Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 01.01.2022 15:00

2021: Nádych pred búrkou? (2/2)

Slová „koronavírus“ a pandémia boli aj v uplynulom roku asi najčastejšie používanými výrazmi, v realite rozvoja Bratislavy však nešlo o natoľko dominantnú tému. Oveľa viac ho definovala skôr kombinácia viacerých protichodných tendencií. Mesto sa bude v ich dôsledku meniť, pričom v tomto roku padli viaceré dôležité rozhodnutia, a to aj v súvislosti s blížiacimi sa voľbami. Nie všetky zmeny ale život v metropole zlepšia.

Article Big

Centrum Nivy tesne pred otvorením, 28.9.2021, autor Dominik Jursa

Bratislava, mesto viacerých centier

Rok 2021 priniesol ďalšie pokračovanie výstavby v bratislavskom downtowne, teda oblasti bývalých priemyselných areálov v južnej časti štvrte Nivy. Po minuloročnom dobudovaní prvej časti projektu Sky Park a otvorení veľkej časti územia sa v priebehu tohto roka sprístupnili ďalšie priestory a developmenty, ktoré posilnili komerčný význam oblasti v rámci mesta a dávajú predstavu o jeho budúcom charaktere a vyznení. Okrem jednoznačne pozitívneho otvorenia námestia pri Pradiarni 1900 v rámci projektu Zwirn je to aj o čosi kontroverznejšie dokončenie centra Nivy, mamutieho komplexu, pozostávajúceho z autobusovej stanice, nákupného centra, strešnej záhrady a už skôr dokončenej kancelárskej budovy. Dokončená, resp. tesne pred dokončením, je aj prvá etapa Klingerky.

Porovnanie s tým, ako vyzerala oblasť povedzme pred piatimi rokmi, je až neskutočné, bez ohľadu na postoj k novej výstavbe. Metropola získala obrovský kus územia, jednoznačne definovaný súčasným súkromným developmentom. Bratislavský downtown pripomína obdobné lokality aj inde v Európe a hoci v mnohých detailoch zlyháva, predsa len dokladuje posun mesta. Svoje nadšenie nedokážu zakryť napríklad zahraniční developeri, ktorí sa o oblasť zaujímajú a realizujú tu svoje projekty. Do výstavby ide ďalšia séria výškových budov – Metropolis od Mint Group alebo Portum od TK Estate a TopEstates, onedlho aj Sky Park Tower od Penta Real Estate – pričom vývoj ostáva korunovaný mrakodrapom Eurovea Tower od JTRE, ktorá je už dnes dominantou nábrežia, hoci je len čosi nad polovicou výšky.

Advertising

Okrem týchto projektov sú v realizácii a príprave ďalšie v oblasti východne od Košickej ulice. Už dávnejšie som naznačoval, že bratislavský downtown sa rozšíri práve sem. Dnes je už rast záujmu investorov zreteľný a postupne sú odhaľované nové koncepty, menia sa majetkové pomery a v príprave postupujú staršie zámery. Bratislava získa celistvú zónu, siahajúcu od Karadžičovej po Bajkalskú, teoreticky až po Hraničnú. Dominovať jej budú nové výškové budovy.

Nejde ale o jediné územie, ktoré sa môže pretvoriť na akési sekundárne centrum mesta. Takýto priestor vzniká aj v okolí Trnavského mýta, kde sa zas rozbehli prvé kroky, smerujúce k povoleniu výstavby Nového Istropolisu. Opäť ide o kontroverzný zámer, spojený so zánikom pôvodného Domu odborov Istropolis, nahrádza ho však výraznou hmotou aj uvažovaným špičkovým kultúrno-spoločenským centrom. V susedstve Trnavského mýta rastie Jégého Alej V, ktorej druhá etapa prinesie vznik jednej z najvyšších veží v Bratislave.

Treťou oblasťou, ktorá je v očakávaní ďalšieho veľkého rozvoja, je okolie Kuchajdy v Novom Meste. K známemu projektu Polyfunkčného komplexu Zátišie od Atriosu sa pridáva zámer vzniku dvojice výškových budov od Cresco Real Estate a Wood&Company. Čosi sa plánuje aj na plochách severovýchodne od železničnej trate a stanice Nové Mesto. Dá sa tak predpokladať, že z Kuchajdy sa v dohľadnej dobe stane ťažisko investičnej výstavby. Nie je vylúčené, že spolu s uvažovaným predĺžením Tomášikovej ulice sa prepoja transformačné územia a vznikne celistvá mestská zóna, keďže veľké ambície – zatiaľ narážajúce na Územný plán – má Corwin v rámci areálu Palma na začiatku uvažovaného prepojenia.

 

Palma by mohla byť počiatkom osi, prepájajúcej sériu lokálnych centier v rámci severojužnej osi mesta. Zdroj: Corwin

 

Vzdialené vízie, naďalej zápasiace s aktuálne nepriaznivým znením plánu, sa týkajú Pasienkov, na ktorých premene pracuje JTRE, a Nového Lida od toho istého developera. V každom prípade je ale zrejmé, že Bratislava sa z pôvodného monocentrického mesta mení na polycentrické. Je zaujímavé, že niektoré z týchto centier alebo lokálnych uzlov ležia v podstate na jednej línii: severojužnej od Palmy cez Trnavské mýto, downtown, Nové Lido až výhľadovo do Petržalky a jej uvažovaného jadra pri Chorvátskom ramene, a západovýchodnej popri nábreží Dunaja od River Parku (a jeho pokračovania) po Zimný prístav. Práve tu sa odohráva (a bude odohrávať) gro stavebnej aktivity v súčasnej Bratislave. Viditeľné to bolo počas tohto roka a postupne sa to bude odhaľovať čoraz zreteľnejšie.

Bodkou bude development Zimného prístavu. O tejto téme sa začína v kuloároch pošuškávať čoraz intenzívnejšie. S ohľadom na to, ako sa dnes stále aktívny prístav postupne obstavuje vežiakmi, sú špekulácie prirodzené, konkrétne vízie však na stole nie sú, resp. nie sú verejné. Bolo by však tragédiou, keby sa aj v tomto prípade stalo to, čo pri celkovom vývoji všetkých ostatných častí downtownu – rozvoj tejto časti mesta prebieha úplne pod kontrolou privátnych spoločností, v čoho dôsledku tu takmer úplne absentuje iná ako komerčná vybavenosť, prípadne je nahrádzaná súkromnými zariadeniami.

Týka sa to nanešťastie aj veľkých okrajových developmentov, ktoré síce nemajú ambíciu tvoriť nové mestské centrá, pracujú však s lokálnymi centrami. Je to prípad Slnečníc od Cresca, kde vzniknú skôr menšie zariadenia a v prípade uvažovanej školy je možné, že pôjde o súkromné zariadenie. Podobne sú na tom Bory od Penta Real Estate, kde vzniká súkromná nemocnica (nateraz), privátne športoviská a podľa všetkého pribudne aj súkromné školské zariadenie. Do výstavby vstúpilo Nesto od Lucronu, kde budú okrem tisícov bytov a rozsiahlych kancelárskych a obchodných priestorov taktiež najmä privátne zariadenia. Napokon, s verejnou vybavenosťou, ale stavanou súkromným investorom s ambíciou vytvoriť „hub“ aktivity prichádza ESET v rámci svojej plánovanej centrály na Patrónke.

 

Centrála ESETu bude na bratislavské pomery ikonickým projektom. Zdroj: ESET

 

Víťazstvá a prehry

Popri všetkých zmenách (prípadne ne-zmenách), popísaných vyššie, priniesol rok 2021 množstvo noviniek, mnoho z nich pozitívnych. Nanešťastie, takto nemožno hodnotiť všetko. Kým v niektorých oblastiach sa Bratislava posúva, v iných tragicky zaostáva, opakuje chyby alebo stagnuje. Je namieste si tieto víťazstvá a prehry pripomenúť.

