Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 27.09.2021 13:15

Hlavné mesto hľadá svoju víziu, spúšťa komunikáciu k strategickému plánu Bratislava 2030

Bratislave chýba vízia. To je dlhodobo známy fakt, ktorý výrazne negatívne ovplyvňuje vývoj metropoly posledné tri desaťročia. Prekonať to chce aktuálne vedenie Hlavného mesta a Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý začína otvárať komunikáciu ohľadne vízie Bratislava 2030. Podľa predstaviteľov mesta a MIBu má ísť o najkvalitnejšiu stratégiu, akú metropola kedy mala.

Article Big

Vízia mesta bola v posledných desaťročiach nejasná, čoho dôsledkom je organický rozvoj Bratislavy

Vývoj mesta v posledných desaťročiach trpel na absenciu jasnej vízie, kam sa chce uberať. Nejasné priority v oblasti územného a stavebného rozvoja metropoly, chýbajúca prioritizácia kľúčových dopravných projektov a nezohľadňovanie urbanistického vývoja pri plánovaní nových systémov verejnej dopravy, nedostatok dostupného bývania alebo priestoru pre jeho realizáciu alebo chýbajúca orientácia na kľúčové ekonomické odvetvia – aj to sú dôsledky chýbajúcej stratégie. Transformácia mesta po roku 1989 ostáva absolútne organická, čo prináša pozitíva, ale aj mnoho problémov.

Začiatkom negatívneho vývoja bolo zrušenie Útvaru hlavného architekta začiatkom 90-tych rokov 20. storočia, súvisiace s porevolučným odporom k plánovaniu. V Bratislave sa vtedy uprednostnila predstava neregulovaného rozvoja bez odborného dohľadu. Situáciu zásadne nezlepšilo ani obnovenie útvaru v roku 2006, alebo prijatie nového Územného plánu z roku 2007. Zásadné zlepšenie neprinieslo ani prijatie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) na roky 2010-2020.

Hescon

Všetky tieto kroky alebo materiály boli síce spojené s vysokou odbornosťou vedúcich osobností alebo autorov, nevznikali však ako výsledok celospoločenskej a politicky podporovanej snahy o zlepšenie mesta. Útvar hlavnej architektky síce funguje už poldruha desaťročia, avšak oproti minulosti s okliešteným tímom aj právomocami. Územný plán vychádza z neaktuálnych myšlienok a jeho komplikovanosť a neflexibilita sa stáva bariérou dynamickejšieho rozvoja mesta. Napokon, PHSR napriek určitej kvalite slúžil len ako formálny dokument bez toho, aby sa významnejšie dodržiaval.

Súčasné vedenie mesta, ktoré nastúpilo v roku 2018, na tieto problémy poukazovalo už predtým v rámci materiálu Plán Bratislava. Už vtedy zdôrazňovalo potrebu vytvorenia kvalitného strategického plánu, ktorý by bol podoprený kvalitnými dátami, reagoval na súčasné a budúce výzvy a vznikol ako výsledok širokej odbornej, ale aj spoločenskej diskusie (pre upresnenie, autor kritického zhodnotenia prístupu mesta k stratégii a vyzývajúci na jej vytvorenie dnes nie je súčasťou vedenia mesta, ale píše tieto riadky). Teraz Magistrát a MIB hovoria, že túto novú víziu pre mesto skutočne tvoria.

 

Oficiálna grafika k tvorbe plánu. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Nová vízia sa už hľadá

V uplynulých dňoch boli verejnosti bližšie predstavené detaily k tvorbe nového bratislavského strategického plánu, nazvaného Bratislava 2030. Ide o základnú koncepciu rozvoja metropoly do konca tohto desaťročia s výhľadom do ďalších rokov. Tento časový rámec je daný tým, že ide zároveň aj nový PHSR, ktorý musí mesto zo zákona prijať. V tomto prípade ale nemá ísť o jednoduchý technický dokument, ale o kvalitný materiál, vychádzajúci z definovania všeobecnej vízie pre mesto a jeho okolie a opierajúci sa o širšie dáta a vstupy odborníkov a verejnosti.

Príprava plánu sa spustila už pred rokom, kedy sa spustila séria tzv. Metropolitných fór – stretnutí s prizvanými odborníkmi, rozdelených do niekoľkých tematických okruhov. Základné výstupy sa ďalej rozpracovávajú v iných skupinách, tvorených magistrátnymi zamestnancami a ľuďmi z externého prostredia, ktorých má byť až 125. „Títo všetci mesto podrobne poznajú a majú dobrú predstavu, čo treba v jeho budúcom smerovaní zmeniť. Dokument zjednotí kroky a projekty, ktoré pomôžu dosiahnuť vytýčené ciele,“ povedal Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Banner Harrys

Experti a profesionáli sú rozdelení do pracovných skupín pre životné prostredie, mobilitu, rozvoj inštitúcií mesta, územný a mestský rozvoj, vzdelávanie, šport, ekonomický rozvoj a usporiadanie mesta, technickú infraštruktúru, kultúru a sociálnu oblasť. Okrem pravidelných pracovných skupín sa odborníci stretli na workshopoch, kde si vyšpecifikovali ciele a k nim priradili konkrétne opatrenia. MIB dodáva, že v pracovných skupinách sú predstavitelia z verejného, súkromného, občianskeho sektora aj akademickej sféry.

Príprava materiálu teraz vstupuje do ďalšej etapy. Už v najbližších dňoch chce mesto usporiadať dvojicu verejných Metropolitných fór (v podobe online streamu), kde predstaví základné výstupy jednotlivých pracovných skupín. Rovnako spustilo inovovaný web, v rámci ktorého chce zapojiť do tvorby materiálu bežných obyvateľov – zatiaľ vo forme dotazníka. Má tým ísť o výrazný posun oproti minulosti.

Výsledkom má byť špičková úroveň materiálu. „Dokument BA 2030 má byť najlepší možný dokument o budúcnosti Bratislavy, aký kedy toto mesto malo,“ tvrdí primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Diskusia o budúcnosti nášho mesta sa začína, a preto potrebujeme poznať názor čo najviac obyvateliek a obyvateľov o tom, ako by podľa nich mala Bratislava vyzerať a fungovať.“ Primátor dodáva, že mestu na názoroch občanov záleží, preto si chce formou dotazníka potvrdiť ich názory.

MIB sa v dotazníku respondentov pýta na ich názory na problémy a kvality Bratislavy, ako aj na to, čo vnímajú ako dôležité priority do budúcna. Ľudia môžu prispieť aj svojimi vlastnými nápadmi. Mesto chce ďalej názory verejnosti zistiť vo forme reprezentatívnych prieskumov, ktoré sa organizujú v spolupráci s prieskumnou agentúrou, ako aj v podobe série podujatí, kde budú konkrétne predstavené priority v jednotlivých tematických oblastiach. MIB napokon naznačil, že určité komunity bude oslovovať priamo, aby mali všetci možnosť vyjadriť sa.

Prvá verzia Bratislavy 2030 by mala byť dokončená do konca tohto roka. V priebehu budúceho roka bude prebiehať jej dopracovávanie a definovanie kľúčových projektov, pričom finálny výstup by mal byť známy zhruba v máji 2022. Napokon sa budú tvoriť merateľné indikátory napĺňania téz Bratislava 2030 a na konci roka 2022 bude materiál verejne prezentovaný vo forme výstavy. MIB dodáva, že má ísť o živý dokument, ktorý sa bude priebežne aktualizovať a dopĺňať s ohľadom na aktuálnu situáciu či nové poznatky a skúsenosti.

 

Primátor mesta Matúš Vallo a riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy Ján Mazúr

 

Otázniky

Vedenie Bratislavy je presvedčené, že vďaka takto nastavenému procesu pôjde o „najlepší plán pre naše mesto“. Za hlavné ciele považuje vytvorenie zeleného mesta so zdravými obyvateľmi, udržateľnými spôsobmi dopravy a lepšou kvalitou ovzdušia, ktorá je schopná odolávať rôznym krízam. Takisto chce mesto meniť kompetencie tak, aby mohlo ovplyvňovať rozvoj svojho zázemia a vytvoriť vhodné podmienky pre zdravý životný štýl vďaka športovaniu.

Keďže dokument bude schvaľovať Mestské zastupiteľstvo a bude otvorený priebežným úpravám, očakáva, že bude úspešný. „Celé toto naše strategické plánovanie je totiž proces a nie jedna šuplíková publikácia,“ hodnotí Ján Mazúr. „Aj preto Bratislava 2030 má ambíciu byť živým, každoročne vyhodnocovaným a vylepšovaným výstupom, ktorý bude reflektovať aktuálnu situáciu, ale zároveň nastaví dlhodobé udržateľné smerovanie rozvoja Bratislavy.“ Za MIB dokument pripravuje „participatívny a strategický tím“ a spolu s mestskými a prizvanými ľuďmi ho celkovo tvoria „stovky odborníkov“.

Napriek nádejne znejúcim správam to však so vznikom a realizáciou vynikajúceho plánu nemusí byť také jednoduché. Veľké ambície v sebe skrývajú viacero rizík, ktoré môžu ohroziť jeho použiteľnosť a implementáciu. V prvom rade je to vízia zmien na metropolitnej úrovni, ale aj spoločenský a politický ohlas či akceptácia, spoločne s potenciálom pre zapojenie verejnosti. V tejto chvíli je diskutabilné aj načasovanie, keďže plán bude predstavený v čase, kedy bude pozornosť zameraná na komunálne voľby. Dlho a náročne pripravovaný materiál môže byť odmietnutý ako prepracovaný predvolebný program.

 

Jedno z odborných Metropolitných fór 

 

MIB v prípade metropolitného presahu pripomína, že do všetkých diskusií sú prizývaní zástupcovia Bratislavského samosprávneho kraja. Je však na debatu, či to stačí, pokiaľ je cieľom skutočne meniť kompetencie – napríklad na úrovni územného či dopravného plánovania. Mnoho obcí by to mohlo považovať za neprípustný zásah do svojich práv.

Zmena kompetencií je zároveň témou, ktorá súvisí aj s národnou politikou. Hoci mesto aj štát potvrdili, že sa táto debata už otvorila na pôde príslušných ministerstiev, pôjde nepochybne o veľmi ťažké rokovania a náročne sa rodiacu politickú dohodu. Preto by bolo možno vhodné, keby vznik veľkého plánu pre Hlavné mesto (podotýkam Hlavné) vznikalo v úzkej súčinnosti s vládou a ministerstvami, ako aj obcami.

V prípade vnútromestskej politickej dohody ide o možno ešte zásadnejšiu otázku. Platnosť plánu do roku 2030 znamená, že sa s ním musia stotožniť aj prípadné ďalšie vedenia mesta. Na Slovensku je tradícia úplného reštartu všetkých plánov a vízií po zmenách garnitúr, čo by v tomto prípade mohlo mať neblahé dôsledky (ak bude plán, samozrejme, kvalitný). Preto je najlepšie už teraz do tvorby materiálu prizývať poslancov, starostov a rozličné politické skupiny.

„Všetci poslanci sú do Metropolitných fór prizývaní,“ hovorí Ján Mazúr. „Ak by to nebol dostatočný formát, sme pripravení zorganizovať aj prezentácie pre poslancov.“ Okrem toho existuje aj Riadiaci výbor, kde sú dvaja reprezentanti zastupiteľstva. Problém však je v poslancoch. Vo všeobecnosti je ochota mnohých zastupiteľov zapájať sa do odborne náročných tém nízka (plus poslanci ani nie sú členmi pracovných skupín), preto by malo mesto hľadať motivačné nástroje na to, aby sa k materiálu vyjadril každý, nielen ten, kto má o to záujem. Vo finále musí mať plán širokú politickú podporu naprieč celým spektrom.

