Adrian Gubčo 09.03.2023 17:24

Najočakávanejší projekt v Bratislave sa blíži. Budúcnosť Hlavnej stanice preverí štúdia

Stav bratislavskej Hlavnej stanice je neakceptovateľný. Konštatuje to nielen podstatná časť verejnosti, ale aj Hlavné mesto, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), Ministerstvo dopravy SR alebo Metropolitná inštitút Bratislavy (MIB). Posledná menovaná inštitúcia preto pracuje na obstaraní novej štúdie pre stanicu aj jej okolie. V blízkej budúcnosti sa má stať podkladom pre veľkú urbanisticko-architektonicko-dopravnú súťaž.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Nesmierne komplexné zadanie

Ako uvádza MIB, Hlavná stanica je jednou z hlavných vstupných brán do Bratislavy i na Slovensko, preto by mala mať podobu moderného uzla, prepájajúceho národné aj medzinárodné železničné koridory, a dobre nadväzovať na jednotlivé typy mestskej mobility. Mala by mať vysokú kvalitatívnu úroveň v duchu moderných európskych staníc, ktoré vznikli od začiatku 21. storočia.

Stanica by sa mala zároveň dobre zapojiť do života mesta a do mestského prostredia. „Priľahlé územie v okolí Hlavnej stanice v Bratislave by malo byť čo najviac priepustné, malo by byť plnohodnotnou súčasťou kompaktnej mestskej štruktúry centra Bratislavy a malo by nadväzovať na iné mestské štruktúry,“ píše inštitút. Od rozvoja okolia stanice žiada polyfunkčnosť, kvalitné verejné priestory, vysoký dôraz na ekológiu a zeleň, bezpečnosť, vynikajúcu orientáciu a ideálne prestupy. Zvlášť sa to týka aj samotnej budovy stanice.

MIB je konkrétnejší v niektorých parametroch budúcej stanice. Žiada širšie nástupištia, ktoré by sa mali rozšíriť z dnešných približne 6,5 metra na minimálne 10. Tunel (podchod), ktorý vedie k jednotlivým nástupištiam, sa má taktiež dramaticky rozšíriť a ideálne obsahovať aj prevádzky po obvode. O koľajisku píše, že nemá byť bariérou v území, čo je jasným náznakom toho, že napríklad z Pražskej alebo z Jaskovho radu sa majú chodci pohodlne dostať na Námestie F. Liszta.

Nástrojom, ako sa k návrhu kvalitnej Hlavnej stanice priblížiť, je v tejto chvíli urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia, ktorá má priniesť komplexnú analýzu územia a načrtnúť možnosti jeho transformácie. Zohľadniť má pritom nároky na zvýšenie efektivity dopravného uzla, možnosti jeho napojenia alebo koncepčné zámery a potenciály v území. Preveriť má možnosti budúcej zástavby s ohľadom na jej funkciu aj rozsah. Prihliadať sa má na trvalú udržateľnosť aj hospodárnosť zámeru.

Štúdia má slúžiť predovšetkým pre vyššie zmienené organizácie či samosprávu ako podklad pre rozhodovanie o ďalšom vývoji zámeru. Z prvej etapy spracovania štúdie by mali vyplynúť 3 varianty vývoja (konzervatívny, maximalistický a vyvážený), ktoré poslúžia ako ďalší podklad pre prípravu urbanisticko-architektonickej súťaže, vypracovanie podkladu pre zadanie súťaže, ale aj určenie prípadných zmien Územného plánu. MIB hľadá odpoveď na viacero ďalších otázok, vrátane priorít rozvoja, dopravných náležitostí, rizík v území a podobne.

V druhej etape budú do štúdie zaimplementované výsledky súťaže a stanoví sa ďalší model vývoja – vrátane harmonogramu realizácie, finančných možností a ekonomického potenciálu. Pred spracovateľom je tak enormne náročná a komplexná úloha

 

Riešené územie. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Ako plánovať Hlavnú stanicu

Riešiť sa bude rozsiahle územie, na západe vymedzené výstupom zo železničného tunela a Pražskou, na východe Karpatskou, Dobšinského a Žabotovou, na severe Jaskovým radom a na juhu vyústením Leškovej do Štefánikovej alebo Štefanovičovej do Šancovej. Ide o enormne zložité územie s komplikovanými urbanistickými aj dopravnými vzťahmi.

Pri určení budúcnosti lokality Hlavnej stanice i stanice samotnej budú musieť tvorcovia štúdie, ale aj budúceho urbanisticko-architektonicko-dopravného riešenia, počítať s obrovským množstvom podmienok, limitov a vzťahov, ktoré sú v území prítomné. Tieto majú najrôznejší charakter – brať do úvahy treba pamiatky v lokalite, hluk, dopravné vzťahy, ekonomické možnosti, zeleň a i.

Napríklad v prípade pamiatok sa tu už dnes nachádza viacero pamiatkovo chránených objektov. Chránená je napríklad budova prvej Hlavnej stanice na nároží Námestia F. Liszta, Šancovej a Pražskej, koľajisko a sklady bývalej parnej železnice, kde je dnes Múzeum dopravy, Palugyayov palác alebo nájomné bytové domy na Šancovej. Potenciál pamiatkovej ochrany je v prípade budovy Hlavnej stanice (pôvodnej), jedného zo železničných mostov alebo ďalšieho skladu. Veľmi teoreticky sa to týka aj schátranej budovy bývalého ambulatória na Žabotovej, hoci tu nie je možné zabezpečiť primeranú ochranu, keďže budova je už v katastrofálnom stave. Celé územie je súčasťou Pamiatkovej zóny Bratislava.

Omnoho zložitejšie sú však dopravné otázky. Zadávateľ štúdie žiada preriešiť dopravné vzťahy s prihliadnutím na cieľ vybudovania kvalitného multimodálneho uzla (teda prestupov medzi železnicou a MHD, zdieľanou dopravou, pešou a cyklistickou dopravou aj individuálnou automobilovou dopravou). Spracovateľ bude musieť prihliadať na existujúcu, plánovanú aj uvažovanú infraštruktúru (vrátane Severnej tangenty) a brať pritom do úvahy kvalitu pešieho pohybu a úroveň verejného priestoru.

V praxi to znamená napríklad rešpektovanie územnej rezervy pri železničnej trati v prípade jej budúceho rozšírenia. Takisto treba pracovať s rekonfiguráciou koľajiska v zmysle vízie ŽSR. Od mesta prichádza požiadavka brať do úvahy koridor Severnej tangenty, prípadne ho upraviť tak, aby sa dali projekty zosúladiť. Navrhnúť treba aj koncepciu parkovania v území, pričom snahou mesta je znižovať význam dlhodobého parkovania, aby ľudia využívali MHD alebo taxíky.

Najväčší význam pre mesto však má optimálne riešenie MHD a prestupov naň. Kľúčové je tieto prestupy čo najviac skrátiť, vytvoriť dostatočné vyčkávacie plochy a zjednodušiť pohyb cestujúcim so sťaženými možnosťami (zdravotne znevýhodneným či starším občanom). Zaoberať sa treba linkami, ktoré na stanici končia, prechádzajú tadiaľto, nočnými linkami, ale aj prístupom zo Sokolskej (prípadne vedením liniek z Pražskej priamo do predstaničného priestoru). Spracovateľ štúdie má preveriť aj možnosť pomerne odvážnych riešení, vrátane segregácie MHD a IAD, mimoúrovňové stavby, vytvorenie koridoru pre električku na Štefánikovej ulici a podobne. Pri obratisku platí, že musí byť rovné – ľudia už nesmú vystupovať v oblúku ako dnes.

Autori štúdie musia brať do úvahy aj možnosť, že tu budú mať zastávky autobusy – diaľkové linky či náhradné autobusy v prípade výluky. Integrovaná musí byť cyklistická infraštruktúra, vrátane parkovania bicyklov, pravdepodobne v susedstve schodiska medzi Žabotovou a Hlavnou stanicou (s možnosťou expanzie). Pri pešej doprave je zrejmé, že koridory musia byť široké, rovné, bezpečné a bezbariérové. MIB pripúšťa, že súčasný nadchod na križovatke Šancovej, Pražskej a Štefánikovej možno pri objavení vhodnej alternatívy odstrániť.

 

Pôvodná staničná budova vznikla v roku 1989 ako dočasná, no slúži dodnes. Mesto a ŽSR aspoň zrealizovali kozmetické zlepšenia. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Dlhá cesta k novej stanici

MIB očakáva, že spracovateľ v prvej etape najprv vypracuje zodpovedajúce prieskumy, následne určí jednotlivé scenáre a napokon stanoví stavebný zámer pre súťaž návrhov. Každý z týchto úkonov bude trvať približne 10 týždňov, čo znamená, že ku koncu roka bude štúdia pripravená pre účely vyhlásenia súťaže. Táto bude mať formát súťažného dialógu, ktorý trvá o čosi dlhšie ako štandardná architektonická súťaž, jeho výsledky však lepšie odzrkadľujú potreby vyhlasovateľa.

Po vyhlásení výsledkov súťaže nastane druhá etapa, ktorá bude zahŕňať vyhodnotenie víťazného návrhu, stanovenie etapizácie jednotlivých krokov, ktoré je nevyhnutné urobiť v území v období po vyhlásení výsledkov súťaže, a stanovenie možného fázovania projektu. Aj táto časť realizácie štúdie by mala trvať 10 týždňov.

Vo výsledku tak možno predpokladať, že možno v roku 2025 bude definitívne známe, ako bude vyzerať lokalita bratislavskej Hlavnej stanice, ako aj stanica samotná. Definovaný by mal byť aj spôsob realizácie, finančné náklady a možnosti zapojenia privátnych partnerov.

Od daného momentu sa tak začne nepochybne enormne zložitý prípravný, projektový a povoľovací proces. Bez ohľadu na zvolený variant – ekonomický, vyrovnaný alebo maximalistický – v každom prípade pôjde o obrovský projekt, ktorý zmení fungovanie nielen jednej lokality, ale aj celej Bratislavy. Cítiť to bude možné už počas výstavby. Keďže sa Hlavná stanica nachádza v centre mesta a je dôležitým dopravným uzlom, jej odstavenie a rozličné obmedzenia narušia bežné fungovanie metropoly.

Ak bude ale projekt navrhnutý dobre, niekedy v priebehu budúceho desaťročia môže vzniknúť niečo, čo prinesie neporovnateľné zvýšenie kvality stanice aj územia oproti súčasnosti. V súčasnosti sa predpokladá, že pôvodná výpravná budova, ktorej základ pochádza ešte z konca 19. storočia, zanikne. Nahradená bude modernou stavbou, pripomínajúcou súčasné existujúce alebo navrhované stanice v Brne, Viedni alebo Rotterdame. Dnes nezastavené plochy v dotyku s námestím pred stanicou zas budú zastavané, aby sa zo zisku vyplatili predpokladané obrovské náklady na prestavbu.

Hlavná stanica sa tak lepšie včlení do mesta. To je pozitívna správa, keďže práve v tom je sila železníc – umožňujú veľmi rýchlu dopravu priamo do centier s okamžitým prestupom na iné druhy dopravy. Sú tak v určitých ohľadoch výhodnejšie ako cesta lietadlom, kde sa benefity rýchleho letu znegujú vzdialenosťou letísk od centier a prísnymi bezpečnostnými opatreniami, vyžadujúcimi čas. Slovensko na renesanciu železníc stále čaká, no práve prestavba Hlavnej stanice v Bratislave môže byť jej kľúčovou súčasťou.

V takom prípade snáď odolá času lepšie ako súčasný stav. V roku 2040 má bratislavskou stanicou prechádzať vyše dvojnásobok ľudí oproti súčasnosti (160-tisíc namiesto 70-tisíc denne). Ide tak o nesmierne dôležitú úlohu, ktorá si vyžaduje presvedčivý projekt, pri ktorom nie sú pochybnosti o jeho zmysle. Aktuálne obstarávaná štúdia má k tomu výrazným spôsobom prispieť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.