Adrian Gubčo 29.10.2021 14:22

Hlavné mesto predstavilo Bratislavskú dlažbu

Povrch verejných priestranstiev patrí ku kľúčovým prvkom, spolutvoriacim charakter a identitu mesta. V zmysle tejto myšlienky sa Hlavné mesto, spoločne s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB), podujali k vytvoreniu nového typu dlažby, unikátneho pre Bratislavu. Bratislavská dlažba má čoskoro nahradiť asfalt ako dominantný materiál chodníkov na hlavných uliciach a triedach.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Návrh novej špecifickej Bratislavskej dlažby je súčasťou snáh Magistrátu a MIBu o štandardizáciu základných prvkov, ktoré tvoria mestský verejný priestor. Otázka dláždenia či podoby povrchov je pritom veľmi dôležitá. Tvrdenie MIBu, že „podlaha verejných priestranstiev je ako horizontálna fasáda mesta“ je vcelku presné, preto je dôležité jej dodať náležitú kvalitu. Bratislava, kde je drvivá väčšina chodníkov aj na kľúčových triedach vyasfaltovaná a vydláždené úseky majú zväčša nízku úroveň estetiky aj prevedenia, je tak na tom dnes katastrofálne.

„Meníme Bratislavu asfaltovú na Bratislavu vydláždenú všade tam, kde si to mestský priestor vyžaduje,“ ohlasuje Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy. Metropola bude po novom pozostávať z niekoľkých zón, líšiacich sa povrchom chodníkov. Historické centrum mesta by malo dostať kamennú dlažbu, ktorá bude v princípe nadväzovať na podobu tradičnej dlažby, ktorá je prítomná vo frekventovaných uliciach stredovekého jadra. Širšie centrum alebo významné ulice získajú betónovú dlažbu – a práve tá bude pre mesto špecifická.

Vedenie mesta totiž chcelo po vzore Londýna, Berlína či Barcelony dotvoriť verejný priestor vlastným riešením, rešpektujúcim jeho charakter. „Nechali sme preto vytvoriť návrh vlastnej betónovej bratislavskej dlaždice, ktorú budeme pokladať na chodníky v rámci celého mesta. Plánujeme ju používať s citom, aby obyvateľom nášho mesta pripomínala, že v Bratislave sú doma,“ povedal Matúš Vallo, primátor Hlavného mesta. Vzorka novej dlažby je aktuálne vystavená na nádvorí Primaciálneho paláca.

Časť dlažby bude charakteristická štyrmi typmi vzorov. Pôjde o kombináciu línií a vlnoviek, ktoré majú vychádzať z histórie a nadväzovať na niekdajšiu kamennú dlažbu v Bratislave. Najvýraznejšou súčasťou dlažby je dlaždica s nápisom Bratislava, ktorá odkazuje na tvorbu slovenských výtvarníkov – Miroslava Cipára, Ľudovíta Fullu a Milana Dobeša. „Bratislavská dlažba bola navrhnutá tak, aby ulice príjemne doplnila a pritom nerušila či nekonkurovala architektúre mesta ako takej,“ opisuje návrh grafický dizajnér Martin Jenča, ktorý je spoluautorom Bratislavskej dlažby. „Pri samotnej tvorbe boli inšpiráciou ikonické ilustrácie a výnimočný grafický jazyk Miroslava Cipára, Ľudovíta Fullu a Milana Dobeša, ktorých okrem Bratislavy spájala aj láska ku geometrickým tvarom. Návrh citlivo odkazuje na ich výnimočný vizuálny jazyk.“

Mesto medzi výhodami dlažby vymenúva formát, lokálnu farebnosť, modularitu a škálovateľnosť (vzor sa bude dať meniť s ohľadom na lokálne pomery, vzniknú tak hladké aj intenzívne plochy), hrúbku (8 centimetrov – bude teda pomerne odolná), trvácnosť, lepšiu údržbu a výhodnosť. Využitý bude klasický betón, takže pri veľkej objednávke bude jej cena podobne výhodná ako pri obyčajnej dlažbe. Za zásadnú výhodu je označovaná aj jej permeabilita pre dažďovú vodu, ktorá sa bude lepšie vsakovať.

Magistrát dodáva, že jej podoba bola konzultovaná s pamiatkarmi alebo Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska. „Spĺňa všetky technické špecifikácie, aby po nej mohli bezpečne chodiť aj ľudia so zrakovým postihnutím. Rovnako na nej bude aj vodiaci pás,“ vysvetľuje Katarína Rajčanová, hovorkyňa mesta. MIB zabezpečí pre pracovníkov podrobné kladačské plány, aby nedochádzalo k chybnému osadeniu. 

Prvýkrát by sa mala v uliciach Bratislavy objaviť v lete budúceho roka. Presné umiestnenie v tejto chvíli známe nie je. „Závisí to od rýchlosti verejného obstarávania (VO) a rýchlosti prvej dodávky dlažby od víťaza VO,“ upozorňuje Rajčanová. „V širšom výbere sú ulice v pláne opráv, na ktoré podľa zonácie z nášho manuálu patrí bratislavská dlažba.“ Kým nebude nová dlažba vysúťažená a dodaná, bude sa zatiaľ používať typ dlažby Casa di Campo. Ten sa už objavil na viacerých miestach v meste, napríklad na Landererovej, Jeséniovej alebo Prokopa Veľkého.

Presná definícia toho, kde bude používaná kamenná dlažba, kde asfalt a kde Bratislavská dlažba, sa predpokladá už čoskoro, spoločne s vydaním Princípov a štandardov bratislavských chodníkov.

 

Špecialitou novej dlažby je dlaždica s nápisom Bratislava. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Prvé reakcie na novú dlažbu sú z veľkej väčšiny pozitívne. Verejnosť oceňuje vydarený dizajn, ktorý je pre mesto unikátny, ešte väčšie nadšenie však pravdepodobne plynie z prísľubu mesta naozaj radikálne zmeniť prevládajúcu materialitu a charakter chodníkov. Posun od asfaltu k dlažbe je rozhodne dobrou správou, vďaka ktorej sa Bratislava vizuálne výrazne posunie. Správne je aj rozhodnutie vytvoriť unikátny dizajn tejto dlažby. Vlastnými unikátnymi prvkami, či už dlažbou, mobiliárom, orientačným systémom alebo písmom, komunikujú viaceré popredné metropoly sveta.

Hoci samotný dizajn, alebo skôr jeho myšlienku, považujem za zaujímavú, nemôžem byť už taký nadšený z procesu, ktorý k návrhu Bratislavskej dlažby viedol. Mesto zdôrazňuje, že chce vytvoriť prvok, ktorý sa výrazne podpíše na jeho identite. Má reprezentovať to najlepšie z Bratislavy a dlhodobo – možno storočia – sa podieľať na formovaní jej obrazu. Pokiaľ je tomu skutočne tak, považujem za škandalózne, že návrh podoby chodníku nie je výsledkom dizajnovej súťaže.

Návrh chodníka vzišiel zo spolupráce MIBu a grafického dizajnéra Martina Jenču. „Návrh, technické detaily a základný modul dlažby tvorili kolegovia zo sekcie verejných priestorov Metropolitného inštitútu Bratislavy v spolupráci s popredným slovenským dizajnérom, ktorý je MIBom dlhodobo zazmluvnený, čím si mesto zabezpečilo kvalitu,“ vysvetľuje Katarína Rajčanová a pridáva aj ďalšiu výhodu: „Za samotný návrh dizajnu dlažby, vrátane grafických prác bola vyčlenená mzda 2.760 EUR, čo predstavuje oproti dizajnérskej súťaži jednoznačne významnú finančnú úsporu.“

Mesto zdôrazňuje okrem finančného aj časové hľadisko. „Príprava verejnej dizajnérskej súťaže by bola finančne náročnejšia a vyžadovala by si neporovnateľne viac času, čo by znamenalo, že minimálne o rok dlhšie by sa v Bratislave nemohla ešte nová dlažba používať,“ konštatuje hovorkyňa mesta. „Našim cieľom je meniť asfaltovú Bratislavu na Bratislavu vydláždenú čo najskôr, aby sa nedláždilo zbytočne inou dlažbou, ako je tá bratislavská.“

Takáto argumentácia mi príde nedôstojná. Je pravdepodobné, že by súťaž trvala dlhšie a stála by aj viac peňazí, to však možno povedať pri väčšine architektonických súťaží, ktorými sa mesto v súčasnosti hrdí. Rovnaké argumenty sa využívali v minulosti, kedy sa takýmto spôsobom pripravovali návrhy budov alebo menili verejné priestory. Príslušní architekti dostávali zákazky nezriedka po kamarátskej linke, čo zaváňalo klientelizmom. Vzdialene (zdôrazňujem vzdialene) to pripomína aj tento prípad.

Magistrát neklame, keď hovorí o Martinovi Jenčovi ako o poprednom slovenskom grafickom dizajnérovi. Okrem vysokej kvality výstupov má mimoriadne zásluhy v rozvoji slovenského dizajnu a jeho popularizácii. Pravdou je aj to, že s MIBom už určitú dobu spolupracuje a do istej miery sa dá povedať, že návrh dlažby vznikol „in-house“. Na druhej strane ale treba povedať, že s aktuálnym vedením Magistrátu dlhodobo spolupracoval už predtým ako autor dizajnu publikácie Plán Bratislava. Pri nadväzovaní spolupráce s mestom mal omnoho lepšiu východiskovú pozíciu ako iní dizajnéri, čo sa teraz odrazilo na možnosti zásadne ovplyvňovať podobu bratislavského verejného priestoru.

Mesto a MIB síce nespravili nič nelegálne, pri natoľko významnom zásahu by ale mali dať priestor aj ostatným tvorcom, medzi ktorými je nepochybne mnoho talentovaných autorov. Nie je vylúčené, že v prípadnej súťaži by sa nakoniec presadil koncept Martina Jenču. To však už teraz nezistíme, rovnako ako sa nedozvieme, či by niekto neprišiel s ešte originálnejším nápadom.

 

Nová dlažba a pražská lavička - dva nové zásadné prvky verejného priestoru, ani jeden nebol výsledkom súťaže. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Bratislava tak bude mať novú dlažbu, hoci mohla mať teoreticky ešte lepšiu. Nie je to prvýkrát, kedy sa namiesto väčšej originality rozhodla pre skratku. Príbeh Bratislavskej dlažby pripomína scenár s novým mobiliárom, kedy namiesto vlastnej súťaže a dizajnu mesto prebralo vysúťaženú pražskú sériu. Nové lavičky, koše a cyklostojany, pôvodne navrhnuté špecificky pre českú metropolu, sa už inštalujú aj v Bratislave. Magistrát síce nové lavičky označil za Bratislavské lavičky, ide ale o hrubé zavádzanie. Všetko nasvedčuje tomu, že za rozhodovaním stálo predovšetkým marketingové hľadisko.

Nemožno si nevšimnúť, že sa nová dlažba začne inštalovať tesne pred voľbami. Na toto obdobie si Magistrát zároveň naplánoval množstvo aktivít, ktoré zásadne zmenia podobu množstva verejných priestranstiev („Živé miesta“) a vo veľkom sa budú osádzať aj nové prvky mobiliáru. Pokiaľ by sa mala dlažba či mobiliár riešiť súťažou, nič z toho by sa nestihlo. Verejnosti by sa návrhy, bez ohľadu na ich kvalitu, predávali oveľa ťažšie, ako skutočné realizácie. Zvlášť to platí v prípade, že tieto realizácie budú aj tak na radikálne vyššej úrovni oproti tomu, na čo je Bratislava a jej obyvateľstvo zvyknuté.

Tvrdenia Hlavného mesta a Metropolitného inštitútu o snahe výrazne zvýšiť kvalitu života v Bratislave tak treba brať s nadhľadom. Prvoradou prioritou je zabezpečiť volebný úspech súčasného vedenia. Preto sa všetko podriaďuje marketingu, hoci oproti minulosti s konkrétnymi výstupmi. O ich úroveň ide až v druhom rade. V tom je možno rozdiel oproti naozaj popredným mestám, kde sa mnohé nápady robia naozaj s ohľadom na čo najlepšiu prepracovanosť.

Nová dlažba tak bude skutočne bratislavská – v dobrom aj zlom. Na jednej strane zohľadní to dobré z bratislavských umeleckých tradícii a pozdvihne úroveň verejného priestoru, na druhej strane sme sa k nej ale dostali pre nás stále typickým provinčným spôsobom. Na viac v tejto chvíli očividne nemáme.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.