MIB tvrdí, že si je toho vedomý. „Zapájanie spomenutých aktérov je pre nás rovnako kľúčové, ako zapájať do tvorby verejnosť, externých odborníkov, občianske komunity, neziskovky, súkromný sektor či akademickú obec,“ potvrdzuje Annamária Ondrejková, PR špecialistka MIB. „V úvodnej fáze tvorby plánu BA 2030 (medzi februárom - júnom 2020) sme sa pýtali zástupcov z verejnej správy na aktuálnu situáciu - mali sme 18 stretnutí s predstaviteľmi všetkých mestský časti. Poslanci mestského zastupiteľstva majú navyše možnosť hlasovať či nehlasovať za navrhované riešenia na zastupiteľstve, keďže celý proces schvaľujú.“

Inštitút očakáva, že takáto forma komunikácie prinesie úspech. „Vo všeobecnosti praktizujeme úplne nový spôsob práce, ktorý je postavený na pravidelných stretnutiach a diskusiách. S tým súvisí, že sme pre každú skupinu obyvateľstva našli najlepšie formáty pre zapojenie sa do celého procesu prípravy,“ konštatuje Ondrejková. Faktom je, že ochota politikov zapájať sa do tvorby materiálov bude väčšia, pokiaľ budú mať pocit, že ide o dôležitú tému, zaujímavú pre mnoho potenciálnych voličov. Dotazník, ktorý zatiaľ vyplnilo asi päťsto ľudí (edit: v piatok, v pondelok je to už údajne dvojnásobok), nie je veľmi zaujímavý. Keby však išlo o tisíce obyvateľov Bratislavy, váha celého plánu by bola väčšia.

Okrem pripravovaných Metropolitných fór, prednášok a diskusií sú tak v príprave aj ďalšie formy zapojenia verejnosti. „Súčasťou prvého draftu Bratislava 2030 bude aj formulár,  cez ktorý môže ktokoľvek pripomienkovať navrhované ciele. Ďalej počas októbra a novembra sa plánujú organizovať verejné debaty s občanmi, ktorých cieľom má byť získavanie spätnej väzby na navrhované ciele. Pre verejnosť plánujeme budúci rok aj interaktívnu výstavu, ktorá má nie len vzdelávať a informovať o Bratislava 2030, ale bude slúžiť aj na zber ďalších dát od občanov,“ vypočítava PR špecialistka MIBu. Ako dodáva riaditeľ, pre niektoré typy komunít sa budú robiť aj okrúhle stoly, kým primátor hovorí o veľkej reklamnej kampani – porovnateľnej s kampaňou k sčítaniu obyvateľstva.

Napokon, v prípade dokončenia Bratislava 2030 došlo k celkovému omeškaniu pôvodného harmonogramu. Ešte pri štarte odborných Metropolitných fór sa predpokladalo, že stratégia bude dokončená ku koncu roka 2021 – logicky, keďže predošlé PHSR je už neplatné a nové musí byť ukončené čím skôr. Realizácia fór pokračovala aj napriek pandémii. A. Ondrejková však vysvetľuje, že omeškanie je dané snahou o vyššiu kvalitu. „Snažili sme sa celý proces tvorby Bratislava 2030 prepojiť aj s programom EÚ Urbact, ktorý nám pomáha správne napojiť jednotlivé ciele na konkrétne projekty, cez ktoré sa k cieľom aj dopracujeme.“

Problémom je, že mesto očakáva prezentovanie finálneho výstupu v polovici roka 2022. Pracovné skupiny dovtedy dopracujú jednotlivé tematické okruhy aj na základe občianskej spätnej väzby a spracované budú aj konkrétne projekty. Merateľné ukazovatele a výstava má byť zrealizovaná až ku koncu roka 2022.

Na celom procese je mierne vyrušujúce, že až priveľmi pripomína vznik materiálu Plán Bratislava – Návod pre lepšie mesto (priznávam, že som jej spoluautor). Publikácia, ktorá sa stala základom volebného programu súčasného vedenia mesta, sa pripravovala podobným spôsobom – niekoľko odborných skupín, tematicky takmer úplne zhodných, pripravila základné výstupy, ktoré boli prezentované na prednáškovom turné. Kniha v definitívnej podobe bola publikovaná v máji 2018, vďaka čomu mal tím súčasného primátora dostatok času ju využiť a prezentovať svoje vízie pred voľbami. Svojou povahou išlo o malý strategický plán, alebo, slovami primátora, o cestovnú mapu pre vedenie mesta po ďalšie štyri roky.

V tomto prípade vzniká rozsiahlejší materiál s plným využitím kapacít Magistrátu aj externých odborníkov a oveľa lepšie prepracovanými prioritami, vrátane konkrétnych projektov. Bratislava 2030 však bude tiež odhalená zhruba v máji 2022. Vedenie mesta by mohlo jednoducho prevziať základné tézy strategického plánu, označiť to za svoj volebný program a eliminovať akékoľvek konkurenčné vízie ako nedostatočné a nepodporené dátami. Ak by sa tak stalo a na Magistrát nastúpila iná reprezentácia, celý materiál by mohol putovať tam, kam nemal – do šuflíku, alebo rovno do koša.

 

Bratislava sa potrebuje rozhodnúť, akým spôsobom sa bude v blízkej budúcnosti vyvíjať

 

Záver

Bratislava konečne pracuje na tom, aby našla svoju víziu. Vývoj mesta nemôže prebiehať bez akéhokoľvek definovaného cieľa. Ukazujú to aj prípady úspešných veľkomiest, ktoré zhodnotili svoje možnosti a na ich základe teraz pracujú na tom, aby sa zlepšili. Londýn si tak naplánoval, že bude najlepším veľkým mestom na svete (ešte za starostu B. Johnsona), Praha chce byť kultúrnou a kreatívnou metropolou a Ľubľana najzelenším mestom Európy. Ich strategické plány, smerujúce k týmto cieľom, sú dobre prepracované, a vo viacerých prípadoch už prinášajú konkrétne výsledky.

Slovenské hlavné mesto dnes netuší, čím chce byť. Je očividné, že sa v ňom miešajú (alebo, lepšie povedané, zrážajú) viaceré, protichodné vízie. Kým viacerí ľudia by preferovali „spomalenie“ a možno návrat ku základom, kedy bola Bratislava menším, pokojným a provinčným mestom (nazvime to Prešporský koncept), iní, najmä z oblasti biznisu, preferujú dynamickú urbanizáciu, rýchlu hospodársku transformáciu a nielen kvalitatívny, ale aj kvantitatívny rozvoj mesta (nazvime to Novobratislavský koncept. Osobne sa kloním k tejto alternatíve). Konflikty týchto skupín dominujú bratislavskej verejnej debate už dlhodobo. Do istej miery ide o storočnú diskusiu.

Ak má byť Bratislava 2030 najkvalitnejším strategickým plánom, mala by napriek flexibilite naznačiť, ktorým smerom mesto pôjde. Je to práve doterajšia nerozhodnosť, ktorá do veľkej miery prispieva k veľmi problematickému nastaveniu verejnej debaty a sporným rozhodnutiam. Smerovanie jedným či druhým smerom so sebou prináša dôsledky – pozitívne aj problematické. Pre časť ľudí pôjde o neprijateľné rozhodnutia, hoci potrebné. A presne preto nesmie strategický plán skončiť ako volebný program.

Princípom volebného programu je pritiahnuť čo najviac voličov, no to, čo priťahuje najviac voličov, nemusí byť nevyhnutne najlepšie pre mesto. Pokiaľ by stratégia smerovala skôr k Prešporskému konceptu, vedenie či vedenia Bratislavy sa musia pripraviť na množstvo problémov pri snahe o zlepšenie dostupnosti bývania. Naopak, Novobratislavský koncept prináša zmenu tradičnej panorámy a charakteru mesta, výraznejšiu výstavbu a nevyhnutnosť aktívnejšej spolupráce s developermi.

Každopádne, je potrebná zhoda na jasnom smerovaní a diskusia o tomto smere nesmie byť prekrytá predvolebnými hádkami. Rozhodnutie musí byť dané nielen vôľou širokej verejnosti, ale aj odbornými vedomosťami, dátami a podkladmi. Objektívna debata však nie je celkom doménou politiky, zvlášť tesne pred voľbami. Preto mám takú obavu z načasovania zverejnenia Bratislavy 2030. Ak naozaj konkurenti označkujú enormne dôležitý strategický plán za hrubý a extrémne prepracovaný predvolebný program vedenia mesta, bude to katastrofa. Ešte väčšou však bude, ak budú mať pravdu, a výsledný plán sa bude k smerovaniu stavať nejednoznačne.

Ak tieto eventuality nastanú, pôjde o veľké zlyhanie MIBu aj vedenie mesta. Zároveň ale pôjde aj o nevyhnutný dôsledok chýb, ktoré sa pri budovaní inštitútu robili od začiatku. Už od jeho založenia sa zabudlo, že hlavným cieľom vzniku MIBu nie je okrášľovanie mesta, ale nastavenie novej kvality jeho rozvoja. Z toho vyplýva, že si Metropolitný inštitút mal budovať najprv komunikačný a následne participačný v spojení so strategickým odborom. MIB mal okamžite od svojho vzniku začať komunikovať víziu budúcnosti Bratislavy a začať tvoriť stratégiu.

Namiesto toho sa však z inštitútu stalo architektonické ihrisko. Súťažiam, koncepčným materiálom ani plánovaným zásahom nemožno uprieť kvalitu a prípadná realizácia premeny Námestia SNP či kúpeľov Grössling (inak, veľmi „prešporské“ lokácie) posunie Bratislavu na vyššiu úroveň. Oproti významu kvalitného strategického plánu, ktorý má byť základom pre ďalšie materiály, vrátane Územného plánu, to však toľko neznamená. Ľuďom, ktorí na MIBe robia alebo s ním spolupracujú, taktiež nemožno uprieť odbornosť, nič to ale nemení na tom, že sa vízia silnej, nezávislej organizácie rozplynula. Namiesto toho vzniklo niečo, čo má tvorbu zásadných koncepcií ako vedľajšiu činnosť popri zlepšovaní imidžu vedenia mesta.

Strategický plán mal jednoducho začať vznikať skôr. Diskusie a prezentácie, ktoré budeme teraz sledovať, mali prísť pred rokom a celý materiál mal byť už počas tohto roka dokončený. Ostáva len dúfať, že bude mať extrémnu kvalitu – takú vysokú, že o nej nebudú môcť byť pochybnosti. Inak bude Bratislava 2030 fiasko, ktorým sa stratia ďalšie roky, počas ktorých sa mohlo mesto zlepšovať. V konkurencii rýchlo sa meniacich a odvážnych metropol v našom regióne to je možno nenapraviteľná chyba.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Bratislava je chudobné mesto, tak skoro sa to nezmení

20.09.2021 14:45:13 Adrian Gubčo

Rozbité chodníky, neorezané stromy, nefungujúce verejné osvetlenie, nevysypané koše. Aj to je realita Bratislavy – no nielen jej periférie, ale aj úplného centra, v dotyku s vládnymi budovami. Hlavné mesto sa už dlhodobo sťažuje na nedostatok financií, obmedzujúci jeho rozvoj aj bežný chod. Bohužiaľ, v dohľadnej dobe sa na tom pravdepodobne nič nezmení.

Čítať viac

Bratislava sa mení na subtropické mesto, treba ju na to pripraviť

28.08.2020 12:49:00 Adrian Gubčo

Klimatická zmena prináša mnoho zmien, k tým najvýraznejším patrí zmena priemerných teplôt v mestách, rastúce výkyvy počasia, ale v princípe aj čoraz dlhšie a silnejšie suchá. Bratislava je klimatickými procesmi zasiahnutá taktiež a už dnes je možné konštatovať, že je v subtropickom pásme. Ako sa to prejaví na tvári mesta a ako na to reagovať?

Čítať viac

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 1.: Strategický rozvoj mesta

05.11.2018 14:00:00 Adrian Gubčo

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavím v troch článkoch.

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube