Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 16.10.2020 17:24

Rozbieha sa diskusia o zániku mestských častí

Pred niekoľkými dňami bol zo strany Ministerstva financií predstavený dokument Moderné a úspešné Slovensko, vízia a program reforiem, ktorých cieľom je priblížiť Slovensko v HDP na hlavu priemernej úrovni Európskej únie. Súčasťou plánu je množstvo uvažovaných zmien, medzi inými aj zánik mestských častí v Bratislave a Košiciach. Ako sa dalo čakať, tento zámer vyvolal u niektorých ľudí odpor.

Article Big

Na dokument čakala verejnosť pomerne dlho, keďže jeho realizácia má byť kľúčovým krokom k rekonštrukcii Slovenska po kríze v dôsledku pandémie koronavírusu COVID-19 a k vytvoreniu úspešnej a udržateľnej krajiny, schopnej reakcie na aktuálne megatrendy, ku ktorým patria klimatické zmeny, technologický pokrok ovplyvňujúci trh práce, chudoba, zdravotné riziká a ďalšie. Rozdelený je na osem základných oblastí, spoločným jadrom je snaha o dlhodobý ekonomický rast a vysokú kvalitu života.

Jednou z týchto ôsmich častí je aj kapitola, venujúca sa verejným inštitúciám a reguláciám. Hlavnou témou je boj proti korupcii či zlepšenie podnikateľského prostredia, ako aj zlepšenie výkonnosti verejnej správy a súdnictva. V podkapitole 12 – Reforma verejnej správy – sa potom hovorí o kvalitnejších službách pre občana a vyššej efektivite samospráv. A práve tu, na strane 104, sa nachádza kľúčová veta: „V prípade Bratislavy a Košíc bude aplikovaná len jedna úroveň riadenia (zrušia sa mestské časti).“

Advertising

Táto jediná veta stačila k tomu, aby sa okamžite zdvihla búrka nevôle zo strany starostov väčšiny bratislavských mestských častí, ako aj primátora Hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla. Ako uviedli predstavitelia samospráv na minulotýdňovom tlačovom brífingu, plán Ministerstva financií, ktorý má byť zrealizovaný už k dátumu komunálnych volieb o dva roky, nie je podložený vecnými argumentmi. Namiesto toho by sa mala rozbehnúť diskusia o efektívnom rozdelení kompetencií medzi štátom, krajmi a miestnymi samosprávami.

Počas brífingu padlo viacero tvrdení, podľa ktorých ide o zlý nápad: "Žiaľ, je zrejmé, že navrhovaná zmena vôbec neberie do úvahy veľkostné, urbanistické a výkonnostné hľadiská samospráv," povedal predseda Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy a starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa, čím narážal na fakt, že MFSR nechce zlučovať malé obce. Primátor zas na základe svojich dvojročných skúseností tvrdí, že úlohu mestských častí považuje za nezastupiteľnú.

Za existenciu mestských častí sa postavili aj starostovia Lamača či Rače, ktorí stotožnili mestské časti s lokálnou identitou. Starostka Karlovej Vsi zas pripomenula, že v prípade, že by bol zlý primátor, trpelo by celé mesto. Starostka Starého Mesta považuje zrušenie mestských častí za nerealizovateľné, keďže by poslanci museli pracovať oveľa viac a preto by museli byť aj zaplatení, čo by negovalo výhody ich zrušenia.

Starostovia ďalej upozornili, že pripravujú analýzu výkonnosti samospráv a ich porovnanie s podobnými mestami. Plánujú aj úpravu kompetencií a chcú otvoriť diskusiu s Ministerstvom financií. Prvé stretnutie už prebehlo v priebehu tohto týždňa.

Postoj primátora a starostov nie je prekvapivý a spojil aj politikov, ktorí sú inak voči sebe vyhranení. Spoločný je aj inou vecou: podstatná časť argumentov sú nezmysly.

 

Zdroj: nc via Bratislavské noviny

 

V prvom rade, starostovia reagovali na jednu jedinú vetu v celom materiáli, bez toho, aby boli známe akékoľvek detaily alebo model toho, ako by mala bratislavská samospráva neskôr fungovať. Nemali pritom k dispozícii žiadne dodatočné podklady alebo informácie nad rámec toho, čo bolo vo vízii uvedené. V rámci vyhlásení preto dochádzalo k masívnym fabuláciám, a to v momente, kedy nie je načrtnuté ani postavenie poslancov, ani (bývalých) mestských častí, primátora alebo reakcie na „lokálnu identitu“.

Takisto nie je ani celkom pravda, že by Ministerstvo financií nemalo žiadne podklady, na základe ktorých navrhuje rušiť mestské časti. Kľúčovou je v tomto smere analýza Inštitútu finančnej politiky, ktorý v roku 2018 vypočítal, že nové administratívne členenie by v rozpočte samospráv mohlo ušetriť 7,6 až 37,2 milióna eur ročne.

