Adrian Gubčo 19.07.2026 20:28

Veľký areál s nevyužitým potenciálom. Časť Hurbanových kasární ožila, zvyšok čaká na záchranu

Hurbanove kasárne sú pomerne veľkým areálom v centre Bratislavy. Už dlhé roky nepatria armáde, ale rezortu kultúry, ktorý využil časť priestorov v prospech svojich príspevkových organizácií. V tejto súvislosti sa tu nedávno realizovala prvá výraznejšia rekonštrukcia časti areálu, o využití jeho potenciálu však hovoriť nemožno.

Zdroj: Plán obnovy a odolnosti

Bratislava síce v 19. storočí prišla o status hlavného mesta Uhorska, stala sa však významným vojenským centrom. K početným kasárenským areálom patrili aj Hurbanove kasárne, v tom čase známe Honvédske kasárne. V majetku armády boli počas celého 20. storočia, odolali teda osudu niektorých iných areálov, ktoré zanikli (napríklad Svätoplukove kasárne na Špitálskej alebo Landererov palác, teda ženijné kasárne na Šafárikovom námestí).

V roku 2010 prešli do vlastníctva Ministerstva kultúry SR, ktoré dlhodobo hovorí o ich premene na kreatívne centrum. Vízia „Centra umenia“, ktorého súčasťou mali byť prezentačné priestory pre rôzne umelecké formy, výstavné a expozičné priestory a niekoľko sál, knižnica s umeleckou a odbornou literatúrou, priestory na tvorivé workshopy a detské laboratóriá, dielne pre dizajnérov, rezidenčné byty a ateliéry alebo umelecké inkubátory, sa však nikdy neposunula zo štádia architektonickej štúdie.

Neskôr našli kasárne dočasné využitie ako náhradné umiestnenie časti prevádzok SNG počas jej rekonštrukcie. V roku 2013 sa do blokov B a C presťahovala knižnica a zbierky, ako aj administratívna časť SNG. Nachádzal sa tu aj reštaurátorský ateliér a stolárska dielňa. Následne sa všetky tieto prevádzky vrátili do obnovenej galérie.

Po uvoľnení priestorov ale nedošlo k rozvoju akejsi veľkorysej koncepcie, ktorá by bola výsledkom starostlivej analýzy potrieb a možností kultúrnej scény. Rezort kultúry sľuboval, že takúto víziu do konca roka 2024 pripraví. Namiesto toho sa ale rozhodol vyriešiť dlhodobý priestorový problém jednej zo svojich príspevkových organizácií – Lúčnice.

Kasárne boli podľa ministerstva na tento účel ako stvorené. „Hurbanove kasárne boli roky symbolom zanedbaného majetku. Našou ambíciou je vrátiť im funkciu a zabezpečiť dôstojné podmienky pre zamestnancov aj verejnosť,“ oznámil ešte v priebehu minulého roka Samuel Bojkovský, riaditeľ Správy rezortných zariadení Ministerstva kultúry SR. Preto došlo ku komplexnej rekonštrukcii časti jedného z krídiel, označovaného ako Blok F.

Výsledkom je vznik nového sídla Lúčnice. „Prvýkrát po takmer 75 rokoch má Umelecký súbor Lúčnica, príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, svoju vlastnú budovu,“ upozorňuje Úrad podpredsedu vlády SR na sociálnej sieti. „Pod jednou strechou dnes pôsobia všetky jeho zložky – tanečný súbor, spevácky zbor, orchester, krojáreň aj administratíva.“

Budova, v ktorej sa nachádza, získala na obnovu 1,3 milióna eur. Tieto úpravy boli financované vďaka finančným zdrojom z Európskej únie, konkrétne z Plánu obnovy a odolnosti SR. Ďalšie zdroje investovala samotná Lúčnica, a to približne 200-tisíc na opravu interiérov tanečných sál, následne asi 500-tisíc do úprav interiérov ostatných častí.

Štát sa netají spokojnosťou. „Obnova historickej budovy priniesla Lúčnici moderné a dôstojné priestory, ktoré vytvárajú kvalitné podmienky na zachovávanie a rozvoj slovenského kultúrneho dedičstva,“ konštatuje Úrad podpredsedu vlády SR.

Staršia vízia obnovy kasární. Zdroj: Ministerstvo kultúry SR

Ide však len o čiastočnú obnovu veľkého areálu, debatovať možno aj o celkovej koncepčnosti, ktorá zatiaľ napriek sľubom rezortu kultúry chýba. Našťastie, Lúčnica aj architekti Zuzana Nádaská a Filip Bránický mysleli v tomto smere dopredu.

„Napriek tomu, že sme s našim objektom súčasťou areálu Hurbanových kasární, už pri zadávaní architektonickej štúdie sme dbali na to, aby architektmi pripravený projekt otváral možnosti rozvoja celého areálu a nestal sa bariérou v jeho budúcom rozvoji,“ upozorňuje Pavol Pilař, generálny riaditeľ Lúčnice. „O tom svedčí aj vytvorená pasáž, ktorá otvára potenciál urbanistického prepojenia z ulice Dobrovského, ako aj komunikácia výkladov do vnútrobloku Hurbanových kasární.“

Aj Pilař zdôrazňuje, nakoľko významná bola táto realizácia pre Lúčnicu. „Vlastná budova je pre nás po 78 rokoch existencie veľkým zadosťučinením a k jeho rekonštrukcii sme pristupovali s obrovskou pokorou a tešíme sa, že napriek náročnému procesu čerpaniu eurofondov a dodržaní všetkých legislatívnych parametrov spojených s verejným obstarávaním sme spolu s autormi priniesli jednu z tých kvalitnejších rekonštrukcii verejných stavieb na Slovensku,“ hodnotí.

Lúčnica však nemá dosah na budúcnosť zvyšku kasární. Tie zostávajú aj naďalej pod kontrolou Správy rezortných zariadení Ministerstva kultúry SR a tým pádom aj samotného ministerstva. To o svojich plánoch mlčí.

Donedávna sa zdalo, že najlogickejším riešením by bolo vybudovanie plnohodnotného Slovenského múzea dizajnu. To už dnes existuje a vykonáva záslužnú činnosť, na výstavné a vzdelávacie účely však slúžia len veľmi malé priestory. Exponátov a možností pre výstavy má pritom dostatok na to, aby malo k dispozícii omnoho rozsiahlejšie výstavné plochy.

Aj odborníci upozorňujú, že múzeu chýba stabilný tím, dlhodobá koncepcia a priestor. Existujú expozíciu opisujú ako prehľadovú a chronologickú, ktorá skôr zhŕňa než interpretuje, a ktorej chýba ambicióznejší kurátorský koncept. Za daných podmienok to ale nie je reálne – a aj preto zostávajú hodnoty a význam slovenského dizajnu skryté.

Potenciálny priestor by tu pritom bol. Sú nimi celé kasárne, ktoré sú dosť veľké na to, aby popri sebe dokázalo fungovať aj Slovenské múzeum dizajnu, aj Lúčnica. Mimoriadne kreatívny koncept by azda vedel nájsť spoločné body, vďaka ktorým by sa dali preklenúť napríklad tradičné dizajnové vzory so súčasnými a prepojiť ich s rozvojom folklórnych tancov a ľudovou kultúrou. Na to však treba skutočne špičkových odborníkov, ktorí dajú kasárňam víziu, náplň, tvár aj prevádzkový model, ktorý bude štátom prijatý. Inak by mohli skončiť ako Slovenská národná galéria.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.