V oblasti verejných priestranstiev treba nad rámec ostatných zásahov spomenúť, že sa konečne, po rokoch sľubov, spustila rekonštrukcia fontány na Námestí slobody. Fontána Družba, unikátne architektonické aj technické dielo, je vypustená už od roku 2007 a odvtedy chátrala. Už onedlho by však mohla byť opäť aktívna a spríjemňovať priestor jedného z najvýznamnejších námestí v meste. Autormi rekonštrukcie sú architekti z kancelárie 2021, ktorí zvíťazili v architektonickej súťaži.

Advertising

Tak ako po minulý rok, aj tento rok sa v Bratislave intenzívne súťažilo, pričom lídrom vo vyhlasovaní súťaží je samotné Hlavné mesto a jeho MIB. To možno označiť za ďalšie víťazstvo roka 2021. Súťaženie a výber podoby projektu takouto formou sa očividne stáva v metropole pravidlom, pozitívne pôsobiacim na okolie mesta aj krajinu – Slovenská komora architektov ešte nikdy neoverila toľko súťaží. To je prísľubom zvyšujúcej sa úrovne slovenskej architektúry a zlepšenia úrovne nových, najmä verejných projektov. Developeri vyhlasujú súťaže celkom bežne už dlhšie. Z privátnych súťaží treba vyzdvihnúť aktivity Lucronu, ktorý hľadá novú podobu jedinečnej pamiatky Vodnej veže vo Vydrici a koncept rozvoja zóny Nesto Sever.

Z mestských častí aktivitou vynikala predovšetkým Rača. Lokálna samospráva dosiahla vynikajúci úspech, kedy získala rozsiahle prostriedky na rekonštrukciu základnej školy na Plickovej ulici. Stavebné práce dnes naplno prebiehajú a ich výsledkom bude vznik možno najmodernejšej základnej školy v Bratislave, hoci využije skelet pôvodnej typovej budovy. Kvalitní architekti sú však schopní sa s touto prekážkou vyrovnať, Rača tak oslovila renomovanú kanceláriu Pantograph. Mestská časť navyše zrekonštruovala priestor ihriska na Tbiliskej a zriadila tu kvalitný „urban park“. O niekoľko týždňov sa má odhaliť podoba ďalšieho projektu, kultúrneho strediska na Žarnovickej ulici. Nanešťastie, nateraz nepochodila v prípade škôlky Tramín, kde musí bojovať s NIMBYs. 

Čo sa týka dokončených súkromných projektov, dobudovaných bolo viacero príťažlivých developmentov. Zmienku si zaslúžia Budyšínska Rezidencia, vhodne dotvárajúca mestský blok, Dom športu, ktorého súčasťou je Múzeum slovenského športu alebo športová hala, Dve sýpky v Jarovciach, spojené s rekonštrukciou rovnomenných objektov, Galvaniho Business Center V, v lokalite pôsobiace ako zjav, definitívne dobudovaná Nová Dunajská alebo tretia etapa Urban Residence. Špeciálnu zmienku si ale podľa môjho názoru zaslúži Discovery Residence, prvotina spoločnosti RMC Properties, ktorá je jednou z najatraktívnejších veží v meste.

Z nových zámerov oceňujem najmä koncepciu ESET kampusu od BIG – Bjarke Ingels Group a Palmy od Corwinu z pera Gehl Architects. Súčasťou Palmy má byť okrem zachovaného sila aj najväčšia drevená kancelárska budova na Slovensku. Solídne developmenty navrhuje tradične architekt Iľja Skoček ml., príkladom sú Hausberg alebo dom na nároží Lazaretskej a Dunajskej

Veľmi pozitívnou správou je pokračujúca vlna rekonštrukcií v Starom Meste, ktorá nadväzuje na trend z minulých rokov. Spustená bola aj obnova Michalskej veže, pričom odhaľovanie obsahu časovej schránky z jej vrcholu bolo zaslúžene zdrojom obrovskej pozornosti. V priebehu tohto roka boli ohlásené nové projekty rekonštrukcií viacerých domov či komplexov domov v historickom centre, vďaka čomu bude jadro Bratislavy, po ich dokončení, už vo veľmi dobrom stave. Z predstavených rekonštrukcií púta veľkú pozornosť Zochova 7, za ktorou stojí známy architekt Branislav Kaliský, veľmi dobrou správou je aj vznik polikliniky na zrekonštruovanej Bezručovej. 

Napokon, za dobrú správu – hoci s mnohými otáznikmi – považujem rozhýbanie sa MIBu v oblasti strategického plánovania. Po dlhej dobe, počas ktorej nebolo počuť vôbec nič o príprave nového strategického plánu mesta (resp. Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2021-2030), predstavili predstavitelia mesta a MIBu plán ďalších aktivít, na základe ktorého sa zdá, že sa konečne začína v tomto smere čosi diať. Je však namieste pristupovať k týmto vyhláseniam s obozretnosťou. Príprava a prezentácia vízie Bratislava 2030, ako mesto PHSR pomenovalo, zatiaľ pripomína vznik materiálu Plán Bratislava, teda predvolebného programu. Bola by veľká tragédia, keby to tak dopadlo a nevzniklo by niečo, na čom vládne široká spoločenská a politická zhoda.

 

Discovery Residence je jedna z najvydarenejších nových veží Bratislavy. Fotografia z 25.9.2021

 

Od politiky v prvom rade sa napokon odvíjajú aj prehry roka. Začať možno pokračujúcimi spormi a odporom niektorých skupín, ktoré sa navonok tvária ako aktivisti, v skutočnosti však pretláčajú politickú agendu. Škandalózne sú napríklad obštrukcie v prípade projektu Guthaus od Corwinu, na ktoré opakovane útočí miestne občianske združenie, aby odsunulo dokončenie a skolaudovanie projektu. Trpieť budú predovšetkým klienti, ktorí si v projekte zakúpili bývanie. Bohužiaľ, nejde o unikátnu situáciu. „Aktivizmus“ ako metódu na robenie problémov investorom a následnú politickú kapitalizáciu využíva v Bratislave množstvo ľudí zo všetkých strán politického spektra.

Dôsledkom sú mnohoraké problémy mesta, na prvom mieste však treba spomenúť nízku dostupnosť bývania. Ponuka nových bytov sa nerozšíri, pokiaľ to nebudú umožňovať územnoplánovacie podmienky a veľká časť projektov bude bojovať s petíciami. Politici sa populisticky pridávajú (alebo ich motivujú) na stranu protestujúcich a blokujú urýchlené prijímanie zmien. Robí to nezriedka aj Hlavné mesto, ktoré sa svojho času pochválilo svojim bojom proti developmentu. Tým sa ale len dostalo do pasce – príkladom je boj proti nájomnému bývaniu na Parkovej. MIB tu pripravil súťaž, v ktorej sa s pekným návrhom presadila kancelária Superatelier. Zámer sa však, aj po odpore miestnych, realizovať nebude.

Nedostatok bývania v Bratislave je motiváciou pre rozvoj predmestí. To je ďalšia prehra (aj) tohto roka. Dokončenie prvej časti diaľnice D4, rýchlostnej cesty R7 a katastrofálny rast cien v Bratislave, v ktorej vnútornom meste už nemožno nájsť ako-tak dostupné bývanie pomaly ani pre strednú triedu, sú toxickými prísadami pre rozvoj predmestí. Navyše, samosprávy v suburbánnych obciach začínajú po období neregulovaného rozvoja pripravovať nové a kvalitnejšie rozvojové koncepcie, v dôsledku čoho bude odchod napríklad do Bernolákova, Miloslavova, Malaciek a inde nielen voľbou z nutnosti, ale aj za lepším.

Preto je potrebné urobiť územné plánovanie flexibilnejším, povoľovanie rýchlejším a možnosť obštrukcií obmedzenejšiu. Ukazuje to aj príbeh pre Bratislavu asi najhoršieho projektu tohto roka - a nie je to Klingerka, hoci tá je len tesne druhá najhoršia. Tým najproblematickejším dokončeným developmentom je centrum Nivy od HB Reavisu, vlajkový slovenský projekt skupiny a komerčné monštrum. Nivy vychádzajú z dávno prežitého konceptu, ktorý bol možno aktuálny v čase, kedy sa začalo uvažovať o ich vzniku – teda v prvej polovici prvej dekády 21. storočia. Nanešťastie, takmer odvtedy prebiehajú rozličné povoľovacie procesy. Aj keby sa investor napríklad v roku 2016 rozhodol, že sa mu daný koncept nepáči, čakať ďalšie desaťročie na nové povolenie by sa mu nevyplatilo. Výsledkom sú dnešné Nivy – bunker nákupného centra bez okien a parteru a skrytou autobusovou stanicou. V istých ohľadoch im nemožno uprieť veľkorysosť aj zaujímavé riešenia, výsledok je však pre Bratislavu zlý a obrovskou stratenou príležitosťou.

Stratenou príležitosťou môže byť aj výsledok diskusie o inom dôležitom zámere – o Národnom kultúrnom a kongresovom centre. Vznik kvalitného medzinárodného kongresového centra je bez preháňania strategickou úlohou, ako zvýšiť medzinárodné postavenie a prestíž mesta. Napriek tomu sa donedávna nikto k niečomu takému neodhodlal. Konečne sa v roku 2019 začali rozvíjať intenzívnejšie debaty o jeho vzniku a v priebehu roka 2020 a 2021 vznikli okrem viac či menej konkrétnych vízií aj štúdie o jeho výhodnosti. Nanešťastie, namiesto konštruktívneho dialógu sa začínajú rozbiehať malicherné debaty a obviňovanie, korunované vulgárnym neinformovaným príspevkom bývalého predsedu vlády.

Predtým, ako spomeniem prehru roka, ešte musím zmieniť jednu vec: zánik študijného odboru urbanizmus na Fakulte architektúry a dizajnu STU. Hoci vedenie FAD STU plánuje predmety popresúvať, takže študenti až tak o veľa neprídu, ide o symbolický obraz toho, ako sa u nás pristupuje k tvorbe mesta – a to v dobe, kedy je na globálnej úrovni kvalitná mestotvorba dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.

Za prehru roka tak považujem absolútny oportunizmus zodpovedných, či už zo strany verejného aj privátneho sektoru, a neschopnosť definovať cieľ, ku ktorému by mala Bratislava smerovať spolu so spôsobom, ako. Mesto sa aj naďalej uberá akýmsi samovývojom. Ide o radikálny rozdiel oproti susedným metropolám, Viedni alebo kultúrne o čosi bližšej Prahe, ktoré postupujú podľa konkrétnych vízií a dokážu vďaka rešpektu k odbornosti prekonať niektoré zbytočné a provinčné konflikty. Čoskoro sa uvidí, či dokáže Bratislava urobiť krok dopredu a priblížiť sa týmto mestám, alebo sa začnú ešte viac vzďaľovať.

 

Mesto pripravilo súťaž na nájomné bývanie na Parkovej v Prievoze, aj po odpore verejnosti projekt pozastavilo. Zdroj: Superatelier / Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Záverom: Rok 2021 ako predohra k roku 2022

Dôvod, prečo som do názvu článku dal spojenie nádych pred búrkou, spočíva v blížiacich sa voľbách v priebehu budúceho roka. Hoci bol z hľadiska spoločenského vývoja uplynulý rok búrlivý, z hľadiska rozvoja mesta až taký rozkolísaný nebol. Skutočné otrasy a výrazné zmeny by mali prísť až v najbližších mesiacoch. Pôjde o obdobie, kedy sa v uliciach mesta výrazne prejavia plány vedenia Hlavného mesta či mestských častí a kedy sa budú preberať témy, o ktoré je inokedy oveľa menší záujem.

