Adrian Gubčo 24.09.2026 21:38

Nenápadná porážka Verejných prístavov. Tlak mesta zabral, ministerstvo sľubuje memorandum o pontónoch

Nedávna dohoda štátnych Verejných prístavov a privátnej spoločnosti s väzbami na vládu Slovenská plavba a prístavy – Lodná osobná doprava (SPaP – LOD) ohľadne umiestňovania pontónov na dunajskom nábreží vyvolala prudký odpor. Právom. Firma by totiž mohla narušiť fungovanie aj podobu promenády na ľavom aj pravom brehu Dunaja. Mesto sa preto rozhodlo zatlačiť na Ministerstvo dopravy SR, ktoré kontroluje Verejné prístavy.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Nábrežia Dunaja sú jedinečným priestorom, a to z hľadiska urbanistického, mestotvorného i ekonomického. V ich susedstve sú významné verejné priestory navštevované domácimi aj turistami. Časť z nich sa pritom prepravuje po vode – po výletných lodiach, ktoré zastavujú v Bratislave vo veľkom množstve. Snaha o rozšírenie kapacít vedie k zvyšovaniu počtu plávajúcich zariadení, pontónov, pri ktorých by mohli lode pristávať.

Takéto pontóny sa začínajú postupne objavovať aj pri Nábreží M. R. Štefánika, teda v susedstve komplexu Eurovea. Od roku 2010 ide o jedno z najpopulárnejších miest v meste vďaka prítomnosti atraktívneho nábrežného parku a upravenej promenády s dobrým prístupom k vode. Konajú sa tu početné podujatia a lokalita má do istej miery aj symbolický význam vďaka prítomnosti monumentálnej sochy M. R. Štefánika.

Prvé pontóny boli umiestnené v susedstve Starého mosta a pod Skladom č. 7. Najmä prvý z nich vyvolal komplikácie, nakoľko tu pristávajú veľké výletné lode a turisti aj posádky vystupujú na nábrežie, ktoré nie je na tento účel prispôsobené. Deštruujú pritom trávnik, na zásobovanie sa využívali dodávky, ktoré narúšali pohyb ľudí (na čo správca reagoval osadením veľkých kochlíkov so stromami) a príchod lodí ani nebol koordinovaný s okolitými aktérmi.

Teraz ale hrozí ešte horšia situácia – Verejné prístavy a SPaP – LOD podpísali dohodu, podľa ktorej možno osadiť pontóny aj priamo pod sochou generála Štefánika, rovnako ako pri ďalšom úseku nábrežného parku. Zopakovala by sa tak situácia ako pri prvom pontóne, navyše by sa ešte výraznejšie narušili výhľady a objavili sa aj názory, že by to symbolicky degradovalo význam Štefánika.

Popritom bola zverejnená informácia, že sa plánuje osadenie pontónov aj na pravom brehu Dunaja – práve tam, kde bol nedávno otvorený Nábrežný park Staré Lido. Pokračovať majú aj ďalej po prúde rieky, čím by ohrozovali vodákov a narušili aj realizáciu zámeru Lido lagúny, ktorá má byť určená na slnenie aj plávanie.

Zarážajúce je, že o tejto spolupráci Verejné prístavy nijako nekomunikovali ani s Hlavným mestom, ani s Euroveou. Ich oficiálne zdôvodnenie bolo, že to neurobili, lebo nemuseli. Prístup štátnej organizácie prirodzene pobúril verejnosť, samosprávu aj majiteľa nábrežného komplexu. Mestské zastupiteľstvo na to reagovalo uznesením, ktoré primátora zaviazalo k rokovaniam o hľadaní riešenia situácie.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Tento tlak už začína prinášať výsledky. Potvrdzuje to minister dopravy a aktuálne aj kandidát na primátora Jozef Ráž. „Dnes sme sa stretli s primátorom Matúšom Vallom a jeho tímom, a s vedením Verejných prístavov, aby sme si vyjasnili situáciu v bratislavskom prístave,“ oznámil na sociálnej sieti. Promptná reakcia asi súvisí s faktom, že ide o nepríjemnú kauzu niekoľko týždňov pred voľbami.

Ráž tvrdí, že má záujem na skvalitnení prístavu. „Jeho rozvoj je spoločným záujmom nás všetkých a už v novembri sa dozvieme výsledky veľkej medzinárodnej súťaže, ktorá určí, ako bude vyzerať,“ píše, upozorňujúc najprv na Zimný prístav. Verejné prístavy spoločne s mestom, resp. Metropolitným inštitútom Bratislavy, sú momentálne vo finále veľkej súťaže na transformáciu prístavu na polyfunkčnú mestskú štvrť.

Vyjadruje sa však aj k pontónom. „Dohodli sme sa, že spoločne pripravíme memorandum, v ktorom upravíme naše vzťahy a tiež pravidlá týkajúce sa pontónov. Chceme, aby bolo všetko maximálne transparentné,“ sľubuje Ráž.

Hoci to ešte neznamená, že sa podarí pontóny vytlačiť z miest, kde prekážajú, ide o dobrý prvý krok. Je to zároveň určitá forma porážky Verejných prístavov (a teda aj Ministerstva dopravy SR a jeho vedenia), ktoré sa k celej situácii postavili arogantným spôsobom, mysliac si, že s inými aktérmi komunikovať nemusia. Ako sa ukazuje, napokon to bude potrebné. Voľky-nevoľky tak musia pripustiť, že doterajší postup bol chybný.

Čo sa týka ideálneho riešenia, toto by malo vzniknúť ako kompromis skutočne všetkých aktérov, od mesta, cez štát, súkromných investorov, hráčov v cestovnom ruchu, až po odborníkov a verejnosť. Nejde totiž o osamotenú tému, ktorú možno oddeliť od širšej problematiky rozvoja nábrežia. Namiesto toho by sa mala hľadať stratégia pre celú lokalitu v blízkosti Dunaja.

Už dávno bolo vyslovené volanie po vzniku akejsi Koncepcie bratislavských brehov (po vzore Koncepce pražských brehů), ktorá by zosúladila záujmy na Dunaji. Tá by rátala s ochranou prírodných hodnôt, developmentom, tvorbou verejného priestoru aj rozvojom infraštruktúry pre cestovný ruch. Nanešťastie, doteraz sa k možnosti vzniku takéhoto dokumentu stavali všetky organizácie (vrátane mesta) odmietavo.

Azda je čas tieto úvahy oprášiť. Dunajské nábrežia na ľavom i pravom brehu sú enormne vzácnym územím, ktoré si zaslúžia byť v špičkovom stave. Pri vhodnom riešení dokážu mesto spraviť viac príťažlivým, lepším pre život a prispievať k jeho ekonomickému rozvoju. To sa však nestane, pokiaľ sa budú tak ako doteraz presadzovať len partikulárne záujmy.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.