V prípade Bratislavy sa navrhovalo napríklad spojenie mestských častí podľa okresného usporiadania, mesto by tak malo 5 mestských častí. V spojení s modelom vzniku „Veľkej Bratislavy“, ktorá by pohltila blízke obce a mestá, by sa ušetrilo asi 20 miliónov eur. Najrelevantnejší je však model jednoúrovňového riadenia – teda „len“ rušenia mestských častí, ktorý by ušetril 11,5 miliónov. Práve toto sa dostalo do Moderného a úspešného Slovenska.

IFP argumentuje nielen peniazmi. Bratislava má dnes 17 mestských častí, kde sa volí 317 zastupiteľov. Pre zasadenie do kontextu IFP uvádza, že v porovnateľne veľkej Kodani (bez predmestí) to je 55 poslancov (dali by sa spomenúť aj veľké severoamerické mestá, kde je ich počet ešte menší). Výsledkom redukcie počtu zastupiteľov by mohla byť lepšia orientácia občanov pri riešení lokálnych problémov, kým úprava kompetencií by viedla k efektivizácii vynakladaných prostriedkov. Efektivita je dnes v Bratislave oveľa nižšia ako v menších mestách.

Navyše, mestské časti čoskoro prídu o kľúčovú kompetenciu, ktorá ešte zmenší ich zmysel. V rámci nového Stavebného zákona sa funkcia stavebných úradov – preneseného výkonu štátnej správy – vráti späť do rúk štátu, starostovia tak už nebudú môcť vstupovať do stavebných konaní, hoci len ako štatutári stavebných úradov (a už vôbec nie poslanci, o čom svedčia aj metodické usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR). Táto kompetencia je dnes starostami v mnohých situáciách politicky využívaná (či zneužívaná, ako sa zdá v prípade mestskej časti Nové Mesto).

Ak dôjde v budúcnosti k úprave kompetencií aj bez rušenia mestských častí, ostane „lokálna identita“ asi skutočne posledným argumentom v prospech mestských častí, ale len veľmi slabým. V prípade, že aktuálna situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu COVID-19 povedie k vážnym hospodárskym problémom (čo s obrovskou pravdepodobnosťou povedie), budú tieto samoúčelné relikty minulosti príliš drahým luxusom.

 

Pre správny rozvoj mesta je dôležité, aby bol vplyv politikov minimálny a posilnil sa, naopak, hlas adekvátne zaplatených odborníkov. Bez zmien v nastavení samosprávy je to ale nereálne

 

Je asi len prirodzené, že sa starostovia, poslanci a politické strany, ktoré ich nominovali, ako aj primátor, obávajú straty vplyvu. Preto v duchu stratégie „najlepšia obrana je útok“ vydali rázne vyhlásenia, ktorým chcú celú diskusiu obrátiť vo svoj prospech a donútiť Ministerstvo financií ku korekcii plánov. Rušenie mestských častí totiž možno skutočne považovať na prvé počutie za tvrdý krok. Pre mesto je však potrebný.

Na druhej strane, diskusia o následnom nastavení bratislavskej samosprávy je namieste. Len prosté zrušenie mestských častí s jednoduchým presunom kompetencií na Magistrát a primátora by bolo samozrejme nezmyselné a unáhlené. Dôležité je baviť sa nielen o ekonomickej efektivite, ale aj o ucelenom systéme bŕzd a protiváh, ktorý by zabezpečil, aby sa skutočne nestalo, že zlý primátor by mohol spôsobiť mestu oveľa väčšie problémy. Takisto by sa malo naozaj odborne diskutovať o správnej forme reprezentácie lokálnej identity, lebo stotožniť umelý konštrukt mestských častí s historickou tradíciou starých obcí či štvrtí je smiešne.

Bratislava je už dnes napríklad rozdelená na volebné obvody, ktoré oveľa lepšie odrážajú urbanistické a historické hľadiská, a z ktorých sú volení poslanci do Mestského zastupiteľstva. Neexistuje dôvod, prečo by sa práve tieto obvody nemohli stať novými „mestskými časťami“, hoci bez akýchkoľvek kompetencií. Rozdielom by však bolo to, že by poslanci vystupovali ako miestni „starostovia“, teda by boli normálne platenými profesionálmi, ktorí by verejnosť nezastupovali popri iných pracovných pozíciách. To by zvýšilo mieru angažovanosti a viac odrážalo ich zodpovednosť. K dispozícii by mohli mať akési lokálne rady s poradnou funkciou – niečo, čo dobre funguje vo vyspelých demokraciách.

Dôsledkom zvýšenia významu poslancov by bolo aj posilnenie ich právomoci voči primátorovi, ktorý by mohol byť poslancami volený a odvolaný. Tak by sa zabránilo „vojnám“ medzi primátorom a poslancami, ktoré sa v minulosti odohrávali a destabilizovali celú Bratislavu. Zároveň by primátor nemusel vládnuť na štyri roky ako diktátor.

Popri týchto úpravách by sa zefektívnila práca miestnych úradov. Mnohé činnosti by sa vôbec nemuseli zrušiť a nezanikla by toľko omieľaná lokálna znalosť, lebo by sa z úradov stali detašované pracoviská Magistrátu a k dispozícii by boli už zmieňovaní profesionálni poslanci, ktorí by svojim hlasom mohli upozorňovať na lokálne potreby a špecifiká. Iné činnosti, napríklad územné plánovanie, by sa mohlo preniesť na centrálnu autoritu. Tou by mohol byť Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý by sa musel transformovať z magistrátnej (resp. primátorskej) architektonickej kancelárie na veľkú, skutočne nezávislú a rešpektovanú inštitúciu s adekvátne zaplatenými pracovníkmi.

Trúfnem si tvrdiť, že v prípade vhodného dizajnu novej bratislavskej samosprávy by bolo jedinou zmenou, ktorú by občania cítili, ďaleko jednoduchší priebeh volieb, kedy by si ľudia volili jedného zastupiteľa namiesto množstva kandidátov, ktorých väčšinou v živote nestretli. To neznamená, že by bola narušená identita, lebo tá sa nebuduje irelevantnými diskusiami v rámci zasadnutí zastupiteľstiev, o ktorých drvivá majorita obyvateľov mesta netuší vôbec nič.

Pre priamočiarosť rozvoja mesta by však odstránenie mestských častí znamenalo veľa. Čím viac politikov totiž vstupuje do odborných procesov, tým viac sa situácia komplikuje a zhoršuje. Bratislava vstupuje do doby, kedy sa bude musieť vyrovnať s obrovskými výzvami a nemôže si dovoliť chyby. V mnohých prípadoch je za nimi malichernosť či ješitnosť volených zástupcov. Tomu musí prísť koniec.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame

Sledujte YIM.BA na YouTube

Súvisiace články

Ako zmení nová vláda Bratislavu?

24.04.2020 18:33:00 Adrian Gubčo

Uplynulý víkend bolo predstavené Programové vyhlásenie vlády (PVV), prezentujúce plány a priority novej Vlády SR pre budúce roky. Z veľkého množstva opatrení sa mnoho týka aj Bratislavy a v prípade ich realizácie sa zmení život v metropole výrazným spôsobom. O aké plány ide a čo to pre hlavné mesto bude znamenať?

Čítať viac

Úlohy pre novú vládu: Čo potrebuje Hlavné mesto

28.02.2020 14:33:00 Adrian Gubčo

V aktuálnom období tesne pred parlamentnými voľbami sa politické strany predháňajú vo volebných sľuboch a predstavujú rozsiahle programy s víziami, ako zmeniť Slovensko. Význam Bratislavy v rámci krajiny však znamená, že ak chce nová Vláda zlepšiť situáciu v štáte, bude musieť ušiť niektoré politiky aj v prospech Bratislavy. O aké kroky a úlohy ide?

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Lobby v zrekonštruovanej Pradiarni 1900.

Lobby in recently reconstructed Pradiareň 1900.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #bratislavadowntown #development #realestate #pradiaren1900 #zwirn #office #work #city #architecture #historicalarchitecture #design #art

@yitslovakia
Od dnes od obeda sa spúšťa premávka na zmodernizovanej Dúbravsko-karloveskej radiále.

Service on the modernised tram track in Karlova Ves and Dúbravka will renewed today.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #tram #traffic #transportation #publictransport #city #urbanism #karlovaves #reconstruction #modernisation #riverfront #dubravka #infrastructure #vsco

@dpbratislava
Vo Vydrici boli potvrdené opatrenia, ktoré prispejú k vysokej kvalite projektu: pribudnú tak odkazy na minulosť, hodnotná zeleň a z Vodnej veže sa stane kultúrny priestor.

High-quality solutions in Vydrica are confirmed. New neighborhood will reflect history, it will be ecological and the developer will contribute to the reconstruction of Vodná veža, a historical monument which will become a cultural space.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #urban #urbanism #vydrica #oldbratislava #vydricadevelopment #lucron #architecture #contemporaryarchitecture #culture #publicspace

@compassarchitekti @vydrica.ba @markoandplacemakers
Nové zastávky na električkovej trati v Petržalke budú obsahovať integrované prístrešky so zelenými strechami a cykloinfraštruktúru v kodanskej kvalite.

New stops on proposed tramway track in Petržalka will contain green roofs and bike infrastructure of Copenhagen quality. 

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #tram #traffic #transportation #publictransport #city #urbanism #petrzalka #petržalka #elektricka #architecture #design #publicspace
V Nuppu pribudne už ôsma etapa. Obytný súbor na mieste bývalého brownfieldu má byť celý dokončený v roku 2025.

Eighth stage of Nuppu residential complex is revealed. Whole development should be completed in 2025.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #ruzinov #Ružinov #nuppu #architecture #contemporaryarchitecture

@yitslovakia
V Záhorskej Bystrici sa stáva realitou nová mestská štvrť.

A new neighborhood in Záhorská Bystrica is becoming reality.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #zahorskabystrica #zahorie #construction #architecture #contemporaryarchitecture #kolisky #karpatiumrezidencie

@itbdevelopment
Pozrieť viac

YouTube