To ale nie sú jediné očakávané zmeny. Blížiaci sa koniec eurofondového programového obdobia 2013-2020 (platí pravidlo N+3, teda projekty môžu dobiehať ešte tri roky), urýchli realizáciu niektorých zámerov spolufinancovaných EÚ. Súčasná vláda vstúpi do polčasu vládnutia, kedy by už mala verejnosti predložiť zásadnejšie výsledky svojej práce (napríklad schváliť Stavebný zákon). Development bude pokračovať svojim tempom, očakávané však je predstavenie ďalších projektov, o ktorých sa hovorí už dlhšie – River Park II, premena Zváračského ústavu (som si vedomý, že oba som spomínal presne takto pred rokom), Petržalka City, ďalšej etapy Borov a možno aj Nových Vajnôr od JTRE. Ukončená bude súťaž na Nesto Sever. Zo súťaží možno spomenúť úvahy o súťaži na Hlavnú stanicu.

Popri všelijakých ambicióznych plánoch na nové bytovky, kancelárske komplexy, verejné priestory, rekonštrukcie, nájomné domy, vysadené stromy alebo električkové trate však netreba prehliadať pomaly vybublávajúce a dlhodobo neriešené problémy. Suburbanizácia by sa mohla v najbližších rokoch rozbehnúť s väčšou dynamikou ako kedykoľvek predtým. Cesty, aj tie nové, tak budú zahltené a veľa na tom nezmenia ani nové udržateľné zámery či cyklotrasy. Klimatické opatrenia budú mať bez udržateľnejšieho urbanizmu len obmedzený dosah. Enormný dopyt po bývaní v Bratislave bude developerov viesť k zníženiu nárokov na kvalitu architektúry „štandardných“ projektov. Downtown bude aj naďalej bez kvalitnej regulácie pripomínať nepeknú, 105-115 metrov vysokú stenu.

Odpovede na tieto problémy existujú. Ich adoptovanie si vyžaduje presne ten istý typ mobilizácie, aká nastala v roku 2019, kedy všetci poslanci Mestského zastupiteľstva schválili zavedenie parkovacej politiky. Onedlho sa táto začne zavádzať a veľmi rýchlo by mali byť viditeľné jej pozitíva – čistejšie ulice, zdroje na rozvoj verejnej dopravy a napokon pokles nadmernej individuálnej automobilovej dopravy. Podobnú odvahu si vyžadujú aj ďalšie zmeny.

Bratislava takto o rok bude aj vďaka projektom, predstaveným, pripravovaným alebo rozostavaným, krajším a napohľad lepším mestom. Radikálne zmeny by mal zaznamenať verejný priestor, dokončená bude obnova Slovenskej národnej galérie, plnú výšku dosiahne prvý slovenský mrakodrap. Pozvoľna začne klesať počet bilboardov alebo citylightov a miznúť začnú aj nadivoko parkujúce autá. Spustia sa rekonštrukcie ulíc, spojené s kvalitnejšou dlažbou a dizajnovým mobiliárom, a nasadené by mali byť ďalšie tisíce stromov. Rekonštruovať sa začnú ďalšie pamiatky, vrátane niektorých ikonických (napríklad kúpele Grössling). Stavať sa snáď začnú aj prvé segregované cyklotrasy.

To je však len jedna stránka Bratislavy. Kým jedna skupina obyvateľov môže mať pocit, že mesto je na najlepšej ceste ku skvelej budúcnosti, pre inú sa nemusí zmeniť vôbec nič a pre ďalšiu sa môže život ešte zhoršiť. Nanešťastie, v mnohých prípadoch iní trpia najmä pre pohodlnosť inej, „privilegovanej“ skupiny. Kvalitné mesto je o opatrnom balansovaní potrieb všetkých skupín a snahe o celkový rozvoj. Nikto nemôže byť z mestského vývoj byť vylúčený, či už ide o rodičov s deťmi, mladých ľudí, študentov, seniorov, ľudí bez domova, prisťahovalcov z iných častí Slovenska, cudzincov, utečencov, sexuálnych menšín, kultúrnych skupín atď. Dobré mesto musí byť pre všetkých.

