Adrian Gubčo 24.02.2026 13:03
Najdôležitejšia urbanistická súťaž definitívne začala. Zimný prístav spozná novú podobu, mesto hovorí o perle Bratislavy
ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Bratislavský Zimný prístav je svedkom industriálnej minulosti Bratislavy. Zásadne sa podieľal na jej ekonomickom raste v minulosti a prispel k jej medzinárodnému významu. Teraz však má napísať nový príbeh. V budúcnosti by sa mal transformovať na atraktívnu mestskú štvrť, ktorá nadviaže na rozvíjajúce sa nové centrum metropoly. Prispieť k tomu má veľká urbanistická súťaž, ktorá bola vyhlásená v týchto dňoch.
Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Metropolitný inštitút Bratislavy
Vyvrcholenie rozvoja nového centra
Tvár a obraz Bratislavy sa od začiatku tohto storočia dramaticky zmenili. Odborníci dlho hovorili o posune centra mesta smerom na východ. Už od 60-tych rokov 20. storočia sa hovorí o priestore medzi Starým mostom a Zimným prístavom, kde sa skutočne začal v posledných dvoch dekádach realizovať tzv. bratislavský downtown. V súčasnosti sa napĺňa výškovými budovami, polyfunkčnými komplexami a novými verejným priestormi.
Dramaticky sa tak zvýšila prestíž lokality, ktorá ovplyvňuje aj okolie – centrum mesta sa rozširuje aj smerom na Mlynské Nivy a v krátkom čase sa rozbehne aj výstavba na pravom brehu Dunaja medzi Starým mostom a Mostom Apollo. V pôvodnom stave však zatiaľ zostáva veľká plocha medzi nimi v podobe Zimného prístavu.
Zo všetkých vyššie zmieňovaných lokalít má práve nákladný prístav, využívaný na prezimovanie lodí, najväčší potenciál pre vznik atraktívnej štvrte. Založená má byť na kombinácii atraktívnej polyfunkčnej zástavby so súčasnou architektúrou a vodnom elemente. Pripomínať by tak mohla nábrežné prístavné štvrte v mestách ako Kodaň, Amsterdam, Rotterdam alebo Hamburg. Ide nezriedka o najatraktívnejšie lokality, kde sa koncentruje život, obyvatelia aj návštevníci.
Presne to je ambícia Hlavného mesta aj štátnych Verejných prístavov a.s., teda väčšinového vlastníka územia. Už nejakú dobu rozvíjajú úvahy o premene územia, ktorá má byť spojená so zmenou územnoplánovacej regulácie. Zo súčasného nákladného prístavu by sa mohol stať osobný, kým uvoľnené plochy pre súvisiacich dopravných či skladových aktivitách vytvárajú priestor pre rozvoj bývania, kancelárií, retailu, kultúry či verejných priestorov.
K tomuto cieľu vedie dlhodobý proces. Na jeho začiatku bol materiál Verejný prístavov, nazvaný Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava – Fáza II. Ten potvrdil záujem vytlačiť odtiaľto nákladnú dopravu a nahradiť ju osobnou. O niekoľko rokov neskôr sa k aktivitám pridal aj Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý na základe objednávky Verejných prístavov začal spracúvať perspektívu možného budúceho rozvoja územia.
Koncepcia budúcnosti Zimného prístavu bola oficiálne predstavená len pred niekoľkými týždňami. MIB pripravil víziu, v rámci ktorej overil urbanistickú, technickú, ekonomickú aj environmentálnu uskutočniteľnosť transformácie vrátane riešenia protipovodňovej ochrany a zachovania pamiatok. Vytvoril tak komplexný materiál, ktorý bude slúžiť ako podklad pri príprave Zmien a doplnkov územného plánu mesta.
Ešte predtým však bude pripravený „masterplan“ budúceho rozvoja lokality v podobe urbanistického plánu. Ten má byť výsledkom veľkej medzinárodnej urbanistickej súťaže, ktorá pritiahne popredné architektonické pracoviská. Táto kompetícia práve začína.
Súčasný stav prístavu. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA
Súťaž európskych rozmerov
Metropolitný inštitút Bratislavy spoločne s Verejnými prístavmi v priebehu dneška ohlásili vyhlásenie medzinárodnej dvojkolovej urbanistickej súťaže na premenu Zimného prístavu. Ako tvrdí MIB, medzinárodná súťaž je spôsobom, ako získať najkvalitnejšie riešenia pre rozvoj výnimočnej lokality. O jej význame svedčí aj zloženie poroty, do ktorej boli prizvaní experti z celej Európy.
MIB konštatuje, že s rozlohou 65 hektárov ide o jednu z posledných veľkých príležitostí na rozvoj v priamom kontakte s rozširujúcim sa centrom mesta a riekou Dunaj. „Ambíciou je vytvoriť tu územie celomestského významu, ktoré spojí každodenný mestský život s mierkou primeranými verejnými priestormi a obnoveným vzťahom k vode,” hovorí hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan.
Mesto by rado videlo prístav ako budúci symbol Bratislavy. „Táto súťaž predstavuje jedinečnú príležitosť znovu prepojiť Bratislavu s jej nábrežím a nanovo definovať vzťah medzi centrom mesta, riekou a prírodným prostredím,“ uviedol Paco Bunnik, člen poroty a hlavný urbanista mesta Amsterdam.
Súťaž je nastavená tak, aby pritiahla multidisciplinárne architektonické a urbanistické tímy so zmyslom pre identitu, krajinu a tvorbu miesta. Inšpiráciou môžu byť transformácie iných európskych prístavných štvrtí, napriek tomu má byť bratislavský projekt jedinečný. „Cieľom nie je kopírovať existujúce modely, ale vytvoriť osobitú mestskú štvrť, autentickú pre Zimný prístav a nezameniteľne zakorenenú v jeho kontexte,” zhŕňa Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy.
Súťaž je spojená s na slovenské pomery mimoriadnymi odmenami. Víťaz si odnesie 135-tisíc eur, druhý v poradí 105-tisíc a tretí 80-tisíc. Ďalší dvaja odmenení si rozdelia 90-tisíc eur. Návrhy v prvom kole súťaže majú byť predložené do 25. mája tohto roka.
MIB tvrdí, že od tímov sa očakáva dômyselná reakcia na jedinečné priestorové, kultúrne a prírodné podmienky Zimného prístavu a pretavenie súťažného zadania do celistvého a realizovateľného návrhu, ktorý prepája kvalitný dizajn so strategickým a vizionárskym myslením. Očakáva sa inovatívne, no realizovateľné riešenie, vznik ekonomicky udržateľného prostredia aj veľký dôraz na inkluzivitu či nízky environmentálny dopad.
Vyhodnotenie súťaže sa očakáva v októbri – na začiatku októbra budú výsledky oznámené účastníkom druhého kola, na konci mesiaca aj širokej verejnosti. Do druhého kola postúpi maximálne sedem tímov.
Inštitút aj Verejné prístavy nepochybne očakávajú, že kompetícia pritiahne špičkové európske tímy. Pre tie už Bratislava nebude celkom neznáma – v minulosti tu súťažili svetoznáme kancelárie známych „starchitektov“. Takmer vždy však išlo o súťaže organizovanými privátnymi developermi. Teraz je klientom konečne verejný sektor, čo vytvára možnosti pre vznik skutočne mimoriadnej štvrte.
Oceňovaná študentská práca naznačila, akým smerom by sa mohol prístav uberať. Zdroj: Róbert Lipták
Čo sa očakáva od Zimného prístavu
Súťažné podmienky pripomínajú niekoľko základných východísk, ktoré majú návrhy rešpektovať. Na prvom mieste je prinavrátenie mesta k Dunaju, označovanom za definujúcu geografickú a kultúrnu devízu Bratislavy. Transformácia prístavu má predstavovať najkomplexnejšiu súčasť postupnej obnovy vzťahu mesta a rieky.
Vzniknúť tak má hlavná promenáda priamo pri rieke, doplnená o ďalšie promenády popri prístavných bazénoch. Vytvorený má byť priamy vizuálny, zmyslový aj fyzický kontakt. Overená má byť aplikácia terás, schodov, pontónov a ďalších reverzibilných zásahov s ohľadom na pravidlá protipovodňovej ochrany. Uvažovaný je aj vznik plávajúcich kúpalísk po vzore Kodane.
Ďalšou kľúčovou devízou majú byť verejné priestory. Vzniknúť má hierarchia priestorov, od metropolitnej úrovne (promenáda, hlavné námestie, centrálne priestranstvá), cez susedskú až po intímnejšie poloverejné vnútrobloky. Prioritizovaní majú byť chodci a cyklisti, podporované každodenné aktivity, integrovaná zeleno-modrá infraštruktúra a rešpektované industriálne dedičstvo. Asi 40% územia má byť tvoreného verejným priestorom, 40% bude zástavba a 20% poloverejné priestory.
V prípade mobility sa okrem trás pre peších a cyklistov ráta aj s priamym a pohodlným prístupom na zastávky MHD na okrajoch územia, ako aj autobusy prechádzajú priamo cez štvrť. Očakáva sa výstavba nových mostov či lávok cez bazény, aby sa skrátili dochádzkové vzdialenosti. Minimalizovať sa má priestorová stopa automobilov, parkovanie by sa malo sústreďovať v parkovacích domoch, aby nebolo nutné stavať podzemný parking.
Hustota zástavby má byť vcelku vysoká – mestská – čo vytvorí predpoklady pre živú a aktívnu štvrť. Súťažné tímy budú mať slobodu navrhnúť optimálne priestorové usporiadanie a distribúciu objektov v rámci zadaných limitov. Hrubá podlažná plocha budov bude medzi 900.000 až 1.040.000 metrov štvorcových. Hmoty majú gradovať smerom k downtownu, takže možno očakávať aj vznik výškových budov (pričom v jednej zo zón nie je stanovený výškový limit). Inak sa ale preferuje kompaktná bloková zástavby, aktívny parter pri hlavných uliciach a objem bývania na úrovni 70% hrubej podlažnej plochy.
Zadanie ďalej upozorňuje, že Zimný prístav ma zahŕňať kultúrnu funkciu vo forme multifunkčného kultúrneho objektu (hubu) vo väzbe na hlavné námestie územia integrujúce Lodný výťah (teda neďaleko Eurovey). Má ísť o dynamickú platformu pre kultúru, vzdelávanie a komunitný život, ktorá zostane aktívna počas celého dňa i všetkých ročných období. Kultúrne aktivity sa môžu rozvíjať aj v rámci zachovaných industriálnych objektov či vo verejnom priestore.
Špecifickým miestom pre umiestnenie architektonicky a hmotovo výraznej urbánnej dominanty je stredný polostrov medzi bazénmi. Má ísť o kompozičné zavŕšenie hlavnej mestskej osi, orientačný bod a nové spoločenské ťažisko nábrežia. Kombinácia kultúrnych objektov a verejných priestorov spoločne s kurátorským programom má urobiť zo Zimného prístavu celomestskú spoločenskú destináciu.
Zo špecifických prvkov občianskej vybavenosti možno okrem kultúrneho hubu a architektonickej dominanty zmieniť aj Múzeum lodnej dopravy, dvojicu zariadení pre seniorov, štvoricu materských škôl, jednu základnú školu, viacúčelovú športovú halu pre 500-600 divákov alebo marínu.
Cieľom súťaže nie je riešiť architektúru jednotlivých budov. Tie sa budú riešiť v rámci parciálnych súťaží po dopracovaní víťazného urbanistického návrhu do masterplanu a dohode medzi mestom a vlastníkom územia o podobe rozvoja. Následne sa rozbehnú konkrétne stavebné zásahy. Do budúcna sa neuvažuje s prevádzkou či existenciou nákladnej železničnej vlečky, ktorá sa dotýka aj pokračovania Eurovey.
Budúci Zimný prístav môže kombinovať vodu, zeleň, industrálne pamiatky a súčasnú architektúru. Autor: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR
Riziko iného postupu pretrváva
Práve rozbehnutá súťaž vytvára predpoklady pre vznik štvrte, ktorá dramaticky posunie celé mesto. Bratislavy môže získať mimoriadne atraktívnu lokalitu s potenciálom pritiahnuť nielen lokálnych, ale aj zahraničných návštevníkov. Popri pôvodnom historickom centre totiž bude slovenská metropola disponovať aj pomerne rozsiahlou štvrťou s výnimočným verejným priestorom, širokými možnosťami trávenia voľného času a bohatou kultúrnou vybavenosťou.
Tento potenciál bude ešte umocnený novou výstavbou, ktorá už prebieha v blízkom okolí. Či už downtown, Mlynské Nivy alebo pravobrežné štvrte Nové Lido a Southbank majú popri bytoch či kanceláriách obsahovať aj nové parky, námestia, bulváre, nábrežné zóny, dokonca aj pláž či lesopark. Vybudovať sa majú nové objekty kultúrneho charakteru, architektonicky výrazné veže alebo rozsiahla sieť cyklotrás.
Bolo by veľkou tragédiou, ak by nádejne pôsobiace plány pre Zimný prístav zlyhali. Vylúčiť to nemožno, nakoľko štát avizuje, že plánuje rozvoj územia odovzdať do rúk investorov zo Spojených arabských emirátov za veľmi výhodných podmienok pre tieto spoločnosti. Detaily však nie sú známe a rezort hospodárstva, ktorý je v tejto spolupráci kľúčovým aktérom, odmieta zverejniť viac informácií.
Bratislava nesmie premrhať šancu na vybudovanie prvej veľkej nábrežnej štvrte, ktorej podoba vychádza z verejnej urbanistickej súťaže. Kompetíciou sa v minulosti riešili aj iné lokality, buď to ale bolo z popudu súkromných investorov, alebo sa výsledky súťaže napokon ukázali ako nevyhovujúce a nerealizovali sa. V tomto prípade sa ale zdá, že existujú výborné predpoklady pre vznik špičkového návrhu.
Budúci Zimný prístav tak snáď bude založený na výsledkoch kvalitnej súťaže so širokou medzinárodnou účasťou. Bolo by nevhodné, keby sa nakoniec o jeho podobe rozhodlo na základe priameho zadania. Prípadná záškodnícka práca štátu by na Bratislave spravila nezmazateľné škody.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
