Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 20.09.2021 14:45

Bratislava je chudobné mesto, tak skoro sa to nezmení

Rozbité chodníky, neorezané stromy, nefungujúce verejné osvetlenie, nevysypané koše. Aj to je realita Bratislavy – no nielen jej periférie, ale aj úplného centra, v dotyku s vládnymi budovami. Hlavné mesto sa už dlhodobo sťažuje na nedostatok financií, obmedzujúci jeho rozvoj aj bežný chod. Bohužiaľ, v dohľadnej dobe sa na tom pravdepodobne nič nezmení.

Article Big

Zanedbané okolie Slovenského rozhlasu vo vládnej a univerzitnej štvrti Bratislavy

Zdiaľky môže Bratislava pôsobiť ako mimoriadne bohaté a úspešné mesto. Historické centrum bolo zrekonštruované – už pred dvoma desaťročiami – a v letných mesiacoch pred pandémiou bývalo plné turistov. Západne od historického jadra sa týči vynovený Bratislavský hrad s areálom, do ktorého rekonštrukcie išli snáď vyššie prostriedky, ako do všetkých ostatných slovenských hradov dokopy. A východne rastú jedna po druhej veže a moderné polyfunkčné komplexy nového downtownu. V meste sa stavia, čo vytvára dojem dynamicky napredujúcej metropoly.

Pri pohľade zblízka však už nie je tento obraz natoľko priaznivý. Mesto výrazne ovplyvňuje nedostatok investícií do verejnej dopravy. Ani rozsiahle nákupy nových vozidiel z eurofondov nezakryjú fakt, že Bratislave chýbajú desiatky kilometrov električkových tratí. Školské budovy sú v priemere v horšom stave ako inde v krajine, pričom najhoršie sú na tom univerzity, ktoré aj v dôsledku nedostatku financií nedokážu čeliť konkurencii zo zahraničia – najmä Česka. Naostatok, Bratislava sa borí s extrémne zlou dostupnosťou bývania. Malé projekty rozvoja nájomného bývania zo strany Magistrátu situáciu nezmenia, na viac však mesto nemá, lebo nedokáže ani nakupovať pozemky.

Hescon

Špeciálnou kapitolou sú verejné priestory. Drvivá väčšina vonkajších priestranstiev v meste je zdevastovaná a nedostatočne udržiavaná. Katastrofálne sú na tom chodníky, zelené plochy alebo námestia aj v susedstve Úradu vlády, ministerstiev, do veľkej miery aj Národnej rady SR alebo „prominentných“ štvrtí v okolí pamätníka Slavín. Hoci v tomto smere rozvíja mesto určité iniciatívy, s ohľadom na tempo a veľkosť Bratislavy bude trvať desaťročia, kým bude vyzerať skutočne ako pekné a starostlivo udržiavané mesto.

Takáto je realita Bratislavy. Rozpočet (príjmy) mesta na rok 2021 je takmer 458 miliónov eur (plus samostatné rozpočty majú mestské časti), teda asi 1.038 eur na obyvateľa (ak počítame s počtom obyvateľov 441-tisíc a rátame aj príjmy z európskych fondov). U Brna to je viac ako 580 miliónov (bez mestských častí), čo vychádza na viac ako 1.518 eur na obyvateľa. Regionálna česká metropola si tak môže dovoliť o polovicu viac výdajov na obyvateľa, ako hlavné mesto Slovenska. Čo sa týka Prahy, tam sú orientačné príjmy na obyvateľa oproti Bratislave v astronomickej výške viac ako 2.589 eur. Bratislavský rozpočet by musel byť na úrovni približne 1,142 miliardy eur.

Tieto prostriedky by umožňovali financovať rozvoj električkovej siete, nákup nových električiek, spustiť dlho odkladané projekty cestných okruhov, masívne revitalizovať verejné priestranstvá a parky, skvalitňovať a rozširovať sieť sociálnych zariadení, obnovovať technickú infraštruktúru, ale aj budovať nájomné byty a nakupovať pozemky pre nové obytné komplexy. Mesto by snáď malo konečne prostriedky a ochotu zaplatiť skutočných odborníkov zo Slovenska aj zahraničia, ktorí by ho mohli pripraviť na 21. storočie. Naostatok, veľmi rýchlo by sa dal odstrániť mestský dlh.

Nie je to však Magistrát, ktorý o nastavení financovania rozhoduje. Je to štát a ním tvorené pravidlá o prerozdeľovaní príjmov z podielových daní, napríklad daní z príjmu právnických alebo fyzických osôb. Bez jeho pozitívneho prístupu je aj pri najlepšej snahe možnosť výraznej zmeny mesta obmedzená.

 

Rast nových veží a projektov môže vytvárať obraz o bohatom a dynamicky sa meniacom meste. Nejde však o presnú predstavu

 

Veľká zmena – dnes nereálna

Výraznejšie zmeny v tom, ako by mohla byť Bratislava financovaná, v dohľadnej dobe očakávať nemožno. Potvrdzuje to aj samotné Ministerstvo financií SR (MF SR). „Súčasný systém finančných vzťahov štátu k rozpočtom miest, obcí a VÚC, vrátane hlavného mesta Bratislava, považujeme za funkčný,“ odpovedá tlačový odbor MF SR. „Zabezpečuje totiž financovanie ich kompetencií v zmysle platného legislatívneho rámca.“

Spokojné však nie je Hlavné mesto, v čoho dôsledku vyvíja snahu o zmenu financovania – a to zvlášť od začiatku pandémie koronavírusu COVID-19, ktorá sa na rozpočte výrazne podpísala. „Z rokovaní s vládou SR/MF SR počas pandémie sme si odniesli, že vláda nemá záujem, s výnimkou pôžičiek, finančne podporiť samosprávy,“ opisuje však situáciu Magistrát. „Primátor ako aj ďalší zástupcovia mesta viackrát rokovali s ministrami a premiérmi aktuálnej vlády (či už s p. Hegerom, p. Sulíkom, p. Matovičom, ako aj so štátnymi tajomníkmi MF SR), ale výsledkom boli jedine pôžičky pre samosprávu.“

Banner Harrys

To je však pre Bratislavu krajne nevýhodné a problém to nijako zásadne nerieši. Ešte vážnejšie však je, že zo strany MF SR je len malá vôľa dnes so systémom pohnúť. Rokovania totiž podľa mesta naznačujú, že nemôže aktuálne očakávať pomoc špeciálne pre metropolu Slovenska. „Postoj vlády podľa nášho porozumenia je taký, že podľa nich sú samosprávy v lepšej finančnej kondícií ako štát a nemajú preto dôvod im pomáhať,“ vysvetľuje Hlavné mesto.

Možné zmeny sú tak až hudbou budúcnosti. Bratislava už v tejto chvíli hľadá vhodné modely zlepšenia financovania mesta. Časť odpovedí má priniesť nový strategický plán – teda Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2021-2030 (nazvaný Bratislava 2030). Jeho súčasťou má byť aj sumár preferovaných riešení pre zmenu financovania samosprávy a konkrétne aj Hlavného mesta.

Bratislava už má určitú predstavu, ako by tieto riešenia mohli vyzerať. „Máme za to, že financovanie má zmysel meniť spolu s územno-správneho usporiadania a kompetencií hlavného mesta,“ vysvetľujú zástupcovia Bratislavy. V prvom rade by tak mala nastať metropolizácia bratislavskej samosprávy - teda minimálne na úrovni strategického, územného a dopravného plánovania mala Bratislava kompetenciu aj v rámci obcí v metropolitnej oblasti. Inšpirovať sa chce pritom obdobnými mestami v Škandinávii alebo Pobaltí. Druhým krokom by bola politická participácia obcí v metropolitnom regióne na bratislavskej samospráve.

Čo sa týka financovania, tu sa navrhuje zmena financovania cez podielové dane tak, aby sa podiel hlavného mesta výraznejšie odvíjal od daní z príjmu tu skutočne vybratých – teda aby príjmy z Bratislavy prúdili v menšej miere inam. Mesto dopĺňa, že chce taktiež dosiahnuť zmenu financovania verejných služieb ako je školstvo/sociálne služby cez účelové granty zo štátneho rozpočtu, aby každá obec a každý obyvateľ obce mal rovnaký prístup k základným službám bez ohľadu na "bohatstvo" samosprávy. Napokon bude Bratislava asi žiadať o úpravy v zákone o miestnych daniach s cieľom spraviť daň z nehnuteľnosti spravodlivejšiu – napríklad vo forme zdaňovania podlažnej plochy, neobývaných nehnuteľností a i.

Iným riešením, ktoré ale nie je v rukách Magistrátu, je reforma verejnej správy, dlhodobý cieľ mnohých vlád aj samospráv. „Podporujeme iniciatívy Únie miest Slovenska na reformu verejnej správy (kolektív autorov pod vedením p. Žitňanského), ktorá by výrazne zlepšila postavenie miest a hlavného mesta na Slovensku (vrátane ich financovania),“ hovorí Magistrát. „Máme za to, že aj vláda má záujem reformovať samosprávu a snažíme sa predstaviteľom štátu vysvetľovať naše predstavy o ideálnej reforme samosprávy.“

MF SR potvrdzuje, že sa téme venuje a opiera sa pritom o vládne priority. „Vláda zváži zmenu modelu financovania samospráv tak, aby dostávali podiel z celkového daňového výberu, nie iba z dane príjmov fyzických osôb,“ popisuje. „V daňovom mixe plánuje zvýšiť podiel zdaňovania spotreby, majetku a negatívnych externalít, no rovnako bude podporovať zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností. Daň z nehnuteľností by mala byť diferencovaná v závislosti na hodnote a charaktere jej využívania.“ Určité prekryvy tak existujú.

Treba však povedať, že toto všetko sú, zvlášť v slovenských reáliách, dlhodobé plány. Také veľké a zásadné reformy budú otázkou rokov a komplikovaných politických dohôd. Dá sa predpokladať, že akékoľvek úpravy, ktoré zlepšia postavenie Bratislavy na úkor iných regiónov, budú schvaľované len veľmi ťažko. Preto sa nemožno spoliehať na to, že už v blízkej dobe začne slovenská metropola konečne získavať peniaze, ktoré jej náležia.

 

Rokovanie Vlády SR v Primaciálnom paláci v novembri 2019 prinieslo Bratislave finančný dar, išlo však o jednorazovú záležitosť. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Aspoň malá náplasť?

Na konci roka 2019 sa v priestoroch Primaciálneho paláca konalo výjazdové rokovanie Vlády SR. Vláda aj mesto sa vtedy zhodli na nedostatočnosti financovania Bratislavy, ktorá nedokáže z existujúceho rozpočtu garantovať takú vysokú kvalitu života, zabezpečovanie služieb obyvateľom, ktorých je oveľa viac ako oficiálny počet, a zároveň napĺňať nároky na reprezentáciu štátu. Preto sú potrebné zmeny vo financovaní mesta.

Vláda vtedy Bratislave priklepla dotáciu vo výške desať miliónov eur, päť miliónov eur dostali mestské časti, a odpustený bol starší dlh vo výške desať miliónov eur. Financie mali byť naviazané na konkrétne projekty, zamerané na verejný priestor, sociálnu politiku, obnovu pamiatok a podobne. Vtedajší premiér Peter Pellegrini tvrdil, že si vie predstaviť, že podobné financie bude mesto dostávať pravidelne každý rok, dokonca povedal, že si vie predstaviť aj navýšenie na dvojnásobnú výšku.

Prirodzene, išlo vtedy o inú dobu a inú situáciu. O pandémii vtedy nikto nepočul, ekonomike sa v princípe darilo a Slovensko bolo v očakávaní skorých volieb. Vláda sa vtedy uchádzala o podporu aj v Bratislave, pričom neváhala na to určiť 15 miliónov eur. Na prvý pohľad išlo o nekoncepčné využitie peňazí.

Na druhej strane, nie je výnimočné, že štáty disponujú samostatnou rozpočtovou kapitolou, určenou pre svoje hlavné mestá s ohľadom na ich dôležitú reprezentatívnu funkciu. Príkladom je aj Česko, v rámci ktorého nie je Praha braná len ako jedna z obcí, ale má v rozpočte samostatný príspevok. Schválenie aspoň takej vysokej dotácie pre Hlavné mesto, ako bola udelená v roku 2019, by mohlo byť čiastočným riešením, kým nepríde ku komplexnejšej a výraznejšej zmene financovania samospráv. Bratislava a mestské časti vďaka tomu pripravili množstvo projektov. Keby išlo o pravidelný zdroj, mesto by sa skvalitňovalo dynamickejšie.

Nič také však v pláne nie je. "Ministerstvo financií SR aktuálne nepočíta v štátnom rozpočte s osobitnými dotáciami pre hlavné mesto Bratislava nad rámec platného systému," jednoducho konštatuje MF SR. Predstavy Petra Pellegriniho skončili s jeho vládou. 

Druhým zdrojom príjmov by mohol byť vyšší príspevok s ohľadom na počet trvalo bývajúcich obyvateľov. Keďže sa toto číslo opiera o výsledky Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB), mesto a mestské časti tento rok vynaložili veľké úsilie, aby bolo SODB 2021 úspešné. V jarných mesiacoch prebehla obrovská kampaň, ktorej tvárou sa stal primátor, starostovia a starostky alebo viaceré slávne osobnosti. Táto prebiehala v online prostredí, ale aj v mestskom verejnom priestore v podobe citylightov.

V tejto chvíli ešte nie je známe, či možno očakávať skutočné navýšenie financií. „Nevieme ešte presné údaje,“ upozorňuje Magistrát. „Vieme, že fyzicky sa v BA sčítalo okolo 430-tis. obyvateľov. Podľa RFO (register fyzických osôb – pozn. autora) by ich malo byť takmer 500 tis. Musíme preto počkať koľko ŠÚSR "dopočíta" z iných registrov a databáz. Pre porovnanie, pred desiatimi rokmi sa fyzicky sčítalo len niečo málo cez 300-tis. obyvateľov, ostatní boli dopočítaní ŠÚSR.“ Na pomery Bratislavy by mohli byť tieto príjmy významné. „Ak by Bratislava mala po SODB toľko obyvateľov koľko je v RFO, získala by spolu s mestskými časťami okolo 15 mil. eur ročne navyše.“

Ak však máme pred očami, že k dosiahnutiu porovnateľného rozpočtu ako Praha chýba ešte viac ako 680 miliónov eur, je to skoro až smiešna výška. Platilo by to, aj keby malo byť navýšenie rozpočtu tretinové alebo štvrtinové oproti tomuto číslu. Obrovská kampaň kvôli 15 miliónom eur (a to len prinajlepšom), je tak pochopiteľná, no zároveň veľmi smutná. Svedčí o tom, ako zúfalo na tom vlastne mesto je.

 

Okolie Úradu vlády SR je zanedbané a v noci nebezpečné

 

Stav Bratislavy je hanbou nás všetkých

Úroveň verejného priestoru nie je najdôležitejším problémom Bratislavy. Je však veľmi výrečnou ukážkou toho, kam sa mesto po desaťročiach nezáujmu o zodpovedné riešenie problémov (a ich financovanie) dostalo. Mnoho z toho je zodpovednosťou jednotlivých vedení Hlavného mesta, azda žiaden primátor však nedisponoval adekvátnym rozpočtom. Každý väčší projekt viedol k drastickému ohrozeniu financií na ďalšie obdobie.

Aj preto je dnes Bratislava v Európskej únii možno unikátom v tom, ako hanebne vyzerá prostredie priamo v centre mesta – v susedstve vládnych budov a inštitúcií, ktoré majú ukazovať úroveň štátu. Pokiaľ to platí, o Slovensku to vypovedá veľmi úboho.

Na druhej strane, nie je celkom nefér povedať, že by to nebola aj presná ukážka krajiny. Koniec-koncov, o výsledkoch obstarávaní na projekty rozvoja obcí a miest mnohokrát rozhodujú osobné kontakty vedenia obcí a stavebných firiem, architektonická súťaž je väčšinovo považovaná za „panské huncútstvo“, historické pamiatky sú devastované nevkusným zateplením a reklamným smogom, sídliská vyzerajú ako z vyfarbovačky trojročného dieťaťa, tradičné prícestné aleje na vidieku sa rúbu bez náhrady alebo v prospech alejí bilboardov a predstava mnohých ľudí o ideálnom bývaní je skrytá za dvojmetrovým nepriehľadným plotom z betónu.

Stav okolia verejných a vládnych budov a stav Bratislavy je tak vernou ukážkou štátu a spoločnosti, ktorá svoje hlavné mesto väčšinovo nenávidí. Kým iné národy budujú vo svojich hlavných mestách špičkové knižnice, pripravujú nové budovy filharmónií, interaktívnych atraktívnych múzeí a kultúrnych centier, realizujú dopravné riešenia hodné 21. storočia a rozvíjajú schémy dostupného bývania, na Slovensku by aj snaha o malé pridelenie peňazí Bratislave nepochybne vyvolala politickú búrku a verejný odpor. Neustále sa živí naratív o bohatej Bratislave, hoci nič nemôže byť ďalej od skutočnosti.

Napriek tomu sa nezdá, že by odklon z peňazí, vyprodukovaných v Hlavnom meste, prinášal všeobecný rozvoj ostatných regiónov. Najväčšími investičnými projektami štátu sú diaľnice a rýchlostné cesty, vnímané ako spásonosný nástroj regionálneho rozvoja – aj keď ním nie sú. Zanedbali sa investície do ľudského kapitálu a kvality života, vďaka čomu mnohí mladší a šikovnejší ľudia z regiónov utekajú. No ani Bratislava, finančne podvýživená, zanedbaná a drahá, nemá mnohokrát príťažlivosť a silu týchto „utečencov“ zachytiť.

Odpor voči metropole a jej nízka akceptácia ako hlavného mesta krajiny je strieľaním si do vlastnej nohy. Nejde len o hanbu pre celú republiku od Záhorskej Vsi po Novú Sedlicu a Oravskej Polhory po Patince, ale aj o zhoršovanie si vlastnej perspektívy pre skvalitnenie života. V Bratislave je najvyššia produktivita práce aj najvyššie zárobky, zároveň ale najdrahšie bývanie. Keby sa vďaka zlepšeniu financovania tento problém začal skutočne riešiť, viac z osobných príjmov by smerovalo do spotreby – a tým do ekonomiky a blaha celej krajiny. Okrem toho, viac talentovaných ľudí by možno ostalo v krajine a tvorilo hodnoty tu, na prospech Slovenska.

Stavebná aktivita v Bratislave naznačuje, že by sa ešte stále dal kurz zmeniť. Peniaze sú v krajine prítomné, rovnako ako investori, ktorí jej dávajú šancu. Potrebné je však zmeniť financovanie tak, aby bolo férovejšie, efektívnejšie a viac zohľadňovalo skutočné potreby obyvateľov mesta a krajiny. Pre Bratislavu to znamená výrazné zvýšenie rozpočtu. Iba tak sa zmení z chudobného mesta bohatých ľudí na kvalitnú, priateľskú, udržateľnú a dôstojnú metropolu Slovenska.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Úlohy pre novú vládu: Čo potrebuje Hlavné mesto

28.02.2020 14:33:00 Adrian Gubčo

V aktuálnom období tesne pred parlamentnými voľbami sa politické strany predháňajú vo volebných sľuboch a predstavujú rozsiahle programy s víziami, ako zmeniť Slovensko. Význam Bratislavy v rámci krajiny však znamená, že ak chce nová Vláda zlepšiť situáciu v štáte, bude musieť ušiť niektoré politiky aj v prospech Bratislavy. O aké kroky a úlohy ide?

Čítať viac

Rozbieha sa diskusia o zániku mestských častí

16.10.2020 17:24:00 Adrian Gubčo

Pred niekoľkými dňami bol zo strany Ministerstva financií predstavený dokument Moderné a úspešné Slovensko, vízia a program reforiem, ktorých cieľom je priblížiť Slovensko v HDP na hlavu priemernej úrovni Európskej únie. Súčasťou plánu je množstvo uvažovaných zmien, medzi inými aj zánik mestských častí v Bratislave a Košiciach. Ako sa dalo čakať, tento zámer vyvolal u niektorých ľudí odpor.

Čítať viac

Vláda prispeje na rozvoj Hlavného mesta

27.11.2019 15:42:00 Adrian Gubčo

V rámci dnešného výjazdového rokovania Vlády SR sa ministri stretli so zástupcami bratislavského Magistrátu, aby hovorili o riešení problémov Hlavného mesta. Jedným z výsledkov rokovania je finančná podpora Vlády pre viaceré mestské projekty, ako aj zámery mestských častí.

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube