Adrian Gubčo 06.08.2020 15:10

Bratislava bude inštalovať nové lavičky, preberie dizajn z Prahy

Nástup súčasného vedenia Hlavného mesta na konci roka 2018 sa spájal s prísľubom zmeny v spôsobe riadenia a tvorby mesta, kedy mala Bratislava začať odmietať polovičaté riešenia a prijímať také opatrenia, ktoré ju zaradia medzi európskych lídrov v kvalite života a úrovni verejného priestoru. Dnes sa však zdá, že mesto začalo opäť uprednostňovať efektnosť pred hĺbkovou transformáciou. Príkladom je prebratie dizajnu mestského mobiliáru z Prahy.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Ako dnes oznámil Magistrát, Bratislava po konzultácii s Prahou prebrala dizajn tzv. Pražskej lavičky, príťažlivého kusu mestského mobiliáru, ktorý vznikol ako výsledok dizajnovej súťaže organizovanej pražským Institutom plánování a rozvoje Hlavního města Prahy (IPR). Cieľom bola štandardizácia základných prvkov mestského mobiliáru, ktorým sú lavičky, koše a cyklistické stojany. Víťazmi sa stali dizajnéri Michal Froněk a Jan Němeček zo štúdia Olgoj Chorchoj s mimoriadne kvalitným návrhom, odkazujúcim na historické československé vzory.

Táto lavička tak bola prispôsobená potrebám a prostrediu Prahy, v ktorých uliciach sa má spoločne s ostatnými prvkami začať objavovať. Aktuálne vedenie Bratislavy sa o dizajne vyjadrovalo veľmi pochvalne ešte pred voľbami s ambíciou zorganizovať podobnú súťaž aj v slovenskej metropole. Organizátorom súťaže mal byť Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý má aj v preambule svojej zriaďovacej listiny uvedenú ambíciu urobiť z Bratislavy jedného z globálnych lídrov v kvalite života.

Dnes však mesto aj MIB z najvyšších nárokov očividne zľavuje. „Dizajn lavičky nadväzuje na starú dobrú československú lavičku. Napadlo nám, že tento krásny dizajn by sa cítil doma aj v Bratislave,“ hovorí Matúš Vallo, primátor Bratislavy. „Poučili sme sa tiež z toho, že v Prahe architektonická súťaž trvala skoro dva roky a bol to komplikovaný a drahý proces. Do bratislavských ulíc chceme dostať viac pohodlných miest na sedenie čo najskôr. Preto sme oslovili Prahu, či by sa o svoj dizajn s nami podelili. Bratislava takto ušetrí čas – mesiace až roky - a tiež náklady, ktoré predstavujú asi 90 tisíc eur.“

Magistrát plánuje už v dohľadnej dobe nákup veľkého množstva nových lavičiek, pričom Metropolitný inštitút už pripravil koncept verejného obstarávania rámcovej zmluvy na dodanie prvkov mestského mobiliáru, ktorej súčasťou budú aj mestské časti. Súťaž by mala byť vyhlásená do konca roka, postupne by malo v meste pribudnúť až tisíc lavičiek a ďalšie prvky mestského mobiliáru.

Mesto dopĺňa, že skvalitňovanie verejného priestoru je jedným z jeho hlavných poslaní a aj preto zriadil MIB, ktorý za niečo vyše rok existencie zorganizoval niekoľko architektonických súťaží. Lavička spĺňa princípy manuálu verejných priestorov, ktorý MIB pripravuje. Zastupujúci riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy Ján Mazúr súčasne informuje, že podľa českého vzoru sa budú dopĺňať aj koše a stojany na bicykle. Štandardizácia mestských prvkov zohráva podľa riaditeľa dôležitú úlohu pri vytváraní kvalitného a komfortného priestoru bez vizuálneho smogu.

Mesto teraz nainštalovalo prvé lavičky na nádvorí Primaciálneho paláca a bude zbierať spätnú väzbu od občanov, ktorí si ich budú môcť v najbližších dňoch vyskúšať.

 

Pražský mobiliár. Zdroj: Institut plánování a rozvoje Hlavního města Prahy

 

Novým lavičkám nemožno uprieť kvalitu ani vizuálnu príťažlivosť. Oproti iným bežným prvkom mobiliáru v Bratislave sú na ďaleko vyššej úrovni a ich štandardizácia by skutočne priniesla zlepšenie verejného priestoru mesta. Dizajnu a komfortnosti lavičky niet čo vytknúť, problémom však ostáva, že ide o vlastnú, pražskú lavičku.

Autori vychádzali pri jej kreovaní z miestneho prostredia a snažili sa o vznik niečoho, čo bude pre Prahu charakteristické, tak ako sú napríklad červené telefónne búdky typické pre britské mestá (a Londýn zvlášť). Podobné prvky dodávajú sídlam jedinečnú identitu a posilňujú vzťah obyvateľov k miestu bydliska. Viaceré popredné metropoly si dnes tvoria vlastné jedinečné dizajny pre jednotlivé súčasti verejného priestoru (Praha už má aj vlastné zastávky MHD, podobne ako Varšava, londýnske metro ikonickú ikonografiu, New York či Moskva vlastné písmo, atď.).

Bratislava, ak sama tvrdí, že chce byť aj v medzinárodnom kontexte lídrom – aj keď nie veľkosťou, ale môže byť kvalitou života – by v takýchto prípadoch mala prihliadať na vlastné inšpirácie a dať priestor lokálnym dizajnérom. Ide o rovnaký princíp, ako pri architektonickej súťaži: projekt by sa možno dal zrealizovať aj s použitím iného vzoru z cudzieho prostredia, cieľom je však vytvorenie na mieru robeného riešenia.

Argumentovanie časom je pomerne pokrytecké, keďže presne tieto dôvody boli používané, keď po Slovensku aj v Bratislave vznikali na základe priameho zadania nešťastné alebo kontroverzné projekty, napríklad neslávne známe eurofondové námestia alebo Národný futbalový štadión. Čosi podobné hrozí aj pri nemocnici na Rázsochách, kde sa argumentuje nutnosťou jej čo najrýchlejšej výstavby, voči čomu vystúpila Slovenská komora architektov, požadujúca zrealizovanie architektonickej súťaže.

Postoj Bratislavy je tak sklamaním, zvlášť, keď doteraz sa nedalo prístupu k verejnému priestoru a organizovaniu súťaži nič zásadnejšie vytknúť. Práve naopak, prvé návrhy z doteraz uzavretých kompetícií aj plánované zásahy sú na veľmi dobrej úrovni. Prekvapujúce je to aj preto, lebo vedenie mesta pražský mobiliár a proces jeho vzniku označovalo ako príklad aj pre Bratislavu.  

Hlavné mesto uprednostnilo rýchlosť a efekt pred trvalým riešením, ktoré by spravilo metropolu originálnejšou a bolo v súlade s jej proklamovanými cieľmi byť vo všetkých veciach vzorovým mestom. Prvé reakcie ukazujú, že cesta ľahšieho odporu sa oplatila. Ostáva len veriť, že tento prístup, tak kritizovaný v minulosti, sa bude týkať „len“ mestského mobiliáru, a nie aj zásadných rozhodnutí, ktoré budú definovať budúci rozvoj Bratislavy.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.