Author photoAdrian Gubčo 19.11.2026 17:36

Bratislava stráca desiatky miliónov. Slovenská metropola znehodnotila pozemky s obrovskou hodnotou

Jednou z tém ostatnej predvolebnej kampane bola efektivita Magistrátu a jeho prístupu k využívaniu finančných zdrojov. Kritici vedenia mesta poukazovali na vysoké personálne náklady, mesto zas pripomenulo, že relatívna úroveň dlhu je omnoho nižšia ako v minulosti. Debata sa ani raz nedostala k tomu, ako neefektívne Hlavné mesto nakladá s pozemkami a kde stráca teoreticky desiatky miliónov eur.

Zdroj: zdronu, Nino Belovič / YIM.BA

Zdroj: zdronu, Nino Belovič / YIM.BA

Keď sa hovorí o efektívnejšie fungujúcom Magistráte, kritici súčasnému manažmentu vytýkajú najmä prezamestnanosť, vysoké mzdové náklady alebo nedostatočnú kvalitu služieb s ohľadom na náklady. Táto téma sa pravidelne otvárala aj počas predvolebnej kampane, hoci ju napokon prehlušili iné otázky. V každom prípade, o tom, či mesto hospodári efektívne, sa vedú spory už roky.

Hospodárenie samosprávy však nie je len o bežných výdavkoch, objednávaných službách alebo lepšie fungujúcich verejných obstarávaniach. Je to aj nakladanie s majetkom a aktívna pozemková politika vrátane hľadania možností ich zhodnotenia. Hoci mesto nie je motivované ziskom podobne ako súkromní investori, verejným záujmom je aj také zhodnocovanie majetku, ktoré prispeje k rozvoju kvality života.

V tomto smere Bratislava zlyháva. Slovenská metropola nedisponuje veľkým množstvom plôch, kde by bolo napríklad možné realizovať nové nájomné byty, zároveň ani nemá dosť prostriedkov na to, aby bola významným hráčom pri vykupovaní pozemkov. Ďalším problémom je Územný plán, ktorý nie je vyhovujúci pri viacerých lokalitách a neumožňuje ich využitie vo forme bývania.

Za daných okolností by sa očakávalo, že v prípade tých pozemkov, kde už podmienky umožňujú rozvoj tejto funkcie, sa budú pripravovať nové projekty. Neplatí to však vždy. V Bratislave sa nachádzajú pozemky, ktoré mesto ignoruje, hoci sú pre rozvoj bývania priamo určené, pri iných dokonca realizuje kroky, ktoré priamo bránia ich využitiu v budúcnosti. 

Príkladom je priestor na Šustekovej v severnej časti Petržalky. Severne od dvojice mohutných terasových domov sa nachádza plocha, dnes využitá ako trávnik s niekoľkými vysadenými stromami. Po tzv. Zmenách a doplnkoch Územného plánu 08 sa zmenila na miesto pre rozvoj bývania, v tomto prípade nájomného. V tom čase ešte mesto avizovalo, že tu vznikne pomerne rozsiahly zámer, pričom Metropolitný inštitút Bratislavy mal pripraviť architektonickú súťaž. Dokonca sa už hovorilo o termínoch súťaže.

Odvtedy prešlo niekoľko rokov, počas ktorých prestali mesto i MIB potichu komunikovať akékoľvek plány na premenu tejto plochy. Voči výstavbe sa totiž ozvala časť miestnych obyvateľov, zastupiteľov a nádejných zastupiteľov. Predmetný priestor totiž označovali za jedinečnú zeleň, ktorú nemožno narušiť, hoci v skutočnosti sú jedinou skupinou, ktorá ju využíva, psíčkari. Mesto sa zľaklo politických dôsledkov a začalo komunikovať skôr iné plány.

Magistrát pod súčasným vedením tak neurobil prvýkrát. Ešte v roku 2019, tesne po nástupe do funkcie, sa vedenie mesta vzdalo zámeru na výstavbu nájomného bývania Pri Kríži v Dúbravke. Reagovalo tým na protesty miestnej verejnosti, ktorej sa nepáčila výstavba na mieste nevyužitého trávnika. Mesto namiesto toho prisľúbilo revitalizáciu lokality, neurobilo však nič. Na pôvodný projekt malo právoplatné stavebné povolenie, ktoré prepadlo. 

