YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 07.03.2022 14:26

Mesto chce ochrániť bratislavské vinohrady, pripravuje urbanistickú štúdiu

História Bratislavy je nezmazateľne spojená s vinohradníckou tradíciou. Samotné vinohrady však zmazateľné – alebo, lepšie povedané, zastavateľné – do veľkej miery sú. Zabrániť má tomu Urbanistická štúdia viníc na území hlavného mesta SR Bratislavy, strategický materiál, zameraný na ochranu a rozvoj vinohradov. Ide o začiatok dlhoročného procesu, na konci ktorého by sa mal ale opätovne posilniť vzťah mesta a pestovania viniča.

Zánik vinohradov nad mestom vyvoláva tlak na zvýšenie ich ochrany

Zánik vinohradov nad mestom vyvoláva tlak na zvýšenie ich ochrany

Vinohradnícka tradícia sa v oblasti Bratislavy viaže už do obdobia staroveku, kedy tu začali vo väčšom meradle pestovať vinič Rimania. Po ich odchode sa však tradícia neprerušila – historicky doložené sú vinohradnícke aktivity aj v 9. storočí, teda v období Veľkej Moravy. V stredoveku bola Bratislava významným vinohradníckym mestom, pričom jej ekonomika, ale aj výsady boli s vínom úzko spojené. Od Hradného kopca cez oblasť Slavína a ďalej na juhovýchodných svahoch Malých Karpát vznikla ucelená vinohradnícka krajina. Tak to bolo až do začiatku 20. storočia.

Prudký rozvoj mesta v kombinácii s chorobami viniča priniesol postupné vytláčanie vinohradov z oblastí Hausberglu či Slavína. Po roku 1948 sa zas pestovanie vína muselo prispôsobiť podmienkam plánovaného hospodárstva, vyvlastnenia a čiastočne aj výstavbe sídlisk. Najzásadnejšie zmeny však prišli po roku 1990 – mnohí ľudia, ktorým sa vinohrady vrátili, už o takúto formu hospodárskej aktivity nemali záujem, čo viedlo k spustnutiu viacerých pozemkov. Veľký počet z nich sa zároveň dostal do rúk súkromným investorom, ktorí využili rastúci záujem o exkluzívne bývanie s výhľadmi na Bratislavu. Aj v týchto chvíľach pokračuje výstavba v miestach, kde boli vinice ešte pred desiatimi rokmi.

S rastúcim rozsahom developmentu rastie úmerne aj kritika postupného zániku tradičnej poľnohospodárskej krajiny nad mestom. Treba však upozorniť, že výstavbu a zánik časti vinohradov umožnil Územný plán. Niektoré územia v priestore nad Hlavnou železničnou stanicou a Račou sú v zmysle plánu určené pre rozvoj bývania, občianskej vybavenosti, športu alebo výrobných a nevýrobných služieb. V prípade nevyužitých vinohradov možno ich majitelia čakajú práve na to, že sa na nejakú z týchto krátkodobo komerčne výhodnejších funkcií ich pozemky zmenia niekedy v budúcnosti.

To však nie je cieľom Hlavného mesta. To chce ochrániť „krajinný obraz mesta, ktorý je typický aj z hľadiska histórie regiónu“. Okrem toho chce rozvíjať aktivity poľnohospodárskeho, rekreačného alebo vzdelávacieho charakteru pre obyvateľov a návštevníkov Bratislavy, chrániť prírodu a zvýšiť potenciál cestovného ruchu, zvlášť kultúrno-poznávacieho cestovného ruchu, agroturistiky, prírodného turizmu a cykloturistiky. Aby to bolo možné, je potrebné zmeniť Územný plán – a presne to je funkciou Urbanistickej štúdie.

Tím z Magistrátu a Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) preto pripravil návrh zadania pre tvorbu štúdie. Vychádza z množstva cieľov, okrem vyššie menovaných sa majú stanoviť aj hranice zástavby, vytvárať predpoklady pre rozvoj vinohradníckej výroby, realizovať adaptačné opatrenia voči zmene klímy, vrátane vodozádržných opatrení, vymedziť rekreačné trasy, zadefinovať regulatívy využitia územia, ale aj rozšíriť obhospodarované plochy vinohradov. Určiť sa majú miesta pre drobné stavby, ktoré budú rozvíjať želané funkcie. Ochrániť sa majú najbonitnejšie pôdy a obnoviť pôvodná poľnohospodárska infraštruktúra (odvodňovacie žľaby či kanále). Nanovo by sa mali revitalizovať aj vodné toky či mokrade.

Urbanistická štúdia sa bude venovať dvojici lokalít. Prvou z nich sú svahy nad Devínom, kde sa doteraz zachovala vinohradnícka výroba a do budúcna je žiadúce ju udržať. Druhou je široké územie Podhorského pásu medzi Hlavnou stanicou a hranicami račianskeho (a bratislavského) katastra. Táto plocha je prerušená niekoľkými urbanizovanými pásmi, vrátane územia nad Tupého ulicou, ktorého premena na obytnú štvrť je najviditeľnejšou stratou bratislavských vinohradov. Štúdia sa vypracuje v dvoch variantoch, obsahovať bude rozsiahlu analytickú aj návrhovú časť. Spracovateľ bude externý.

Ešte predtým je však otvorená možnosť pripomienkovať návrh zadania (do konca marca). Ide o povinnú súčasť postupu pri tvorbe urbanistickej štúdie. Proces je v tejto chvíli na úplnom začiatku, keďže po odsúhlasení čistopisu zadania bude pokračovať tvorba štúdie, následne jej pripomienkovanie, zapracovanie pripomienok a napokon odsúhlasenie čistopisu. Až potom sa stane podkladom pre zmenu Územného plánu. Kým sa podarí aj ten zmeniť, prejdú ešte roky.  

Bratislava robí prvé kroky k zlepšeniu ochrany vinohradov. Dovtedy ich môže ešte časť zaniknúť, keďže Územný plán hovorí jasnou rečou. Nová regulácia snáď príde v čase, kedy nebude vinohradnícky charakter mesta ešte vo výraznejšej miere potlačený.

 

Riešené územie v Podhorskom páse. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Snahy mesta konečne zachrániť bratislavské vinohrady sú chvályhodné. Je len málo hlavných miest v Európe, ktoré by boli s vínom spojené v takej miere, ako Bratislava. Pôvabná vinohradnícka krajina, tiahnuca sa od Devína po Smolenice, doplnená o sériu historických miest, mestečiek a dedín s bohatou kultúrnou a gastronomickou ponukou, je veľmi lákavým rekreačným a turistickým cieľom s veľkým potenciálom. Metropola je v tomto smere východiskovým bodom pre spoznávanie regiónu. Vinohradníctvo k mestu patrí historicky, kultúrne aj ekonomicky, nehovoriac o jeho obraze a odkazoch v architektúre a forme zástavby.

Bolo by preto chybou, keby sa tento obraz vymenil za zástavbu, pre ktorú je dostatok priestoru aj inde. Navyše, táto nová zástavba je väčšinou na slabej úrovni a zle urbanisticky riešená. Ojedinelé kvalitné architektonické vstupy sú bez kontextu, susedia s domami nevhodných hmôt, s najlacnejšími fasádami a zle osadenými, okrem toho tu nevznikli ani žiadne kvalitné verejné priestranstvá alebo vybavenosť. V mnohých ohľadoch je development Podhorského pásu príkladom, ako sa to robiť nemá.

Preto treba územie nanovo preriešiť. Nemuselo by byť pritom chybou, keby sa tvorcovia štúdie, resp. jej obstarávateľ, pozreli o niekoľko rokov dozadu. Už v minulosti (okolo roku 2010) sa totiž uvažovalo nad zlepšením ochrany bratislavských vinohradov. V tejto dobe vznikla vízia „Bratislavských visutých záhrad“, veľkorysého zámeru premeniť svahovité časti Podhorského pásu na rozsiahly park – najväčší na Slovensku. Jeho súčasťou mali byť okrem vinohradov aj parkovo upravené časti, záhrady alebo menšie objekty pre kultúru a rekreáciu. Vízia sa však zastavila úrovni zadaní pre študentov architektúry, po zmene politickej reprezentácie a v zlej finančnej situácii mesta sa akékoľvek práce na nej pozastavili.

V každom prípade, táto koncepcia mala pomerne silnú verejnú podporu. Hoci hmatateľných výsledkov je málo, práve v tomto by mohla byť inšpirácia pre súčasné aktivity: téma záchrany vinohradov a premeny veľkého územia na akýsi rekreačný pás by mohla byť celospoločenskou (celobratislavskou) otázkou. Hlavné mesto má už dnes veľký poklad v podobe Bratislavského lesoparku, ktorý sa krok po kroku zlepšuje a rastie jeho návštevnosť. Rovnaký úspech by mohli mať aj vinohrady, tvoriace iný typ krajiny, no o nič menej zaujímavé a komplementárne k lesom. Ich kombinácia by pripomenula, že Bratislava je mesto s úžasným prírodným a krajinným bohatstvom.

Magistrát teraz zbiera pripomienky k návrhu zadania štúdie. Už predtým sa zbierali podnety odborníkov, vinohradníkov a zainteresovanej verejnosti. Tentoraz sa snáď nezopakuje situácia z minulosti, kedy sa po voľbách prakticky okamžite utlmili akékoľvek aktivity a zo štúdie sa stane materiál do šuflíka – alebo výhľadová vízia do vzdialenej budúcnosti, keďže zmeny Územného plánu trvajú príliš dlho. Mesto teraz musí čo najrýchlejšie pripraviť strategické zmeny, ale aj plán konkrétnych investícií, aby územie skutočne ožilo.

Ak sa ale zmeny podaria, metropola nezachráni len jednu zo svojich dávnych tradícií. Pribudne tu aj ďalšia, dnes do veľkej miery prehliadaná a nevyužitá atrakcia. Bratislavské vinohradníctvo bude môcť verejnosť vnímať nielen cez pohár vína, ale aj cez prostredie, prírodu, kultúru a vzdelávanie. To všetko, a ešte viac, môže aktívnejšia ochrana a promovanie jeho existencie priniesť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

  • Riešené územie v Devíne. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
  • Riešené územie v Podhorskom páse. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Súvisiace články

Podhorský pás a Koliba v apríli 2020

06.05.2020 17:47:00 Adrian Gubčo

Jedna z najrýchlejšie sa meniacich častí Bratislavy, svahovité územie v podhorí Koliby a vrchu Vtáčnik, sa postupne v čoraz väčšej miere zahusťuje. Niečo som naznačil už v poslednom príspevku o lokalite, týkajúcom sa projektov Little Koliba a Rezidencia Horizont, v území ich však pribúda oveľa viac. Tzv. Podhorský pás sa mení na intenzívne zastavanú časť metropoly.

Čítať viac

Podhorský pás: Dokončené projekty

17.06.2019 16:40:00 Adrian Gubčo

Podhorský pás, teda kopcovitá časť Bratislavy medzi Vinohradmi a Račou, patrí k najviac sa meniacim častiam metropoly. V nedávnej minulosti sa tu rozbehla masívna výstavba rezidenčných projektov, ktoré sa teraz dokončujú. Ktoré to sú a či priniesli nejaké pozitíva, sa pozriem v druhom z trojice článkov na túto tému.

Čítať viac

Podhorský pás sa mení: Aká je budúcnosť svahov nad Bratislavou?

07.06.2019 08:30:00 Adrian Gubčo

Časť Bratislavy nazývaná Podhorský pás, zahŕňajúca kopcovité územia na mestskými časťami Staré Mesto, Nové Mesto a Rača, aktuálne prechádza radikálnou premenou. Ešte donedávna išlo o vinohradnícku oblasť, ktorá však postupne zaniká. Na to, aké projekty ju zmenili a aký bude jej ďalší vývoj, sa pozriem v trojici článkov.

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube