Adrian Gubčo 17.06.2026 21:16
Návrat strateného bloku a veľká podzemná garáž. Mesto prenáša pozornosť na Kamenné námestie, primátor sľubuje obnovu
Už v októbri by mala byť dokončená prvá etapa projektu Živé námestie. Týmto názvom sa označuje rekonštrukcia Námestia SNP a priľahlých verejných priestranstiev na rozsiahlom území medzi Hurbanovým námestím a vyústením Štúrovej ulice. V rámci prvej časti sa obnovuje horná časť Námestia SNP či Námestie Nežnej revolúcie. Spodná časť tohto kľúčového verejného priestoru, doplnená o priľahlé Kamenné námestie, na svoj osud zatiaľ čaká.
Zdroj: Archív YIM.BA, Nino Belovič / YIM.BA
Narušený priestor v srdci mesta
Námestie SNP pôvodne vzniklo ako zvyškový priestor pred mestským hradbami. Počas ich existencie zostával nezastavaný, aby budovy neslúžili ako ochrana pre nepriateľa, ktorý by útočil na mesto. Po ich zániku sa ale územie transformovalo, pribúdali tu nové domy a námestie získalo dôležitú trhovú funkciu. Na začiatku 20. storočia mesto pozdvihlo úroveň lokality odstránením dreveným trhovníckych domčekov a vybudovaním krytej tržnice.
V blízkosti Námestia SNP sa nachádzalo aj iné námestie, ktoré bolo podľa historika Štefana Holčíka najmenším námestím v meste. Išlo o Kamenné námestie, ktoré bolo pôvodne dvorom, od Špitálskej ulice oddeleným plotom. Neskôr sa ale otvorilo a po jeho obvode vznikli viaceré atraktívne historické domy. Nanešťastie, viacero z nich poškodila druhá svetová vojna, ďalšie zanikli v dôsledku modernistickej prestavby centra mesta.
V 50-tych rokoch 20. storočia sa totiž dospelo k záveru, že veľkomestské ambície Bratislavy si vyžadujú radikálnu prestavbu tejto lokality. Väčšina zástavby bola vyhodnotená ako neperspektívna a určená na demoláciu. Doboví plánovači sa rozhodli pre umiestnenie významnej obchodnej vybavenosti, ktorá by zodpovedala centru metropoly. V duchu vtedajších myšlienok tu rátali s moderným komplexom, ktorý nedbal na pôvodný urbanizmus.
Výsledkom bol vznik Obchodného domu Prior a hotela Kyjev, výnimočného architektonického diela od Ivana Matušíka. Sebavedomé hmoty trojuholníkového Prioru a vertikálneho hranolu hotela, položeného na horizontálnej podnoži, mali byť podľa pôvodných úvah prakticky jedinými stavbami v rámci veľkého mestského bloku. Pod domom Manderla mala vzniknúť veľká mimoúrovňová križovatka.
To sa však nestalo – zriadená nebola ani obrovská križovatka, a nedošlo ani na odstránenie všetkých pôvodných domov. Najvýraznejším zvyškom pôvodnej zástavby je nárožný obytný a obchodný dom od Endreho Steinera z roku 1935, charakteristický zaoblenou fasádou. Verejné priestory zostali neujasnené a nefunkčné. Kamenné námestie, ktorého názov sa akosi zachoval, zostalo v skutočnosti zvyškovou plochou, prilepenou k narušenému spodku Námestia SNP.
Táto situácia trvá prakticky dodnes. Ide o tranzitný priestor, čiastočne dotvorený zeleňou a vymedzený cestami a časťou komplexu Prior. Územie je zanedbané, koncentrujú sa tu ľudia v sociálnom vylúčení a celkovo pôsobí ako hanba Bratislavy. Toto vnímanie sa čoskoro ešte viac posilní, keď sa dokončí prvá etapa obnovy Námestia SNP.
Mesto do budúcna ráta s tým, že priestranstvo obnoví. Ide o súčasť druhej etapy Živého námestia, ktorá má zlepšiť všetky plochy, ohraničené severozápadnou časťou Špitálskej, juhozápadnými fasádami Prioru, Dunajskou a západnou stranou Námestia SNP. Prezentovaná bola aj podoba plochy, ktorá ráta s „hravou“ štruktúrou, prizývajúcou ľudí k pobytu. Ako ale bude priestranstvo naozaj vyzerať, v skutočnosti známe nie je.
Uvažovaná podoba Kamenného námestia. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
Mesto preveruje možnosti
Kamenné námestie bolo súčasťou veľkého súťažného dialógu, teda špecifickej formy architektonickej súťaže, ktorá mala určiť novú podobu Živého námestia. Víťazi z kancelárie Loidl Landscape Architects Berlin spoločne s dopravnými konzultantmi z BPR Dr. Schäpertons Consult ho poňali ako priestor pre neformálny program, ktorý bude krajinársky tvarovaný a dotvorený vodnými prvkami, zeleňou či plochami pre kultúrne podujatia.
Veľmi dôležitou súčasťou konceptu bola trojpodlažná podzemná garáž, navrhnutá práve pod Kamenným námestím. Rátalo sa pritom s kapacitou maximálne pre 500 automobilov. Výstupy z garáže mali byť transformované do podoby „mestských kopcov“, ktoré by v kombinácii s ďalšími prvkami spravili z Kamenného námestia „rušné srdce štvrte“.
Či to tak bude aj v budúcnosti, nie je známe. Mesto sa rozhodlo túto časť projektu realizovať až v druhej etape, a to jednak z finančných dôvodov, ale aj právnych. „Tu je dôležité pripomenúť, že prípravu premeny Kamenného námestia nám roky blokoval súdny spor, ktorý bol ukončený až v závere minulého roka,“ upozorňuje Peter Bubla, hovorca Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy. Na druhej strane sporu bol investor, neslávne známy problémami okolo rekonštrukcie Hlavnej stanice.
Odblokovanie priestranstva otvorilo možnosť ho obnoviť, ako ale bude vyzerať, nie je úplne jasné. „Aktuálne spolupracujeme s architektonickým ateliérom LOIDL na úprave pôvodnej štúdie. K finálnemu návrhu sa zatiaľ nevieme vyjadriť, nakoľko nie je ešte známy,“ vysvetľuje Bubla.
Očakávania od tejto etapy rekonštrukcie boli veľké, a to nielen kvôli verejnému priestoru, ale aj dopravným zmenám. Rátalo sa napríklad s tým, že pod domom Manderla vznikne veľká centrálna prestupná električková zastávka. Táto idea sa však realizovať nebude. „Bez presunu električkovej trate nie je možné túto zastávku pri dome Manderla zrealizovať,“ hovorí Bubla. „Z toho dôvodu sa pristúpilo k presunu zastávky na Špitálskej pri parkovisku nemocnice do novej polohy – bližšie k Námestiu SNP.“
Na električkovú zastávku mala nadväzovať trolejbusová, ktorá by vznikla predĺžením liniek z Cintorínskej. Aj toto je však podľa Bublu predmetom preverovania v rámci aktualizácie pôvodnej štúdie. Mesto sa tomu chce venovať v priebehu tohto roka v spolupráci s architektmi aj Dopravným podnikom Bratislava. To však nezaručuje, že sa tu bude trolejbusová trať realizovať.
S ohľadom na existujúci stav mesto nechce špecifikovať termíny realizácie projektu. „Vzhľadom na aktuálne prebiehajúcu úpravu pôvodnej architektonickej štúdie, keď ešte nie je známy finálny návrh, a teda ani rozsah rekonštrukcie, je teraz ťažké stanoviť termín realizácie,“ upresňuje P. Bubla. Kľúčovou otázkou bude, či sa Bratislava rozhodne budovať podzemnú garáž. Pôjde totiž o obrovskú položku, bez ohľadu na počet parkovacích miest.
Vedenie mesta v každom prípade sľubuje, že obnova Kamenného námestia patrí medzi „vlajkové lode obnovy verejných priestorov v ďalšom období“ – samozrejme, za predpokladu, že bude znovuzvolené. Dokončenie do roku 2030 však nemusí byť také jednoduché, zvlášť ak bude potrebné absolvovať náročnejší povoľovací proces v prípade realizácie podzemnej garáže.
Pôvodná zástavba v lokalite utrpela vojnou aj povojnovým búraním. Zdroj: Archív YIM.BA
Návrat skutočného Kamenného námestia na programe dňa nie je
Zánik pôvodného urbanistického charakteru územia berie časť odbornej verejnosti ako stratu, ktorá spôsobila celkový úpadok lokality v okolí Prioru a hotela Kyjev. Dôkazom je snaha o čiastočnú nápravu pôvodných asanácií, o čom svedčí znenie Územného plánu zóny Dunajská. Tá napríklad ráta s výstavbou na mieste parkoviska medzi hotelom Kyjev a Špitálskou ulicou.
Zástavba tejto plochy dnes už nie je len hypotetickou možnosťou. Vlastníkom pozemkov je spoločnosť Lordship, ktorá nedávno vyhlásila architektonickú súťaž na budúce riešenie tejto plochy. Vzniknúť tu má polyfunkčný dom s prevahou bývania, pričom do súťaže je prizvaná pätica špičkových slovenských, resp. česko-slovenských ateliérov. V budúcnosti sa tak čiastočne obnoví charakter Špitálskej ulice.
Ten istý ÚPZ ráta ešte s jednou výraznou dostavbou – s opätovným vybudovaním domov na mieste, kde kedysi boli objekty, oddeľujúce Námestie SNP od Kamenného námestia. Umiestnených tu bolo hneď niekoľko budov, napríklad hotel Rudolf alebo obchodný dom Neurath. Dnes existuje reálna možnosť vybudovať na ich mieste objekty, ktoré by do veľkej miery prinavrátili pôvodnú situáciu.
Mesto však s takouto úvahou stotožnené nie je. „V tomto momente nad tým neuvažujeme,“ konštatuje jednoducho Bubla. Možnú víziu toho, ako by to mohlo vyzerať, priniesla oceňovaná študentská práca architektky zo SvF STU Henriety Horváthovej. Vedúcim jej práce bol Iľja Skoček, ktorý je jedným zo súťažiacich v rámci súťaže na Špitálskej.
Postoj mesta je problematický, keďže pri nevhodnom rozhodnutí vylúči návrat tohto bloku do centra Bratislavy takmer s úplnou definitívnosťou. Pokiaľ napríklad vznikne na Kamennom námestí priestor s veľkým množstvom zelene (čo je s ohľadom na súčasnú neschopnosť navrhovať priestranstvá inak ako vo forme prezlečených parkov pravdepodobné), v budúcnosti sa môže vyskytnúť nevôľa voči jej nahradeniu domami. Významným faktorom bude aj prípadná garáž a jej konštrukčné riešenie, ktoré môže zabrániť výstavbe nad ňou.
Ak by sa ale predsa len postoj mesta zmenil, do centra by sa mohlo vrátiť komorné Kamenné námestie, ktoré by bolo dramaticky odlišné od toho súčasného. Znovuobnovený priestor by bol z dvoch (čiastočne troch) strán vymedzený zástavbou s aktívnym parterom, čo by posilnilo mieru sociálnej kontroly. Pri vhodnom architektonickom riešení by mohlo byť ideálnym miesto pre konanie akcií typu Street Food Park, ktorej presun do tejto lokality sa stretol s pozitívnymi reakciami.
To potvrdzuje napokon aj Magistrát. „Dočasná uzávera Námestia Nežnej revolúcie a presunutie street food festivalu na Kamenné námestie nám dala príležitosť vyskúšať tento typ aktivity v tejto lokalite a už v prvých dňoch bolo vidieť, že zmena zafungovala,“ súhlasí Peter Bubla. „Street food celý priestor Kamenného námestia výrazne oživil a prítomnosť širokého spektra návštevníkov priniesla aj efekt spoločenskej kontroly, ktorá zlepšuje pocitovú bezpečnosť na námestí, známemu skôr obťažujúcim a agresívnym správaním.“
Možnosť konania tohto typu aktivít je diskutovaná aj v rámci budúceho riešenia námestia. Bolo by výbornou správou, keby to bolo ruka v ruke s obnovou mestského bloku a intenzívnejším sceľovaním narušenej urbanistickej štruktúry.
Pôvodné Kamenné námestie nebolo veľké, no dobre dotváralo obraz mesta. S jeho zachovaním sa rátalo aj v medzivojnovom období, hoci okolie malo prejsť prestavbou. Vtedajší urbanisti dobre rozumeli hodnote takýchto priestranstiev, ktoré nemuseli ohromovať priestorovou veľkorysosťou, no prispievali k živosti prostredia. Jeho zánik bol chybou, ktorá sa dá ale aspoň čiastočne napraviť.
Fotografie z 13.6.2026.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