Pred prichádzajúcim rokom tak považujem za potrebné sa zamyslieť, či je Bratislava skutočne mestom pre všetkých a či súčasné zmeny úroveň jej inkluzívnosti zlepšujú. Osobne mám obavu, že zo života v meste sú vylučovaní najmä ľudia s menšími príjmami alebo ľudia, ktorí sem prichádzajú z iných regiónov. Hoci ma tešia nové projekty aj všetky pozitívne zásahy vo verejnom priestore, ekologické opatrenia alebo kvalitnejšie spôsoby alternatívnej dopravy, nemôžem sa ubrániť pocitu, že profitovať z nich bude najmä generácia mladých a úspešných. To je však len časť Bratislavy.

Rok 2021 bol rokom lepších aj horších správ. Neostáva mi nič iné ako si zaželať, aby v tom nasledujúcom jednoznačne dominovali tie pozitívne a negatívne trendy sa zastavili či obrátili. Bratislava sa napohľad mení na európsku metropolu. Je čas, aby ňou aj naozaj bola.

 

PF 2022!

Adrian Gubčo

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

2021: Nádych pred búrkou? (1/2)

01.01.2022 15:00:00 Adrian Gubčo

Slová „koronavírus“ a pandémia boli aj v uplynulom roku asi najčastejšie používanými výrazmi, v realite rozvoja Bratislavy však nešlo o natoľko dominantnú tému. Oveľa viac ho definovala skôr kombinácia viacerých protichodných tendencií. Mesto sa bude meniť, pričom v tomto roku padli viaceré dôležité rozhodnutia, a to aj v súvislosti s blížiacimi sa voľbami. Nie všetky zmeny ale život v metropole zlepšia.

Čítať viac

2020: Koniec šťastných časov?

31.12.2020 13:50:45 Adrian Gubčo

„Všetko to šlo krásne, pri dobrej chuti, až raz...,“ zapísal si architekt Eugen Kramár pri hodnotení vývoja po Druhej svetovej vojne, kedy vládlo krátke obdobie nadšenia, kým sa moci v štáte nechopili komunisti. Podobné slová by mohli platiť aj o súčasnej Bratislave. Do roku 2020 vstupovala s problémami, ale aj s nadšením a veľkými plánmi. Dnes je situácia úplne odlišná a mesto aj štát čelia kríze, aká tu nebola desaťročia.

Čítať viac

2019: Rok veľkých očakávaní

31.12.2019 16:20:00 Adrian Gubčo

Rok 2019 bol v mnohých ohľadoch zásadný, a to aj na globálnej úrovni. Okrem viacerých ekonomických otrasov, ktoré ovplyvnia aj rozvoj Bratislavy, sa najzásadnejšou spoločenskou témou stáva klimatická kríza. Dopyt po nových riešeniach problémov vyvolal v slovenskej metropole zmeny, ktoré sľubujú zásadne transformovať mesto, jeho vzhľad a fungovanie. Niektoré z nich sa už stávajú realitou a Bratislavu približujú v dobrom i zlom západoeurópskym veľkomestám.

Čítať viac

2018: Rok zmien

31.12.2018 12:07:55 Adrian Gubčo

Už tradične na konci každého roka bilancujem uplynulých 12 mesiacov v rozvoji mesta. Posledné roky som mohol konštatovať, že Bratislava sa zrýchľuje vo svojej transformácii smerom k plnohodnotnej európskej metropole. Tento rok bol však niečím iný, čo je dané nielen masívnym developmentom, ktorý už teraz zasahuje do života prakticky každého obyvateľa mesta, ale aj zmenami vo vedení samosprávy, ktoré sú predpokladom k novému prístupu k budúcnosti Bratislavy.

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube