Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 22.03.2022 13:16

Vízia Bratislavského Dunajského Parku sa odhaľuje

Rieka Dunaj a jej okolie predstavuje úžasný prírodný fenomén, ktorý sa v Bratislave priamo dotýka intenzívne urbanizovaného územia. To vytvára problémy a výzvy, zároveň ale aj úžasný potenciál pre prepojenie mesta s prírodou. S touto ambíciou už niekoľko rokov vzniká vízia Bratislavského Dunajského Parku, ktorej autori sa spojili s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) a vypracovali urbanisticko-architektonickú štúdiu možných zásahov.

Article Big

Pod názvom Bratislavský Dunajský Park chápu autori iniciatívy, združenie prírodovedcov, ochrancov prírody, vodohospodárov, architektov a urbanistov, ucelené územie na ľavom aj pravom brehu Dunaja. Ide o silný krajinný a prírodný pás, ktorý sa zachoval aj napriek storočiam zásahov do profilu a charakteru okolia rieky. Doteraz prežívajú relikty niekdajšej vnútrozemskej delty v podobe lužných lesov alebo zvyškov ramennej sústavy. Kontakt s rozvíjajúcim sa mestom však vytvára tlak na pôvodnú krajinu.

Už v roku 2019 preto bola predstavená prvá rámcová štúdia, ktorej cieľom bola ochrana územia, obnova prírodnej krajiny a scelenie a sprístupnenie jednotlivých lokalít. Táto štúdia sa týkala najmä pravého brehu, kde je potenciál pre zásahy a zlepšenia vyšší. Nezávislá občianska iniciatíva, ktorá za touto štúdiou stála, sa následne spojila s MIBom, ktorý zastrešil jej ďalší rozvoj a stal sa jej odborným garantom. Materiál má teraz slúžiť ako podklad pre aktérov v území, ktorí majú možnosti realizovať návrhy zo štúdie.

Advertising

Iniciatíva BDP očakáva, že na území ľavého brehu – teda plochy od sútoku Dunaja s Moravou po Hamuliakovo (vrátane lužných lesov aj mimo záplavové územie) s výnimkou pásu medzi Mostom Lanfranconi a Vlčím Hrdlom – a pravého brehu (záplavové územia popri slovenskom úseku Dunaja, plus lužné lesy v Petržalke) rieky sa podarí zamedziť devastácii z pevniny aj vodného toku. Zlepšenie stavu chce dosiahnuť aj obnovou riečneho charakteru územia tam, kde to je možné. Preto by sa mali napríklad obnoviť bočné ramená alebo zväčšiť plochy prírodných brehov. To pomôže zvýšiť biodiverzitu bez negatívnych efektov na lodnú dopravu.

Bratislavský Dunajský Park má byť zároveň prístupný verejnosti, no bez ohrozovania prírody. MIB konštatuje, že cieľom je rekreantov usmerniť pomocou zonácie územia. Tá zadefinuje nárazníkové zóny s intenzívnym pohybom ľudí, ako aj územia, do ktorých nebude vstup umožnený vôbec.

„Bratislava ako mesto chce pristupovať zodpovedne k ochrane a obnove Dunaja pre súčasné a budúce generácie,“ hodnotí Dana Hudcová, zástupkyňa riaditeľa MIBu, ktorá projekt BDP koordinuje. „Avšak doteraz neexistovali žiadne pravidlá, ktoré by obyvateľov usmerňovali, ako sa správať v týchto vzácnych ekosystémoch bez toho, aby ich trvale poškodzovali. Z tohto dôvodu sme vypracovali urbanisticko-krajinársku štúdiu, ktorá vnáša do aktuálneho stavu podložené dáta a navrhuje možnosti usporiadania územia, ktoré prispejú k jeho jednotnému a koncepčnému manažmentu.“

Slovenská metropola by mala po implementácii navrhovaných zásahov pripomínať v prístupe k Dunaju susednú Viedeň. „Pri tvorbe vízie Bratislavského Dunajského Parku nás inšpirovali opatrenia, ktoré urobili vo Viedni, aby rieku pretekajúcu cez mesto lepšie zapojili do každodenného života ľudí. V blízkosti Dunaja vytvorili rekreačné miesta, kde môžu ľudia tráviť voľný čas a zároveň ich aktivita nie je hrozbou pre okolitú prírodu,“ vysvetľuje jeden z pôvodných iniciátorov BDP a spoluautor štúdie Martin Mišík. „Za úspechom udržateľného spôsobu ochrany dunajskej prírody stoja regulácie a zonácie, ktoré sú urobené zmysluplne.“ Mišík dodáva, že BDP sa môže v budúcnosti stať vstupom do uvažovaného Národného parku Podunajsko.

