zuzana Nádaská, Filip Bránický via ASB.sk

Bratislava mala v minulosti mimoriadny vojenský význam, čoho dôkazom je (alebo bola) prítomnosť väčšieho počtu kasární, rozosiatych po celom centre. V 19. storočí vznikla aj Hurbanova kasáreň, slúžiaca uhorským honvédom. Armáda ju využívala aj po vzniku Československa, čo bolo spojené so stavebnými zásahmi a prístavbami. Napriek tomu sa už za Prvej republiky objavovali výzvy na ich zrušenie a prerazenie novej ulice naprieč kasárňami (teda predĺženia Dobrovského).

Na funkcii a podobe areálu to však nič nezmenilo. Až v roku 2010 boli ako prebytočný majetok prevedené z vlastníctva Ministerstva obrany na Ministerstvo kultúry SR. Celkový rozsah objektu bol 10-tisíc metrov štvorcových kancelárskych priestorov, 3-tisíc metrov štvorcových skladov, 500 metrov štvorcových garáží a 3-tisíc metrov štvorcových parkovacích plôch. Prevod sa udial s víziou rekonštrukcie areálu na kultúrne účely.

O niekoľko rokov tak ministerstvo kultúry predstavilo koncepciu „Centra umenia“. Vzniknúť mali prezentačné priestory pre rôzne formy umenia, výstavné priestory, expozičné priestory, multifunkčná sála, sála pre prezentáciu divadelného a tanečného umenia, knižnica s umeleckou a odbornou literatúrou, vrátane študovne, priestory na tvorivé workshopy a detské laboratóriá a tvorivé dielne, dielne pre dizajnérov, rezidenčné byty a ateliéry, prípadne umelecké inkubátory. Celý vnútroblok mal byť prestrešený a umiestnená by tu bola rekreačná časť s pódiom, kaviarňami, ale aj podzemnou garážou.

Veľkorysá vízia sa mala zrealizovať po tom, ako boli priestory dočasne (teda doteraz) provizórne využívané ako náhradné umiestnenie časti prevádzok SNG počas rekonštrukcie. Do blokov B a C sa v roku 2013 presťahovala knižnica a zbierky, ako aj administratívna časť SNG. Lokalizovaný tam bol aj reštaurátorský ateliér a stolárska dielňa.

Všetky tieto prevádzky a pracoviská sa teraz postupne presúvajú späť do SNG. Kasárne, ktoré boli aj čiastočne adaptované pre potreby galérie, sa tak uvoľňujú. Opäť by ale malo ísť len o dočasný stav, keďže Ministerstvo kultúry SR už ohlásilo nový zámer.

Ako ministerstvo oznámilo v priebehu minulého týždňa, nový domov v kasárňach nájde Umelecký súbor Lúčnica. Príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR tak získa po 75 rokoch svoju vlastnú budovu. V areáli Hurbanových kasární budú pôsobiť všetky zložky Lúčnice, teda tanečný súbor, spevácky zbor, orchester, krojáreň a administratíva. 

Vedenie Ministerstva kultúry sa netají spokojnosťou. „Som rada, že sme naplnili programové vyhlásenie vlády, v ktorom sme sa zaviazali, že budeme podporovať rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva, jeho udržateľnosť. Jedným konkrétnym plánom bolo aj to, aby tieto priestory boli čo najskôr dané do užívania umeleckého súboru Lúčnica,“ uviedla šéfka rezortu kultúry Natália Milanová (OĽaNO). Umiestnenie Lúčnice konkrétne v areáli bolo už predmetom programového vyhlásenia.

Lúčnica od svojho vzniku v roku 1948 pôsobila v prenajatých priestoroch na Dunajskej ulici, následne 60 rokov v priestoroch telocvične základnej školy na Jesenského ulici, odkiaľ sa po odpredaji budovy na ďalšie roky presunula do podzemia tanečnej sály baletu v historickej budove SND. V Hurbanových kasárňach získala samostatnú dvojpodlažnú budovu, nachádzajúcu sa v spodnej časti pozemku v celkovej úžitkovej výmere približne 1.600 metrov štvorcových.

V kasárňach už Lúčnica pôsobí od roku 2020, kedy dostala priestory do prenájmu, spolu s investíciou 100-tisíc eur (ďalších takmer 200-tisíc investovala samotná Lúčnica). Podľa generálneho riaditeľa umeleckého súboru Pavla Pilařa budú kasárne pre činnosť súboru ideálne. „Je to pre nás veľký záväzok do budúcnosti, pretože sa nám končí dlhodobé obdobie prenájmov, kedy boli jednotlivé časti súboru roztrúsené na rôznych adresách,“ vysvetľuje. Aj dnes je napríklad krojová dielňa v Ružinove a sklad techniky a kulís v Devínskej Novej Vsi.

Priestory treba napriek všetkému zrekonštruovať. Po septembrovom prevzatí budovy do správy začal súbor pripravovať projektovú dokumentáciu, dnes čaká na stavebného povolenie. „Celková investícia, ktorá bude potrebná na rekonštrukciu priestoru, je 1,6 milióna eur," skonštatoval Pilař. Predpokladá, že približne 1,3 milióna eur sa súboru podarí získať z Plánu obnovy a odolnosti, konkrétne z výzvy na obnovu historických a pamiatkovo chránených budov, ktoré zverejnilo Ministerstvo dopravy.

Prvá etapa rekonštrukcie, naplánovaná na druhú polovicu tohto roka, by mala zahŕňať rekonštrukciu fasády a strechy, výmenu okien a sanáciu vlhkosti spodných priestorov, kde by sa mala presunúť krojová dielňa. Súčasne je plánovaná rekonštrukcia zvyšných priestorov druhého nadzemného podlažia. V týchto priestoroch má vzniknúť zázemie pre administratívu, skúšobňa pre orchester a zbor a notový archív. V poslednej etape rekonštrukcie majú byť priestory prízemia adaptované pre potreby krojovej dielne, skladu kostýmov a skladu techniky.

Autormi architektonickej štúdie rekonštrukcie sú architekti Zuzana Nádaská a Filip Bránický. Podľa všetkého pôjde o vcelku racionálnu rekonštrukciu. Zverejnené vizualizácie naznačujú, že by mohol vzniknúť aspoň obmedzený peší priechod medzi Dobrovského a nádvorím Hurbanových kasární.

 

Zdroj: Zuzana Nádaská, Filip Bránický via ASB.sk

 

Zisk stálych priestorov pre populárny umelecký súbor, známy aj za hranicami Slovenska, je dobrou správou. V princípe nemusí byť nevhodné ani jeho umiestnenie v areáli kasární. Celému kroku však chýba kľúčový parameter dlhodobej udržateľnosti: koncepčnosť.

Ako je vidno, už v minulosti existovali úvahy o vzniku významného kultúrno-umeleckého areálu v kasárňach, hoci je diskutabilné, do akej miery vychádzali z reálnych potrieb tak ministerstva, mesta, ako aj kultúrnej obce. To treba v súčasnosti zadefinovať a v danom zmysle určiť aj stratégiu rozvoja kasární. Spojená musí byť prirodzene s architektonickou súťažou, ktorá prinesie konkrétnu podobu rekonštrukcie i prípadnej dostavby areálu.

Zrekonštruovaná Slovenská národná galéria – pôvodne tiež kasáreň – ukazuje potenciál starších areálov, pokiaľ sú dobre zrekonštruované a dobudované. Hurbanove kasárne, lokalizované vo významnej časti mesta na okraji historického jadra a v susedstve univerzitnej štvrte či uzla verejnej dopravy, majú rovnako vynikajúce možnosti rozvoja. Teoreticky by mohli byť ohniskom života, zvlášť pokiaľ by okrem funkcie ponúkli aj atraktívny verejný priestor a prepojenie štvrtí cez prerazenú Dobrovského.

Lúčnica toho môže byť súčasťou. Nad jej umiestnením v areáli sa ale možno mohlo uvažovať ešte skôr, aby sa dal maximalizovať úžitok a zrealizovať riešenie, ktoré zboru v konečnom dôsledku pomôže ešte viac.

 

(MK, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.