Adrian Gubčo 08.02.2022 18:44

Budúcnosť Hlavnej stanice má konkrétnejšie kontúry

Predstavitelia Ministerstva dopravy SR, Železníc Slovenskej republiky a Hlavného mesta SR Bratislavy dnes odhalili predstavu o budúcnosti Hlavnej stanice. Vyše storočie riešená otázka optimálneho riešenia hlavnej železničnej brány do Bratislavy, spoločne s priľahlým okolím, by mala byť v dohľadnej dobe zodpovedaná. Príslušné inštitúcie ohlasujú veľkú súťaž na modernizáciu stanice, zlepšenie verejného priestoru aj development staničnej štvrte.

„Nepoznám nikoho, komu sa Hlavná stanica páči.“ Takto uviedol súčasnú situáciu minister dopravy Andrej Doležal, keď ohlásil, že všetky kľúčové inštitúcie dospeli k dohode o potrebe komplexného zlepšenia situácie. Nielen Ministerstvo dopravy, ale aj ŽSR alebo Hlavné mesto, sa nechcú uspokojiť len s čiastkovými zmenami. Záujmom je preriešiť celé územie, vymedzené Pražskou, Jaskovým radom, Žabotovou a Námestím Franza Liszta, resp. Šancovou ulicou. Na rozdiel od minulých snáh, tentokrát sa má táto transformácia podariť – vďaka súkromnému kapitálu.

Ako tvrdí minister, štát nemá ani nebude mať peniaze na komplexnú rekonštrukciu Hlavnej stanice a okolia. „Sme odsúdení na spoluprácu,“ konštatuje Doležal. Budúci projekt tak má byť pripravený tak, aby bol pripravený na vstup súkromného investora v rámci PPP projektu. Developer tak bude môcť za určitú protihodnotu, vloženú do rekonštrukciu stanice, využiť pozemky pre účely svojho vlastného developmentu. Ako však minister zdôrazňuje, nepôjde o žiadne „eldorádo“, konkrétne podmienky stanovia urbanisticko-ekonomické štúdie.

Plány na komplexnú transformáciu potvrdilo aj Hlavné mesto ústami primátora Matúša Valla. „Takto komplexný a komplikovaný objekt a jeho okolie si zasluhuje prestavbu, hodnú 21. storočia,“ hovorí Vallo. „Na to, aby sme mali odpoveď, ako má táto prestavba vyzerať, sa musíme opýtať. Pre nás to už tri roky znamená urobiť kvalitnú architektonickú súťaž.“ Memorandum o spolupráci, ktoré jednotlivé strany podpísali, stanovuje vyhlásenie spoločnej medzinárodnej urbanisticko-architektonicko-krajinárskej súťaže. Ešte predtým chcú mesto a štát vyjasniť právne podmienky, pripraviť rozsiahlu sériu podkladov (s dôrazom na ekonomické a dopravné podmienky či súvislosti) a v predstihu zrealizovať prvé úpravy – „quick wins“.

Tak minister dopravy, ako aj primátor pripúšťajú, že príprava premeny stanice a okolia bude trvať roky. Súťaž bude optimisticky vyhlásená do konca tohto roka, najneskôr v roku 2023. Dovtedy bude verejný priestor aspoň kultúrnejší, pričom má pribudnúť zeleň, lepšie osvetlenie, zlepšiť sa mobiliár, zastávky, údržba a naostatok sa majú spevnené plochy aj predláždiť. Tieto úpravy sa môžu spustiť „prakticky ihneď“, hoci sú závislé od ŽSR. Na revitalizácii plôch aj na príprave súťaže participuje Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Ďalšie úpravy chce ŽSR zrealizovať vnútri staničnej budovy (toalety, bezbariérovosť), pričom sa hovorí aj o prenájme priestorov ďalším subjektom. Financovať ich chce z nevyčerpaných prostriedkov v rámci finančnej injekcie pred Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji v roku 2019.

O tom, ako by stanica a jej okolie vo finále mohli vyzerať, tak zatiaľ nie je známeho veľa. Panuje však zhoda, že ide o „historický okamih“. Dosiaľ ešte nebola taká vysoká miera kooperácie všetkých strán na spoločnom postupe, čo vedie jednotlivé strany k presvedčeniu, že tentokrát už nastane skutočná zmena – aj keď riešenie presiahne volebné obdobie jednotlivých politikov. Napokon, podpis historického memoranda je aj najzásadnejším odkazom dnešnej konferencie.

 

Priestory pre stanicou prejdú ešte pred súťažou menšími úpravami, vrátane predláždenia

 

Napriek tomu, niekoľko náznakov o možnostiach riešenia lokality predsa len existuje. Územie, ktoré bude predmetom riešenia súťaže, je rozsiahle – v skutočnosti ešte väčšie, ako naznačil minister dopravy, keďže mesto chce očividne preriešiť aj stykové priestory smerom k Štefánikovej a Štefanovičovej. Dôležité je pripomenúť, že súčasťou riešeného územia sú aj koľajiská od vyústenia tunela smerom k Jaskovmu radu, čo teoreticky otvára ďalšie možnosti jeho využitia.

Rekonštrukcia Hlavnej stanice sa tak bude týkať aj koľajísk, pričom konkrétne technické riešenie koľají vyplynie z projektu modernizácie bratislavského uzla. Riaditeľ ŽSR Milan Havrila si však vie predstaviť aj prestrešenie koľajiska. S ohľadom na priestorové a morfologické pomery sa však jeden problém stanice pravdepodobne nevyrieši – a síce prechádzanie nákladných vlakov cez priestor osobnej stanice. V minulosti sa uvažovalo, že by sa nákladné vlaky dali odkloniť tunelom popod Jaskový rad.

O čosi optimistickejšie to M. Havrila vidí v prípade spojenia priestoru stanice s Pražskou ulicou a zastávkami MHD. Prístup odtiaľto „...bol riešený už v minulosti, dokonca bolo vypracované projektové riešenie aj zhotoviteľ na realizáciu, ale náklady boli strašne vysoké, a vstúpilo do toho aj toto koncepčné riešenie. Pôvodne bolo riešenie úrovňové, teda v podstate dočasné, boli by teda vynaložené vysoké prostriedky.“ Okrem toho ŽSR zvažuje kvôli kapacite aktívnejšie využívať koľaj smerom k Múzeu dopravy, takže pohyb cestujúcich bude riskantný.

Odpoveď má podľa riaditeľa ŽSR priniesť súťaž. Teoreticky sa môže presunúť odbavovacia hala (historická budova stanice sa odhalí) a vznikol by priamy prístup od zastávok MHD. Budovy popri Pražskej nie sú zvlášť hodnotné, takže je otvorená možnosť ich asanácie a využitia v prospech stanice – aj o tom ale musí rozhodnúť ďalší vývoj prestavby územia, teda súťaž aj diskusia s potenciálnym investorom.

Rizikom by mohla byť teoretická nevýhodnosť pre tohto hypotetického developera. Primátor Matúš Vallo však nepredpokladá, že by v tomto bol problém. „V minulosti už bola spracovaná dokumentácia pre toto územie – bývalý investor predsa mal dokumentáciu pre územné rozhodnutie – a tam bolo zrejmé, že Územný plán umožňuje aj bez úplného vyčerpania metrov štvorcových (do čoho ho budeme pravdepodobne tlačiť) urobiť územie dostatočne zaujímavé pre PPP projekt,“ vysvetľuje. Územný plán tu stanovuje občiansku vybavenosť mestského a nadmestského významu. V praxi by to znamenalo najmä vznik kancelárií, obchodných priestorov, hotelov a v menšej miere bytov. Vstup súkromného kapitálu je každopádne pozitívom. 

Napokon, veľkým otáznikom ostáva riešenie dopravy. Ľuboš Krajčír, predseda dozornej rady Dopravného podniku Bratislava, zdôraznil, že ideou je zabezpečiť prestup „suchou nohou“ medzi vlakmi a MHD. Primátor však nepredpokladá, že sa dopravné a urbanistické štúdie budú napríklad venovať otázke vedenia nových električkových tratí po Štefánikovej či Pražskej ulici, ktoré by mohli zlepšiť obsluhu Hlavnej stanice a jej okolia.

 

Vymedzenie v súťaži riešeného územia. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Najväčšou otázkou je pre veľkú väčšinu ľudí pravdepodobne „kedy“. Treba otvorene povedať, že aj napriek tomu, že sa stanica nejde nikam presúvať, napríklad ako v Brne, ide svojou náročnosťou o obrovský zámer. Pravdepodobne ešte nebol v posledných desaťročiach v Bratislave komplikovanejší dopravný projekt. Bratislavský obchvat v podobe diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 je oproti tomu „malina“. Hlavná stanica je priamo v centre mesta a bude mať na jeho fungovanie obrovský vplyv.

Optimizmus zúčastnených strán je potešujúci, hoci je otázne, ako dlho vydrží. Minimálne architektonickej súťaže by sme sa však mali dočkať – jej výsledky totiž môžu byť v prípade vysokej kvality vhodným katalyzátorom ostatných procesov. Primátor verí, že jej úroveň bude podobná ako v zmieňovanom Brne. Ak by to tak bolo, išlo by o úžasnú správu. Moravská metropola totiž môže získať jednu z najmodernejších a najatraktívnejších nových staníc v Európe.

Súťaž a realizácia jej výsledkov bude zásadným zlomom v poslednom storočí diskusií o vhodnom umiestnení a riešení bratislavskej Hlavnej stanice. Už budapeštiansky urbanista Antal Palóczi, autor prvého regulačného plánu mesta z roku 1917, prišiel s víziou jej presunu na rovnejší úsek trate severovýchodným smerom. Na Palócziho nadviazali víťazi súťaže na Regulačný plán Bratislavy z roku 1929, ktorí plánovali k stanici, zhruba na mieste dnešného otočiska lokomotív, viesť veľkorysý mestský bulvár, spájajúci ju s prístavom. S viacerými verziami a polohami stanice prišli urbanisti aj počas bývalého režimu, naposledy v roku 1989 1988, kedy sa súťažne riešila stanica nad Dobšinského ulicou – a v očakávaní skorej výstavby vznikla aj súčasná „dočasná“ staničná hala.

Pravdepodobne aj potom sa bude debatovať o tom, či by nebola stanica vhodnejšia inde (hoci v tejto chvíli nie je na stole žiadna ani čiastočne realistická alternatíva, vrátane Filiálky). Pre Bratislavu, ktorá nie je v skutočnosti veľkomestom, schopným realizovať úplne nové gigantické projekty, však bude aj Hlavná stanice mimoriadne náročným orieškom. V tejto chvíli je ale celý proces ešte len stále na začiatku.

Jedinou istotou je to, čo povedal minister dopravy – bratislavská Hlavná stanica je v každom prípade nedôstojná. Platí to z takmer akéhokoľvek uhla pohľadu, či už ide o riešenie a kapacitu staničnej haly, koľajísk, bariérovosť, stav verejného priestoru a množstvo iných kritérií. Nutná je výrazná zmena. Nikde inde ako tu nie je viac žiadúce, aby vznikol naozaj špičkový projekt, ktorý prinesie komplexné zlepšenie nielen jednej lokality, ale aj celého mesta. Po desaťročiach diskusií je už čas na konkrétne kroky. 

 

Fotografie z 8.2.2022. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.