Adrian Gubčo 19.01.2026 15:17

Veľký sen sa naplniť nemusí. Hlavné mesto chce kvalitný Zimný prístav, štát ma iné plány

Zimný prístav mal byť miestom jedného z najkomplexnejších a najlepšie pripravených developmentov v Bratislave. Atraktívne spojenie vodného elementu, industriálneho dedičstva a súčasnej architektúry vytváralo predpoklady pre vznik špičkovej štvrte na európskej úrovni. Teraz však hrozí, že tu vznikne čisto komerčná lokalita bez výraznej pridanej hodnoty.

Ilustračný záber. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Bratislavský Zimný prístav bol už od začiatku 20. storočia zásadným predpokladom pre ekonomický rozvoj mesta. Prispel k rastu priemyslu, posilneniu dopravného významu Bratislavy a zvýšil aj jej politickú dôležitosť. Postupne sa tu vybudovala infraštruktúra, ktorá má v súčasnosti pamiatkovú aj technickú hodnotu.

Hoci je dnes využívaný len v menšej miere a jeho funkciu prebral skôr prístav v Pálenisku, stále má potenciál výrazne formovať budúcnosť Bratislavy. Tentokrát však už nie ako nákladný prístav, ale ako súčasť postupne sa formujúceho nového centra mesta. Tzv. bratislavský downtown získal v posledných rokoch imidž prestížnej štvrte, kde rastú výškové budovy a budujú sa upravené verejné priestory. Tento vývoj by sa mohol „preliať“ aj do Zimného prístavu.

Vo všeobecnosti s tým ráta Hlavné mesto aj majiteľ pozemkov a po novom aj objektov a superštruktúry v prístave, teda štátna spoločnosť Verejné prístavy. Už roky existuje stratégia rozvoja bratislavského prístavu, ktorá ráta s vymiestnením nákladnej dopravy a jej nahradením osobnou. V susedstve bazénov by zas mohla vzniknúť polyfunkčná štvrť.

Hlavné mesto sa usiluje nastaviť očakávanému rozvoju určité pravidlá. Spojené sú so zmenou územnoplánovacej regulácie, nakoľko dnes ide oficiálne o plochu zariadení vodnej a leteckej dopravy, kde komerčná výstavba vo väčšom rozsahu nie je možná. Zmena územného plánu je zároveň spojená s prípravou urbanistickej štúdie, ktorá môže nastaviť predpoklady pre vznik atraktívneho mestského prostredia.  

S týmto prístupom sa okrem Verejných prístavov stotožnilo aj Ministerstvo dopravy SR. Mesto a rezort dopravy zaviazali Metropolitný inštitút Bratislavy, aby pripravili Koncepciu rozvoja Zimného prístavu. Tá prinesie potrebné analýzy a rozbory, vytvorí predpoklady pre koordináciu záujmov v lokalite a prinesie základné princípy rozvoja. Následne môže vzniknúť štúdia uskutočniteľnosti a najmä sa zorganizovať medzinárodná urbanistická súťaž. Z nej vyplynie štúdia, ktorá sa stane podkladom pre zmenu regulácie.

Ide prakticky o vzorový postup, ktorý vytvára predpoklady nielen pre vznik novej komerčnej zástavby, ale aj ochranu industriálnych pamiatok a identity lokality, vytvorenie kvalitných verejných priestorov či umiestnenie občianskej vybavenosti nekomerčného charakteru. Výsledné riešenie by mohlo byť na špičkovej urbanistickej úrovni, čím by mohla v Zimnom prístave vzniknúť nábrežná štvrť, pripomínajúca obdobné lokality v Rotterdame, Hamburgu alebo Kodani.

Až do jesene sa zdalo, že všetko napreduje podľa plánu – podľa Ministerstva dopravy SR sa mali vytvoriť predpoklady, aby štát na developmente v prístave zarobil 300 miliónov eur. Pozemky mali byť poskytnuté developerom v rámci medzinárodného tendra. Získané peniaze by následne reinvestoval do rozvoja Páleniska.

V októbri ale prišla zásadná správa – Vláda SR oznámila, že na premene Zimného prístavu aj Páleniska bude spolupracovať s investorom či investormi zo Spojených arabských emirátov. Založené mali byť spoločné podniky štátu a firiem zo SAE, pričom Slovensko by vložilo pozemky prístavov. V zmluve sa zaviazalo, že projekty v oboch prístavoch by boli „oslobodené od verejného obstarávania, verejnej súťaže, konkurenčného výberového konania alebo akýchkoľvek iných postupov“.

To je rizikom aj pre aktivity Hlavného mesta. Štát sa síce zaväzuje, že „vykoná všetky legislatívne a administratívne opatrenia potrebné na úspešnú realizáciu projektu“, či to ale znamená aj postup pri zmene Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy podľa doterajšej stratégie, nie je známe. Kľúčový aktér – Hlavné mesto – totiž nie je účastníkom procesu.

Mestom preferovaný postup prípravy transformácie prístavu. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Potvrdzuje to aj Peter Bubla, hovorca Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa jeho slov mesto nemalo informácie o pripravovanej dohode. „Ide o medzivládnu dohodu, ktorá neprešla medzirezortným pripomienkovým konaním; hlavné mesto nebolo o tomto kroku vopred informované,“ konštatuje Bubla.

Nateraz preto pokračuje v príprave na vyhlásenie súťaže, doterajšie aktivity tak podľa Bublu nestratili relevanciu. „Aktivity Metropolitného inštitútu nie sú irelevantné; sú predmetom zmluvného vzťahu so štátnou spoločnosťou Verejné prístavy, a.s., zároveň sú aj nevyhnutnými krokmi pre prípravu aktualizácie územného plánu hlavného mesta v lokalite Zimného prístavu,“ upozorňuje. Predbežná vízia prístavu má byť dokončená do konca januára tohto roka.

Následne sa má vyhlásiť urbanistická súťaž na reanimáciu Zimného prístavu. „Víťazný návrh bude podkladom pre spracovanie územnoplánovacej štúdie, definujúcej spôsob transformácie územia,“ dodáva Bubla. Tá bude predpokladom pre ďalšiu výstavbu.

Hovorca mesta preto odmieta, že by bola výstavba v lokalite absolútne neregulovaná. „Dnes platná regulácia územného plánu hlavného mesta umožňuje lokalitu Zimného prístavu využívať ako prístav osobnej a nákladnej dopravy a rozvíjať v nej zariadenia s ním súvisiace,“ vysvetľuje. „Iné využitie je podmienené aktualizáciou územného plánu zmenami a doplnkami, na ktorých spracovanie sú potrebné podklady, vrátane vízie a územnoplánovacej štúdie, spodrobňujúcej víťazný návrh urbanistickej súťaže.“

S otázkami, do akej miery musí prípadný investor zo SAE rešpektovať bratislavský Územný plán, či musí prihliadať na prebiehajúce aktivity mesta a Verejných prístavov alebo či bude jeho projekt prechádzať štandardným povoľovacím procesom, sme oslovili Ministerstvo hospodárstva SR. Na naše otázky nereagovalo.

Keďže ale prestavba prístavov získala štatút strategickej investície, minimálne povoľovací proces by mal byť skrátený. Otázkou zostáva, či budú musieť prípadní investori čakať dva roky (minimálne) na ukončenie súťaže a zmenu Územného plánu, to sa ale tiež nejaví ako pravdepodobné.

Ak naozaj budú prístavy meniť investori zo SAE (hoci v skutočnosti nie je jasné, odkiaľ bude kapitál pochádzať), nemožno vylúčiť, že skôr využijú priame zadanie a predložia zámer, ktorý neprejde náležitou verejnou diskusiou. Ten sa začne realizovať skôr, ako by to bolo v prípade súťaže, čakania na zmenu regulácie aj povoľovacieho procesu – a to aj napriek novej stavebnej legislatíve.

Potenciál prístavu pre vznik atraktívnej štvrte je obrovský.Zdroj: Róbert Lipták 

Budúcnosť Zimného prístavu je pre Bratislavu strategická otázka. Predstavuje prirodzené rozšírenie nového centra mesta, ktoré sa po vyplnení zostávajúcich pozemkov prirodzene rozširuje na juh a východ. Kým na pravom brehu Dunaja sa plánujú projekty Nové Lido a Southbank, na ľavom sa rozbieha veľká transformácia Mlynských Nív, koncentrovaná okolo rovnomennej ulice. Zimný prístav je priamo medzi nimi.

Jeho potenciál je obrovský. Podľa štúdie výškového zónovania by tu mohli vzniknúť niektoré z najvyšších budov v meste, dramaticky sa predĺži aj promenáda popri Dunaji. Polostrov medzi dvojicou bazénov je zakončením osi, ktorá vizuálne spája Bratislavský hrad, Katedrálu sv. Martina, sídelnú budovu Univerzity Komenského či Slovenské národné divadlo. Je tak jedným z najlepších miest v Bratislave pre umiestnenie ikonickej verejnej budovy.

Zimný prístav nemusí byť len luxusná komerčná štvrť. Práve naopak, mohol by byť skutočne miestom, ktoré budú navštevovať tisíce ľudí za účelom trávenia voľného času a využívania kultúrno-spoločenskej ponuky. Tak ako to je pri špičkových nábrežných štvrtiach v iných európskych veľkomestách, aj tu sa ponúka príležitosť výrazne pozdvihnúť celú metropolu.

Základným predpokladom k tomu je ale dobre nastavený projekt – a to nielen komerčne, ale aj urbanisticky a architektonicky. Bolo by veľkou chybou, pokiaľ by bol uprednostnený čisto len biznis so zahraničnými partnermi na úkor iných kvalít. Ako sa ale zdá, toto vnímanie zatiaľ na úrovni štátu chýba.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.