Návrh zrealizovať BDP sa dostal aj do Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2022-2030 (nazývaného aj Bratislava 2030) v podobe regulácie výstavby, nastavenia stupňov ochrany v okolí Dunaja a realizácie niektorých úprav. Do roku 2030 Hlavné mesto navrhuje, aby sa zrevitalizovalo 3 až 5 čiastkových území, dokopy 12,7 kilometra brehov a ramien Dunaja. BDP má byť navyše chráneným územím.

MIB napokon informuje, že viacero kľúčových aktérov už podpísalo memorandum o spolupráci pri realizácii vízie BDP. Doteraz ho podpísali minister životného prostredia Ján Budaj, primátor hlavného mesta Matúš Vallo, starosta Petržalky Ján Hrčka, Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Vodohospodárska výstavba š.p., Štátna ochrana prírody, WWF, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Slovenská ornitologická spoločnosť, Asociácia bratislavských vodáckych klubov a tiež občianska iniciatíva Bratislavský Dunajský Park. Na základe možností a schopností týchto signatárov by sa vízia upraveného zeleného pásu v okolí rieky mohla stať o niekoľko rokov realitou.

 

Centrálnou časťou Bratislavského Dunajského Parku bude oblasť medzi Veľkým Draždiakom a Starohájskym ramenom. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Ako zásahy by sa mali zrealizovať

Materiál približuje jednotlivé segmenty BDP, teda kratšie úseky s relatívne zhodným charakterom. Týchto segmentov je 22  (8 na ľavom brehu, 14 na pravom) a rozprestierajú sa na oboch stranách Dunaja. Ide o prírodné, resp. zelené územia, urbanizované časti nábreží autori štúdie neanalyzovali (hoci tvrdia, že to bude predmetom riešenia iných projektov). K niektorým segmentom možno priradiť pridružené zóny (5 na ľavom brehu, 6 na pravom), napríklad Sad Janka Kráľa, hrad Devín alebo Rusovský kaštieľ s lesoparkom, ktoré s BDP súvisia.

Autori následne analyzujú problémy segmentov a navrhujú vodohospodárske opatrenia, architektonické vstupy, krajinné zásahy či zonáciu. Textovú časť dopĺňajú sériou výkresov, na ktorých sú prírodné prvky, zásahy, problémy aj zonácia zaznačené do mapy. Samostatnou časťou materiálu je problematika vodohospodárskej obnovy Dunaja medzi Devínom a Čunovom. Autori komplexne približujú stav koryta, brehov a ramien rieky a prichádzajú so sériou navrhovaných opatrení, ktoré majú Dunaju aspoň do istej miery prinavrátiť charakter voľne prúdiaceho toku.

Advertising

Analýza segmentov sa začína pri alúviu Moravy, teda pri sútoku Moravy s Dunajom. Jedným z hlavných cieľov je spojenie lagúny pod hradom Devín s riekou, aby sa mohli vodné organizmy voľne pohybovať – dnes sú totiž napríklad ryby po poklese hladiny uväznené a dochádza k ich úhynu. Takisto je potrebné zladiť vysoký pohyb ľudí so záujmami ochrany prírody. K navrhovaným architektonickým vstupom patrí zriadenie lodenice alebo premostenia, ktoré by vznikli v rámci obnovy lagúny.

V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie navrhované opatrenia pri jednotlivých segmentoch. Pri druhom segmente, Slovanskom nábreží, štúdia kritizuje stav verejného priestoru a Devínskeho amfiteátra a navrhuje ich komplexnú revitalizáciu. Vidí tu totiž potenciál vzniku jednej z najkrajších promenád v Bratislave a „pútneho miesta Bratislavčanov“. Slovanský ostrov (3. segment) je dnes chránený, výzvou je však vybudovanie cyklotrasy, redukcia negatívneho vplyvu kameňolomu a podpora rekreácie. Takisto je potrebné vodohospodárskymi opatreniami obnoviť brehy alebo zriadiť výhony. Sihoť (4. segment) je taktiež chránená, ale sprietočnenie Karloveského ramena prinieslo aj jeho rýchlejšie zanášanie, čo je potrebné riešiť. Navrhuje sa aj revitalizácia nepoužívanej časti kameňolomu, spojená možno s vybudovaním návštevníckeho objektu BDP, či vybudovanie cyklotrasy, vrátane úseku medzi Mostom Lanfranconi a Karloveským ramenom.

Na pravom brehu sa nachádzajú segmenty Jelení háj (5) alebo Pečňa (6), dnes zalesnené územia, čiastočne zaplavované a so zvyškami pôvodných ramien. Najmä Pečniansky les by vďaka svojej veľkosti a blízkosti k centru mesta mohol byť podľa autorov lesoparkom celomestského významu. Ide o chránené územie a vodný zdroj, preto je potrebné postupovať citlivo. K návrhom patrí obnovenie spojenia s Dunajom, čiastočná obnova pôvodných ramien, brehové úpravy v podobe vytvorenia pláží, vybudovanie vyhliadkového chodníka naproti Hradu či revitalizácia pôvodných lodeníc. Ambicióznym plánom je nové preklenutie diaľnice D1 mostom pre peších a cyklistov, aby sa zlepšilo spojenie s Petržalkou.

Možno najvýraznejšími zmenami má prejsť 7. segment, teda Lido. V rámci transformácie územia v súvislosti s výstavbou Nového Lida sa navrhuje obnova mestskej rekreačnej pláže, ktorá tu má dlhú tradíciu. Zachovať, resp. prebudovať sa má aj trojica lodeníc. Na Lido nadviaže vo forme prírodnej protiváhy Soví les (8. segment), ktorý je chránený a oddelený bude obnoveným Ovsištským ramenom. Vstup na ostrov by bol kontrolovaný a vybudovať sa tu mohol ďalší návštevnícky objekt BDP.

 

Štúdia obnovenia pláže v Novom Lide ráta aj s revitalizáciou Ovsištského ramena. Zdroj: Nové Lido

 

Ďalšie segmenty úzko súvisia s Petržalkou. Cvičisko (9. segment) si bude pravdepodobne vyžadovať usmernenie toku návštevníkov, aby bolo možné chrániť prírodu – najmä hniezdenie brehúl, vodných vtákov. Teoreticky by tu mohol byť menší objekt BDP a obnoviť by sa mohol vstup do Starohájskeho ramena. Samotný Lesopark Starý Háj a Hrabiny (10. segment) sa majú premeniť na atraktívne prostredie, prepájajúce prírodu so sídliskom. Umiestnený by tu mohol byť nástupný objekt BDP so zaujímavou architektúrou, nové preklenutie Dolnozemskej cesty a chodník korunami stromov. Starý Háj (11. segment) je prírodnou rezerváciou, kde je žiadúce sprietočnenie Starohájskeho ramena.

Draždiak (12. segment) je do veľkej miery kľúčovým územím BDP. Práve tu sa uvažuje s vybudovaním centrálneho objektu parku vo väzbe na populárne územie v okolí Veľkého Draždiaka a čiastočne Malého Draždiaka. Navrhované je vybudovanie druhej pešej lávky, premosťujúcej Dolnozemskú. Centrum lokality by zas bolo v blízkosti obnovenej horárne Gejzu Draždiaka. S týmto segmentom úzko súvisí 13. segment Chorvátske rameno.

14. segment Jarovecké rameno úzko súvisí s rozvojom športu – pri Zemníku má vzniknúť centrum rýchlostnej kanoistiky a veslovania. Okrem toho treba prísnejšie zaregulovať zónu hausbótov, obnoviť prepojenie Jaroveckého a Starohájskeho ramena alebo upraviť brehy Dunaja. Za zmienku stojí aj rozvoj cyklodopravy či revitalizácia okolia priesakového kanála. Uvažovaný je vznik vodáckeho kempu pri Zemníku alebo jedného z návštevníckych objektov BDP.

15. segment Dunajské ostrovy je považovaný za ekologicky možno najvzácnejšiu časť BDP, preto je navrhované pokračovať v súčasnej prísnej ochrane a pohybe len po obvode rezervácie. Lepšie je to pri Rusovskom lesoparku (16. segment), kde sa žiada revitalizácia, dotácia pôvodného Rusoveckého kanála vodou z Dunaja, doplnenie návštevníckej infraštruktúry pri Rusoveckom jazere alebo obnova okolia priesakového kanála. Autori takisto odporúčajú revitalizačné aktivity naviazať na úpravy v Dunajských luhoch (17. segment). Navrhované je prístavisko alebo pozorovateľňa vtáctva. Napokon sa na pravom brehu nachádza ešte Danubia, teda 18. segment. Najvýraznejším prvkom je „Marína Čunovo“ s promenádou, športoviskami a eventovým priestorom pri zdrži Hrušov. Vybudované by mali byť nové štrkoviská na kúpanie.

Na ľavom brehu, v mestských častiach Ružinov a Podunajské Biskupice, sa nachádzajú segmenty Micherov les (19. segment), Kopáčsky ostrov (20. segment), Topoľové hony (21. segment) a Bajdeľská zátoka (22. segment). Kým pri prvom menovanom sú zásahy obmedzené – ide totiž o rozvojovú plochu prístavu – ďalej sa už nachádzajú vzácnejšie územia s potrebou ochrany prírody.

Pri Kopáčskom ostrove sa preto navrhuje predovšetkým intenzívnejšia dotácia Biskupického ramena a teoreticky zriadenie návštevníckeho objektu BDP, spolu s doplnením cyklotrás. Obrovské Topoľové hony by mali získať nový vodácky kemp, kým Biskupické rameno by sa malo napojiť na zvyšky starých ramien v oblasti. V Bajdeľskej zátoke sa navrhuje zmiernenie umelého charakteru krajiny a doplnenie vyhliadkového móla alebo pozorovní vtáctva.  

 

Národné centrum rýchlostnej kanoistiky a veslovania sa bude nachádzať v Bratislavskom Dunajskom Parku. Štúdia navrhuje sprietočnenie blízkych ramien a reguláciu hausbótov. Zdroj: Pavlech Paulišin Architekti / JF Ateliér

 

Čo môže Bratislavský Dunajský Park priniesť Bratislave

Vízia Bratislavského Dunajského Parku sa tvorí už niekoľko rokov, pričom aktuálna štúdia prehĺbila závery pôvodnej koncepcie. Mesto síce neprišlo s veľmi konkrétnym prísľubom ohľadne realizovania jednotlivých odporúčaní štúdie, v každom prípade ale ide o hodnotný materiál. Prináša ideu oživenia dunajských brehov a prepojenia mesta s riekou takým spôsobom, že sa z BDP stane rovnako dôležité rekreačné územie, ako Bratislavský lesopark. Z Bratislavy sa môže skutočne stať jedno z najzelenších miest Európy – resp. ešte zelenším, ako už je dnes.

Vznik BDP nebude jednoduchý. Jednotlivé návrhy a projekty sú časovo náročné. Príprava sprietočnenia Karloveského ramena trvala roky, hoci samotná realizácia len sedem týždňov. Podobne to je aj pri iných obdobných úpravách, ktoré sa mnohokrát realizujú len vďaka externému financovaniu zo zdrojov Európskej únie. Nejde pritom o také vysoké sumy (vyššie zmienené sprietočnenie vyšlo na 84-tisíc eur, pri Devínskom ramene to bolo 150-tisíc). V prípade Ovsištského ramena sa ale v minulosti hovorilo o sedemcifernej sume.

Okrem toho treba samozrejme vybudovať infraštruktúru, značku, tím, ktorý sa bude o park starať, propagáciu a rozvíjať spolupráce. Potenciálny prínos je však obrovský. Zlepšenie ochrany prírody v spojení s lepšími rekreačnými možnosťami môže byť pozoruhodným príkladom pre iné mestá, ale aj aj zdrojom atraktivity Bratislavy. Zlepší sa tak kvalita života obyvateľov mesta, ale aj jeho turistický potenciál, najmä u fanúšikov ekologického turizmu.

Materiál nie je úplne vyčerpávajúci, najmä čo sa týka zladenia so súkromnými záujmami. Tie sú v okolí Dunaja obrovské. Súkromní investori už dávno pochopili (na rozdiel od mesta, ktoré donedávna nábrežia do veľkej miery ignorovalo a dodnes je to vidno), že ide o najatraktívnejší krajinotvorný aj mestotvorný prvok v metropole. Výsledkom sú veľké nábrežné developmenty, ako aj plány na rozvoj rekreačných území. Príkladom za všetky je oblasť „Maríny Čunovo“. Už dlho sa tu uvažuje nad vznikom rekreačnej oblasti Danubia Park Čunovo. Nateraz sú plány zablokované aj kvôli odporu mestskej časti.

V tom je ďalšie riziko vízie BDP. Ambiciózne plány nemusia byť v súlade s lokálnymi záujmami a nie je vylúčené, že obyvatelia niektorých mestských častí, prípadne miestne samosprávy, sa s nimi nestotožnia. Ak chce byť mesto lídrom iniciatívy, musí začať intenzívne komunikovať a zdôrazňovať potrebu a výhody vzniku BDP. Projekt takéhoto rozsahu a významu sa nesmie stať len jedným zámerom medzi mnohými, ktorý možno odbaviť tlačovou správou. Jeho komunikácia musí byť viditeľná a značka silná.

Ak sa štúdia Bratislavského Dunajského Parku nestane materiálom do zásuvky a začne sa na jej rozpracovaní a implementácii naozaj pracovať, možno už na konci tohto desaťročia sa metropola rozšíri o nové sprístupnené rekreačné územia, zlepší svoj kontakt s Dunajom a rieku otvorí prirodzeným procesom. Z hlavného mesta Slovenska sa stane výrazne lepšie miesto pre život. Pritom sa len vráti ku koreňom, od ktorých sa počas búrlivého vývoja v posledných dvoch storočiach odvrátilo.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Bratislavský Dunajský Park naberá prvé kontúry

18.06.2020 15:50:44 Adrian Gubčo

Rieka Dunaj patrí bez debát k najdôležitejším krajinotvorným a mestotvorným fenoménom Bratislavy. V minulosti mal veľtok význam predovšetkým ako hospodárska tepna, dnes sa jeho okolie mení na kľúčovú rekreačnú časť metropoly so zachovanými vzácnymi ekosystémami. S cieľom vyzdvihnúť tieto kvality, zlepšiť ochranu rieky a jej okolia a zapojiť Dunaj viac do života mesta vznikla idea Bratislavského Dunajského Parku.

Čítať viac

Kde by v Bratislave mohol vzniknúť nový centrálny park?

01.02.2022 15:47:32 Adrian Gubčo

Bratislava je veľmi zelené mesto. Platí to z akéhokoľvek uhla pohľadu a každý obyvateľ mesta má do pár minút v pešom dosahu zelenú, parkovo upravenú a u mnohých ľudí dokonca lesnú plochu. Ak však niečo chýba, sú to komplexne vybavené parky celomestského významu, ktoré by poskytovali naozaj širokú škálu aktivít – nielen prechádzky, venčenie psa alebo sedenie na lavičke, ale aj bohatý rekreačný, športový a kultúrny program s náležitou vybavenosťou. Kde by mohol takýto park vzniknúť?

Čítať viac

Bratislava a povodne: Ako sa vyrovnať so zvýšeným Dunajom

20.07.2021 14:36:13 Adrian Gubčo

Aktuálny pohľad na zvýšenú hladinu Dunaja, ktorý sa valí centrom mesta, vyvoláva bázeň, zároveň ale ide do istej miery aj o atrakciu – Bratislava má vybudovanú silnú protipovodňovú ochranu. Prietok rieky je v podstate zvedený do jedného kanála a regulovaný Vodným dielom Gabčíkovo. V minulosti to tak však nebolo a vymýšľali sa rozličné spôsoby, ako situáciu riešiť. Dnes je pohľad späť priestorom pre inšpiráciu.

Čítať viac

Komentáre