Od vinohradov k sídlisku. Prvá časť Peknej Cesty je pred dokončením, väčšie zmeny majú len prísť
K obrazu niektorých častí Bratislavy už dlhé storočia patria vinohrady na svahoch Malých Karpát. Dodnes sa takéto lokality čiastočne zachovali v časti mesta, označovanej ako Podhorský pás, siahajúcej od Hlavnej stanice po Raču. Kúsok po kúsku je ale kedysi neprerušený pás územia rozdrobovaný a nahrádzaný novou výstavbou. Jeden z výraznejších projektov pribúda neďaleko Peknej cesty v Krasňanoch, pričom má aj rovnaké meno.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Vinohradníctvo patrí historicky k Bratislave rovnako ako Dunaj alebo Malé Karpaty. Podľa tradície ho začali rozvíjať už Rimania a napriek všetkým historickým či klimatickým zmenám sa zachovalo dodnes. V súčasnosti je však na území mesta pod veľkým tlakom, nakoľko sa podstatná časť vinohradov nachádza na miestach, ktoré sa javia ako mimoriadne príťažlivé pre umiestňovanie nového bývania.
Situáciu investorom uľahčuje kombinácia priaznivého Územného plánu a malého záujmu o ďalšie zveľaďovanie vinohradov či rozširovanie výroby. Mnohí majitelia pozemkov sa o existujúce plochy nestarajú, nechávajú ich chátrať alebo s nimi narábajú s vidinou transformácie na stavebné pozemky, ktoré sa predávajú za omnoho vyššie sumy. Takýmto spôsobom sa vinice stratili zo svahov nad Tupého, Horskou, Kadnárovou a inými ulicami.
Veľkými zmenami aktuálne prechádza aj okolie Peknej cesty. Ide o významnú spojnicu medzi Račianskou ulicou a lesoparkom, pričom zabezpečuje obsluhu južnej časti Krasnian. Aj tu sa však naplánovali, príp. začali realizovať projekty na mieste niekdajších riadkov viníc.
Aktuálne najvýraznejším je obytný súbor, nazvaný jednoducho Pekná cesta. Pôvodne sa označoval podľa názvu lokality Dolný Slanec. Jeho príprava sa spája s menom spoločnosti Grunt, ktorá tu v minulosti realizovala viacero radových bytových domov a v roku 2016 ohlásila aj plán vybudovať komplex, tvorený jedenástimi bodovými bytovými domami v rozvoľnenej zástavbe – teda dnešnú Peknú Cestu.
Cesta k štartu realizácie bola dlhá, nakoľko bola podmienená výstavbou novej cesty, ktorá by spojila Malokrasňanskú ulicu s Horskou. Povoľovanie tak komunikácie, ako aj projektu samotného sa však komplikovalo v dôsledku odporu miestnej samosprávy. Konečne až v roku 2023 došlo k vybudovaniu novej dopravnej spojnice, čo otvorilo novému majiteľovi projektu, firme Slanec Rača s.r.o., doslova cestu k výstavbe.
Slanec Rača s.r.o. je spojená s dvoma vlastníkmi, podnikateľmi Stanislavom Gerekom a Jánom Lunterom. Známy je zvlášť druhý menovaný, nakoľko stojí aj za úspešnou spoločnosťou Innovatrics, ktorá v Rači (Krasňanoch) aktuálne dokončila svoje príťažlivé sídlo. Developer prebral pôvodný koncept aj architektúru, pravdepodobne z pera kancelárie Sadovsky&Architects (v čase tvorby zámeru ešte Vallo Sadovsky Architects).
Projekt ako taký ráta so vznikom 220 bytov, z toho 55 jednoizbových, 77 dvojizbových, 66 trojizbových a 22 štvorizbových. Umiestnené budú v jedenástich domoch s maximálne piatimi podlažiami, pričom najvyššie podlažie bude ustúpené a obsahovať nadštandardné penthousy. Budovy budú vložené do otvoreného priestoru, čiastočne parkovo upraveného a čiastočne využitého pre povrchové parkovanie.
V ponuke je dnes bývanie v siedmich objektoch, pričom k dispozícii sú nehnuteľnosti všetkých výmer a izbovitostí. Najlacnejší jednoizbový byt sa aktuálne predáva za 189-tisíc eur, najdrahšie štvorizbové penthousy za 732-tisíc eur. Štandard väčšiny bytov je priemerný, no v prípade penthousov zvolil developer o čosi drahšie riešenia – napríklad kvalitnejšie okná, inú technológiu vykurovania alebo odlišné materiály na terasách.
Pri takejto stratégii sa mu podarilo zatiaľ vypredať väčšinu bytov. Klientov sa snaží nalákať na dobrú dostupnosť služieb v Rači, prítomnosť prírody alebo športové možnosti. Priamo v obytnom súbore bude detské ihrisko, športové multifunkčné ihrisko na kolektívne športy a workoutové zostavy. K tomu sa pridáva 308 parkovacích miest.
Hoci stavebník avizoval, že niektoré z domov budú dokončené už k máju tohto roka, v praxi to bolo o čosi neskôr. Aktuálne by mali byť v procese kolaudácie alebo skolaudované prvé štyri domy, ďalšie tri sa budujú. Dva z nich majú dokončenie naplánované na záver budúceho roka. Kedy bude zhotovený celý súbor, developer neprezrádza, pri súčasnom tempe však možno odhadovať rok 2029.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Pekná Cesta je na prvý pohľad nenápadným, racionálnym a vcelku príjemným obytným súborom – najmä pokiaľ narastie zeleň a čiastočne prekryje niektoré menej šťastné riešenia, predovšetkým veľké plochy povrchového parkovania či parkovanie v parteri domov. Na druhej strane, mierka je ľudská a architektúra vcelku elegantná.
Faktom ale zostáva, že obytný súbor vznikol v prostredí, ktoré sa spájalo s výraznými krajinotvornými hodnotami. Z tohto dôvodu bude projekt aj napriek určitým kvalitám pravdepodobne vnímaný mnohými kriticky. Prirodzene, kupujúcich to až tak veľmi zaujímať nemusí. To však platí len do momentu, kým nové bývanie nevznikne aj v ich susedstve.
V bezprostrednom susedstve nie je na prahu výstavby žiaden väčší projekt, hoci sa hovorilo o úvahách developerov v súvislosti s neďalekými Ohňavami. Územný plán umožňuje len čiastočnú výstavbu, preto by bola potrebná zmena regulácie, aby sa transformovala kompletne celá lokalita.
Územný plán by mal existujúcich aj nádejných obyvateľov zaujímať aj preto, lebo v zmysle jeho súčasného znenia ráta so vznikom významnej dopravnej stavby – budúceho cestného spojenia západnej a východnej Bratislavy po predĺženej Bojnickej ulici. Tá by prekročila Žabí majer a Račiansku, aby pokračovala tunelom smerom do Lamača. Tunel by bol vrazený práve do svahu v susedstve developmentu Pekná Cesta.
Prirodzene, dnes sa to javí ako absolútne nereálny a prehnaný plán. Bratislave chýbajú aj dôležitejšie spojenia medzi západom a východom mesta, napríklad Severná tangenta a diaľnica D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou. Spojenie Krasnian a Lamača pôsobí ako najmenej potrebné zo všetkých veľkých plánov. Nemožno však vylúčiť, že v horizonte niekoľkých desaťročí sa situácia zmení, a to aj v dôsledku výstavby v Boroch alebo Istrocheme.
Napokon je tak celkom možné, že vinohrady definitívne ustúpia aj v tejto časti Bratislavy. Nahradia ich obytné komplexy, cesty a možno aj rodinné domy či vily. Kľúčový materiál k ich ochrane – urbanistickú štúdiu vinohradov – mesto sľubuje už dlhé roky. Dosiaľ však nebolo schopné ho dodať, čo bude mať praktický dôsledok v ešte väčšom objeme výstavby.
Fotografie z 9.10.2026. Pozrite si výstavbu projektu vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.























