Adrian Gubčo 16.06.2026 14:50

Koniec zelene, koniec histórie? Nové Lido si chce pripomenúť minulosť územia, sľubuje citlivé riešenia

Čoskoro začne na pravom brehu Dunaja vznikať mestská štvrť, nazvaná Nové Lido. Developerovi JTRE sa po rokoch príprav, rokovaní a sľubov podarilo presvedčiť mesto o potrebe zmeny Územného plánu, vďaka čomu sa otvorila cesta k premene zdevastovaného prostredia medzi Starým a Prístavným mostom. Aj tu sa však odohrávali dejiny, na čo chce stavebník podľa vlastných slov nadviazať.

Zdroj: JTRE

Územie s pohnutou históriou

Nové Lido vznikne v priestore, vymedzenom Starým mostom, dunajskou hrádzou, komplexom Southbank a Einsteinovou ulicou. Dnes ide o vysoko zanedbané prostredie, v ktorom sa nachádza bývalá betonáreň, sklad paliet, zvyšky futbalového ihriska, záhradkárska kolónia alebo náletová zeleň. Stav územia je tak v príkrom rozpore oproti jeho potenciálu aj budúcemu stavu.

Developer JTRE tu zamýšľa vybudovať komplexnú mestskú štvrť, ktorá sa stane rozšírením centra Bratislavy. Jej súčasťou bude bývanie, kancelárie a komerčná občianska vybavenosť, ako aj pomerne rozsiahle verejné priestory a vybavenosť nekomerčného charakteru. Srdcom územia bude centrálne námestie v predĺžení Námestia M. R. Štefánika na ľavom brehu Dunaja, zakončené veľkou verejnou stavbou, označovanou ako Lido Aréna.

Podľa investora tu vznikne atraktívne prostredie, ktoré sa bude vyvíjať kontinuálne počas najbližších desaťročí. Očakávané je zriadenie rozsiahlych zelených plôch vrátane zachovania časti existujúcich drevín na pôvodnom teréne. Priamo pri Dunaji vznikne lesopark, ktorý bude dokončený a otvorený už o niekoľko dní až týždňov. Bohatá výsadba bude umiestnená aj vo dvoroch obytných aj kancelárskych blokov.

V konečnom dôsledku tak lokalita prejde totálnou transformáciou. Existujúci úpadok priamo naproti novému downtownu nahradí príťažlivé a omnoho otvorenejšie prostredie oproti súčasnosti. Prístupné bude väčšiemu počtu ľudí, rozšíri sa množstvo aktivít, ktoré sa tu budú dať realizovať a radikálne sa zmení aj identita územia. Nové Lido bude súčasťou úspešného príbehu novej Bratislavy.

Na druhej strane, toto územie nemožno označiť za greenfield, kde sa predtým nepísali iné príbehy. Časť mesta, kde sa má postaviť Nové Lido, má za sebou zložitú históriu, po ktorej sa tu dodnes zachovali viaceré stopy. Jej tvár formoval Dunaj, ale aj ľudská aktivita, a to najmä počas nedávneho obdobia.

Podľa historických záznamov sa na tomto mieste v 15. až 17. storočí nachádzal dunajský ostrov, nazývaný Stadt Grund. Na mape z polovice 18. storočia tu zas vidno ostrov Brenner, ktorý sa spojil s pôvodným Stadt Grundom. Miestom významných udalostí sa lokalita stala v roku 1809, keď tu rakúske a francúzske vojská bojovali o dunajské predmostie. Po víťazstve Francúzov vznikol v území francúzsky vojenský cintorín, pomenovaný Elýzium.

Ako Elýzium sa lokalita označovala aj po odchode francúzskych vojsk, hoci cintorín samotný spustol. Dlho ho pripomínal len drevený kríž, v roku 1922 nahradený kamenným. Zanikol však počas bombardovania mesta v roku 1944. V roku 1840 tu bola vybudovaná Bukschova horáreň, dnes prakticky úplná ruina. Na konci 19. storočia tu začali pribúdať aj obyvatelia, hoci išlo napospol o chudobných ľudí. Elýzium bolo označované za najchudobnejšiu časť Petržalky a výrazne narástlo počas medzivojnového obdobia.

Ako obraz úpadku vykresľovala lokalitu aj nemecká propaganda počas druhej svetovej vojny, keď bolo Elýzium opisované ako „hladová kolónia“. Z pôvodnej zástavby sa dodnes zachovala v podstate len pôvodná škola na Kočánkovej ulici. Počas medzivojnového obdobia i socializmu si územie verejnosť spájala najmä s populárnym dunajským kúpaliskom, kým zvyšok územia postupne chátral a zarastal.

Malo ísť o dočasný stav, kým sa lokalita zurbanizuje. Tieto plány neprišli s výstavbou sídliska Petržalka – koncepciu novej uličnej siete naznačuje už mapa z roku 1904. V normalizačnom období sa ale každopádne rátalo s rozšírením centra do priestoru Elýzia, resp. Nového Lida, čo sa prenieslo aj do súčasnosti. Dnes má táto vízia do veľkej miery konkrétne kontúry.

Bez ohľadu na to, je vhodné si históriu pripomínať. Developer JTRE avizuje, že na dejiny tejto časti Bratislavy nezabúda.

Nové Lido priečne pretne centrálny park. Zdroj: Gehl Architects

Konkrétna podoba odkazov zatiaľ nie je známa

Odkazovanie na dejiny lokality má rozličné podoby – symbolické, architektonické či umelecké. Developeri k nim pristupujú rozlične. V prípade Vydrice sa napríklad spoločnosť Vydrica Development vrátila k pôvodným názvom ulíc, do prostredia integrovala niekoľko zachovaných historických artefaktov a do miestneho parku vložila pripomienku Kempelenovho vodovodu.

V prípade Nového Lida existuje niekoľko stôp, ktoré možno zachovať priamo, iné sa dajú preniesť a na iné možno poukázať, napríklad koncepciou pomenovávania verejných priestranstiev. JTRE naznačuje, že by plánuje viacero zásahov, ktoré zachovajú historickú stopu.

V prípade verejných priestranstiev pripomína, že táto téma je v kompetencii Hlavného mesta, ktoré má na to zriadenú príslušnú komisiu. „Máme informácie o iniciatíve mesta pristúpiť k pomenovaniu ulíc v plánovanej štvrti komplexne,“ hovorí Michal Dutka, hovorca JTRE. „Sme pripravení rešpektovať výber mesta, ale samozrejme budeme aj aktívne predkladať naše návrhy. Určite budeme radi, ak sa medzi vybraté dostanú aj lokálne názvy, ako napríklad Elýzium.“

Aké budú návrhy developera, špecifikované nebolo. Súčasťou urbanistickej koncepcie Nového Lida je však realizácia centrálneho parku, ktorý bude štvrť pretínať zo západu na východ. Ako vyplýva z najnovších informácií, terén v parku by mal byť zachovaný (zvyšok štvrte bude vyzdvihnutý), rovnako ako časť hodnotných stromov a drevín. Dotknúť by sa mal aj plochy bývalého cintorína. Preto by názov Elyzejský park (alebo Elyzejské sady) mohol byť ako stvorený.

Ďalšou témou je zachovanie alebo presun existujúcich artefaktov, napríklad v podobe obnovy a opätovného využitia bývalej školy, hoci aj komerčným spôsobom. „Pri všetkých našich projektoch sa snažíme hľadať vhodné spôsoby, ako uplatniť historické odkazy do novej štruktúry, či už v podobe názvoslovia alebo v podobe zachovaných pôvodných artefaktov či umeleckých diel odkazujúcich na lokálnu históriu a charakter,“ tvrdí Dutka.

Poukazuje pritom na odkazy na tvorbu F. X. Messerchmidta v Zuckermandli. V prípade Nového Lida je nekonkrétny, hoci naznačuje, že minimálne Bukschova horáreň je v hľadáčiku developera. „Aj v Novom Lide plánujeme osadiť tabule s informáciami o lokálnej histórii a pôvodných objektoch. Vhodným spôsobom plánujeme uplatniť aj časť tehlového materiálu horárne,“ špecifikuje.

Prostredie má podľa Dutku dotvoriť aj umenie, ktoré má „schopnosť vytvárať identitu miesta, prepájať ľudí s priestorom a prinášať emóciu do každodenného života“. Čo to znamená v prípade Nového Lida, nie je známe. Na príklade River Parku alebo Eurovei ale Dutka ilustruje, že vzťah developera k tejto forme dotvorenia projektov je mimoriadne pozitívny.

Pôvodné Elýzium bolo chudobnou štvrťou, môže ale napísať nový príbeh. Zdroj: JTRE

Skutočne bratislavská štvrť?

Kritici zámerov na urbanizáciu tzv. Celomestského centra Petržalka vytýkali developerským plánom viacero nedostatkov. Popri tradičnom zániku zelene to bol aj vznik „generickej“ architektúry, ktorá vytvorí exkluzívne prostredie, ktoré bude vylučovať časť ľudí z účasti na jeho tvorbe a využívaní.

Ako sa ale ukazuje, ide vo všetkých ohľadoch o prehnané tvrdenia. Tá najvzácnejšia zeleň v priestore medzi Dunajom a hrádzou sa zachováva a sprístupňuje citlivým a prírode blízkym spôsobom. Nový lesopark neprichádza s násilnými zásahmi, namiesto toho pracuje už s existujúcimi danosťami lokality a dáva im vyššiu kvalitu. Odstránené boli najmä poškodené alebo invazívne dreviny.

Čo sa týka architektúry, odpoveď na otázku, či bude „generická“, je už do istej miery subjektívna. Na navrhovaní jednotlivých budov sa každopádne podieľajú poprední domáci aj zahraniční architekti. Držia sa pritom medzinárodných trendov, ale aj lokálnych špecifík, ktoré spoluvytvárajú obraz súčasnej architektúry na Slovensku. Ako to navyše býva, niekedy je potrebný aj určitý historický odstup, aby bola tvorba posudzovaná objektívne.

Rozhodne nebude platiť, že by bola štvrť viac exkluzívna oproti doterajšiemu stavu. Kritici poukazujú na fakt, že dnes sa tu pohybuje aj mnoho ľudí bez domova, čo v budúcnosti nebude možné. Na druhej strane, omnoho väčšie skupiny ľudí dnes nemajú dôvod sem chodiť, lebo okruh aktivít, ktoré sa tu dajú vykonávať, je limitovaný a podstatná časť územia uzatvorená. Po výstavbe štvrte bude ale prostredie omnoho otvorenejšie, živšie a podnetnejšie.

Otázkou ostáva, či Nové Lido naozaj hladko dotvorí bratislavské prostredie. Dosiahnuť sa to dá aj logickým názvoslovím jednotlivých verejných priestorov, odkazmi na dejiny lokality a ich vyzdvihnutím, aby sa stali všeobecným povedomím. V tomto smere majú tvorcovia štvrte dosť podnetov, z ktorých možno čerpať. Nové Lido tak snáď na svoj pôvod nezabudne.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.