V oboch prípadoch ide o vzorové príklady zlého hospodárenia s pozemkami. Na ich mieste mohli vzniknúť projekty s multimiliónovou hodnotou a so stovkami nových nájomných bytov, ktoré by pomohli odľahčiť aktuálnu krízu dostupnosti bývania, ako aj mestský rozpočet (napríklad vznikom bývania pre reštituentov). Mesto sa však rozhodlo uprednostniť niekoľko psíčkarov pred miliónmi v kase.

 

Namiesto kompaktnej zástavby s veľkomestskou mierkou vznikajú v Centrálnom koridore malé projekty a veľká výsadba. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Pozitívnou správou aspoň zostáva, že pokiaľ sa zmení prístup, tieto pozemky možno ešte stále zastavať a nové bývanie postaviť. Horšia je situácia v prípade najperspektívnejšieho územia pre rozvoj nájomných bytov v celej Bratislave. Ide o tzv. Centrálny rozvojový koridor v Petržalke, teda rozsiahly pás, ktorý v severojužnom smere pretína celé sídlisko. Vytvorený bol ako priestorová rezerva pre vznik rýchlodráhy, ktorú malo po jej vybudovaní obklopiť centrum mestskej časti.

Hoci rýchlodráhu nahradila električka, v praxi sa nič nezmenilo – minimálne na úrovni Územného plánu. Ten naďalej predpokladá, že vo väzbe na nosný systém mestskej hromadnej dopravy vznikne intenzívna zástavba s bývaním a občianskou vybavenosťou, slúžiacou nielen rezidentom nových bytoviek, ale aj desaťtisícom obyvateľov Petržalky. Sídlisko by sa tak konečne zmenilo na celistvé mesto.

Bratislavský magistrát však spoločne s dokončením električkovej trate realizoval viaceré kroky, ktoré sú v rozpore s touto víziou. V prvom rade, v blízkosti trate a Jantárovej cesty vysadil stovky stromov s predstavou zriadenia zeleného koridoru. Taktiež sa postaral o to, aby na Jantárovej ceste medzi Rusovskou cestou a Romanovou vznikol v budúcnosti prebytočný kruhový objazd, ktorý má odradiť motoristov, aby ju využívali ako dopravnú spojnicu – a to aj napriek existencii množstva iných, omnoho efektívnejších a elegantnejších opatrení.

Predovšetkým však navrhuje také zmeny Územného plánu, ktoré čiastočne znehodnotia možnosti využitia pozemkov v prospech výstavby. Mesto tým „nezatočí“ s developermi, ale samé so sebou – je totiž vlastníkom väčšiny plochy v blízkosti električkovej trate. Argumentom je posilnenie zelene na úkor zástavby. Paradoxne, ani tento ústretový krok voči obyvateľom mnohí neprijali a proti novej regulácii protestujú.

Cieľom kriticky naladených obyvateľov a zastupiteľov je totiž praktická eliminácia takmer akejkoľvek výstavby v území. Dobre to ilustruje referendum, ktoré bolo spojené s ostatnými komunálnymi voľbami. Iniciátori referenda, teda starosta a viacerí jemu blízki zastupitelia (resp. bývalí zastupitelia), v ňom odmietali výstavbu bližšie ako 50 metrov od existujúcich domov. Išlo o natoľko neodborný krok, že sa svojou nepremyslenosťou podobá azda len bojom proti vrabcom počas Kultúrnej vojny v Číne.

Výsledkom celej situácie je, že Bratislava znehodnotí niektoré z najvzácnejších pozemkov vo svojom vlastníctve. Je veľmi pravdepodobné, že väčšina urbanistov a mestských plánovačov vo vyspelejších mestách a krajinách by sa takéto plochy pozerala ako na požehnanie a premenila ich na miesto, kde by sa koncentrovala kvalitná zástavba veľkomestskej mierky s tisíckami nájomných bytov, množstvom novej vybavenosti aj upravenými verejnými priestormi. Tu sa kráča presne opačným smerom.

Nanešťastie, na tento nepremyslený krok kritici nepoukážu – voľby a diskusie o budúcnosti mesta sú spravidla pretekmi v populizme, nie snahou o čo najhospodárnejšie spravovanie mesta pri súčasnom zvyšovaní kvality života. Väčší vplyv na efektivitu má totiž niekoľko nahnevaných psíčkarov, ako hrozba znehodnotenia desiatok miliónov eur, skrytých v potenciálne hodnotných pozemkoch.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube