Bratislava YIMBY

Author photoAdrian Gubčo 27.11.2019 15:42

Vláda prispeje na rozvoj Hlavného mesta

V rámci dnešného výjazdového rokovania Vlády SR sa ministri stretli so zástupcami bratislavského Magistrátu, aby hovorili o riešení problémov Hlavného mesta. Jedným z výsledkov rokovania je finančná podpora Vlády pre viaceré mestské projekty, ako aj zámery mestských častí.

Article Big

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Hlavné mesto aj Vláda sa zhodli na tom, že financovanie Bratislavy je nedostatočne a nezodpovedá nárokom na udržanie vysokej kvality života obyvateľstva, ale aj na zabezpečenie prevádzky mesta, v ktorom nežije len oficiálnych 432-tisíc obyvateľov, ale teoreticky až 557- či dokonca 653-tisíc obyvateľov. Okrem toho, Bratislava čelí výrazným dopravným problémom, kríze verejného priestoru, či negatívnemu demografickému výhľadu, podľa ktorého sa výrazne v budúcnosti zvýši podiel seniorov, čo si bude vyžadovať veľké náklady na zabezpečenie starostlivosti.

Aj z týchto dôvodov sa Vláda zaviazala k finančnej podpore Hlavného mesta, a to vo výške desať miliónov eur, ktoré sú naviazané na viaceré konkrétne projekty. Okrem toho štát odpustí mestu dlh v podobe nevyplatenej návratnej finančnej výpomoci od Ministerstva financií z rokov 2014 a 2015, čo je ďalších desať miliónov eur, čo zároveň umožní mestu požiadať o pôžičku zo strany Európskej investičnej banky na ďalšie projekty. Naostatok, päť miliónov získajú aj mestské časti na svoje zámery.

„Úspech dnešného rokovania nechcem zo svojho pohľadu a ani z pohľadu mesta hodnotiť podľa mojich očakávaní. Tie sú vždy maximalistické. Faktom ale je, že Mesto Bratislava bude môcť v budúcom roku použiť na niektoré projekty 10 miliónov eur, ktoré by inak použiť nemohla, a to je pre naše mesto dobrá správa,“ hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo. „Teší ma, že súčasťou transferu je aj suma viac ako 5 miliónov eur, ktorú získajú na svoje projekty viaceré mestské časti a tiež organizácie, ktoré poskytujú sociálnu pomoc znevýhodneným skupinám.“

Investície by mali byť smerované do viacerých oblastí. Mesto napríklad plánuje rekonštrukciu viacerých pamiatok – Michalskej veže, Domu hudby na Panenskej ulici, Domu u dobrého pastiera či Múzea antická Gerulata. Vláda podporí aj rekonštrukciu Dómu sv. Martina a obnovu fontány Družba na Námestí Slobody.

Okrem toho ministri prisľúbili podporu v obmedzení ťažby v prímestských lesoch patriacich štátu, riešení bezpečnostnej situácie vo vrakunskom „Pentagone“ aleb celkovom zvýšení bezpečnosti navýšením počtu policajtov. Ďalej by mala byť podpora smerovaná aj do rozvoja nájomného bývania, riešenia problému bezdomovectva alebo skvalitňovania poskytovania sociálnych služieb pre seniorov.

Celkovo sa odhaduje, že pre skokové zlepšenie vo všetkých sledovaných otázkach bude Hlavné mesto v najbližších desiatich rokoch potrebovať 169 miliónov eur. Ide však o paniaze nad rámec aktuálneho či existujúceho rozpočtu.

 

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Keď sa bližšie pozrieme na materiál s dôvodovou správou, kde je bližšie vysvetlená situácia a predstavené projekty, do ktorých plánuje Hlavné mesto a mestské časti investovať, nájdeme tu viaceré podstatné a potrebné zámery, ako aj plány, ktoré sú spojené s veľkými pripravovanými developmentami.

Najväčšiu položku predstavujú dopravné projekty, kde sa chce mesto zamerať predovšetkým na rozvoj električkovej dopravy, dobudovať by sa však mali aj dôležité cestné prepojenia. V najbližších ôsmich rokoch plánuje do rozvoja električkovej siete (nárast o 29 kilometrov) investovať 90 miliónov eur, do cestnej 17,6 miliónov eur.

Kľúčovými zámermi sú vybudovanie druhej etapy Nosného systému MHD (Petržalskej radiály), modernizácia VajnorskejRužinovskej radiály, vetva Košická, nová radiála do Podunajských Biskupíc a Vrakune či predĺženie tratí k TIOPu Ružinov, do Borov (prvá etapa) alebo k ŽST Vajnory. Z cestnej infraštruktúry sú kľúčovými zmenami rozšírenie Harmincovej a vybudovanie spojenia Hradskej a Galvaniho ulice (známe ako obchvat Vrakune). Okrem toho majú prebehnúť aj rekonštrukcie ciest a chodníkov v mestských častiach Ružinov, Vrakuňa a Podunajské Biskupice.

Mesto sa plánuje v najbližšom období intenzívne venovať aj verejným priestranstvám, spoločne s mestskými časťami. Investície majú smerovať do viacerých námestí v centre (Námestie SNP, Komenského námestie alebo Námestie Slobody), rovnako ako do priestranstiev v mestských častiach (Jurigovo námestie v Karlovej Vsi, centrálna časť Dúbravky a revitalizácia Sadu Janka Kráľa). Zo strany mestských častí má dôjsť napríklad k vytvoreniu „Zeleného srdca Biskupíc“ – revitalizácie zeleného pásu na uliciach Komárovská, Biskupická, Padlých hrdinov v Podunajských Biskupiach.

Veľmi zásadná je otázka vzniku úplne nových budov a objektov, ktoré majú prekonať investičný dlh a priniesť do Bratislavy dlho absentujúce alebo nedostatočné funkcie. Prvou z nich je nová plaváreň, ktorá by mala vzniknúť v mestskej časti Ružinov, v dotyku so Zimným štadiónom Vladimíra Dzurillu. Vláda vyčlenila prostriedky pre obstaranie vyhotovenia architektonického návrhu a projektu novej plavárne a rekonštrukcie hokejového štadióna v Ružinove. Bazén má mať dĺžku 50 metrov, starosta mestskej časti Martin Chren sa už pochválil aj s hotovou štúdiou (čo je chyba – na projekt treba rozhodne spraviť architektonickú súťaž).

Ešte dôležitejší je však prísľub pomoci vlády pri obstaraní kultúrnej a koncertnej sály, ktorá Bratislave chýba potom, ako zaniklo PKO. Denník N nahlas uvažuje, že ide o Istropolis, a podľa všetkého je to pravda – developer projektu, spoločnosť Immocap, otvorene naznačuje, že súčasný Istropolis je pre organizovanie viacerých typov podujatí nevhodný, zároveň však chce zriadiť kvalitné kultúrno-kongresové centrum. Jedinou cestou je tak asanácia pôvodného komplexu. Hlavné mesto týmto potvrdzuje, že so zánikom Istropolisu súhlasí, protihodnotou za to bude nové PKO.

K ďalším plánom patrí výsadba 10-tisíc nových stromov, nákup nových autobusov, financovanie obnovy električkových tratí na Americkom námestí a v Rači a niekoľko ďalších, menších zámerov, k čomu rátam aj projekty mestských častí.

 

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Rozsiahly výpis zámerov a projektov, ktoré je možné pripravovať a realizovať vďaka relatívne malej dotácii, svedčí o tom, že už len malé navýšenie rozpočtu Hlavného mesta by vytvorilo predpoklady pre masívne zvyšovanie kvality života obyvateľov. Napriek populárnemu tvrdeniu, že štát dopláca bohatej Bratislave, opak je pravdou – Bratislava je chudobné mesto, akurát s bohatými ľuďmi.

Dlhoročný nedostatok prostriedkov sa odzrkadlil v masívnom investičnom dlhu, nízkej kvalite verejného priestoru, slabom tempe rozvoja verejnej dopravy alebo katastrofálnej úrovni poskytovania sociálnej pomoci. Bratislava nepôsobí ako reprezentatívne hlavné mesto, ktoré je pýchou celej krajiny, ale ako chudobný príbuzný popri moderných developmentoch a súkromných podnikoch, ktoré vracajú metropolu do vyspelej Európy.

Schválenie rozpočtovej kapitoly pre Hlavné mesto je preto úplne adekvátne a potrebné. Jediným problémom je, že 10 miliónov je príliš málo – kultúrne aj ekonomicky (relatívne) blízka Praha dostáva zo strany štátu viac ako miliardu českých korún (skoro 40 miliónov eur), k čomu ešte štát spolufinancuje rozvoj dopravnej infraštruktúry (metra). Táto podpora je však dlhodobá, čo českej metropole umožňuje rozvíjať aj väčšie a náročnejšie projekty.

Primátor Bratislavy potvrdzuje, že to vníma ako problém. „Suma, ktorú sa rozhodla vláda prideliť mestu, rozhodne nie je suma, ktorá by vyriešila dlhotrvajúce podfinancovanie hlavného mesta,“ konštatuje Matúš Vallo. „Ale toho si je vedomá aj sama vláda, a preto sme sa rozprávali o potrebe zmeniť v budúcnosti financovanie Bratislavy a zohľadniť funkcie hlavného mesta tak, aby boli integrálnou súčasťou každoročného príspevku štátu,“ dopĺňa.

Otvorená je údajne aj výška tohto príspevku. „Otázkou zostáva výška takéhoto príspevku a ja oceňujem, že aj premiér a ministri si myslia, že by mala byť v budúcnosti vyššia ako dnešná mimoriadna dotácia vo výške 10 miliónov eur.“ uzatvoril primátor Hlavného mesta. Premiér Peter Pellegrini si údajne vie predstaviť aj dvojnásobok.

Ide o pozitívne správy, vo výsledku je však aj to málo. Prostriedky z európskych fondov nemusia byť dostupné naveky a bez spolufinancovania EÚ sú najmä väčšie projekty neufinancovateľné. Zároveň platí, že EÚ nepodporuje všetko a niektoré zásadné investície musia byť plne v kompetencii Hlavného mesta. Preto je potrebné hľadať ďalšie zdroje nad rámec zdrojov z rozpočtovej kapitoly.

To je však už komplikovanejšie a náročnejšie, hlavne z politického hľadiska. Je totiž zrejmé, že cesty sú dve: zmena koeficientu, na základe ktorého sa prerozdeľujú príjmy z podielových daní, alebo zvýšenie dnes veľmi nízkej dane z nehnuteľnosti.

Je úplne prirodzené, že verejnosť žiada vysokú kvalitu života a má nárok na špičkový výkon verejnej správy, ktorá efektívne narába s financiami. Aj tá však narazí na svoje limity. Lepšie mesto sa nedá spraviť zadarmo. Príde doba, kedy sa s tým budú musieť zmieriť aj obyvatelia, a tá doba už nie je ďaleko.

Súvisiace články

Mesto Bratislava pripravuje na rok 2019 množstvo nových projektov

14.03.2019 15:00:00 Adrian Gubčo

Už o niekoľko dní bude na Zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislava predložený návrh rozpočtu na rok 2019, ktorý stanovuje investičné priority pre nadchádzajúce obdobie. Náhľad do jednotlivých položiek nám dáva predstavu, aké sú priority vedenia Bratislavy a do akej miery možno očakávať zlepšenia v oblasti kvality života.

čítať viac

Hlavné mesto tento rok opraví ďalšie dva úseky električkových tratí

23.07.2019 09:45:00 Adrian Gubčo

Okrem veľkej modernizácie Karlovesko-dúbravskej radiály by počas tohto roka mali prebehnúť dve rekonštrukcie električkových tratí, týkajúce sa najviac poškodených úsekov v bratislavskej električkovej sieti. Prvá z nich sa nachádza na Americkom námestí, druhá v mestskej časti Rača.

čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

pozrieť viac

YouTube