Adrian Gubčo 15.09.2026 16:52

Predvolebný súboj investícií. Petržalka sa chváli svojimi projektami, poukazuje na nedostatky mesta

Blížiace sa voľby sa prejavujú, okrem iného, vo väčšom množstvo dokončených aj realizovaných investícií a náležitej komunikácie jednotlivých kandidátov, presviedčajúcich o svojich schopnostiach. Týka sa to aj Petržalky, ktorá aktuálne pracuje na viacerých zámeroch. Zdôrazňuje pritom, že zvládla viaceré úlohy, na ktoré podľa nej Magistrát Hlavného mesta SR nestačil.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Mestská časť Petržalka je najľudnatejšou samosprávou v Bratislave s výnimkou samotného Hlavného mesta. Jej starosta zastupuje viac obyvateľov ako drvivá väčšina hláv miest a obcí na Slovensku s výnimkou primátorov Bratislavy a Košíc. Petržalka tak narába s väčším rozpočtom a môže realizovať aj väčší počet projektov. V poslednom období, tesne pred voľbami, to jej vedenie aj náležite pripomína.

Najnovším dokončeným projektom je rekonštrukcia strechy na zdevastovanej budove bývalého pohostinstva a kultúrno-športového strediska Malý Braník na Vígľašskej ulici. Podľa miestnej samosprávy išlo o dôležitý krok k zabráneniu ďalšej degradácii objektu. „Len nedávno sme ukončili opravu strechy, ktorá bola dôležitým krokom k zabráneniu ďalšej degradácii objektu,“ povedala hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. „Statický posudok totiž označil stav strechy za kritický - nefunkčná hydroizolácia spôsobovala zatekanie, vlhnutie stien a vznik plesní“.

Statický posudok odporučil iné, dočasné riešenie - sanovanie strechy asfaltovým pásom. Petržalka sa ale rozhodla pre kompletnú rekonštrukciu, ktorá má priniesť trvalé riešenie problému. Vo verejnej súťaži vybrala zhotoviteľa a zaobstarala projektovú dokumentáciu. Stavebné práce trvali približne tri mesiace a stáli zhruba 194.000 eur.

Interiér sa má obnoviť až v ďalšej etape, pričom sa kompletne obnoví aj elektroinštalácia. Halašková však upozorňuje, že presné termíny ale známe nie sú. Závisieť budú aj od rozpočtových možností samosprávy.

V tomto kontexte sa ozval aj starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý pripomenul, že objekt mestská časť prebrala od Hlavného mesta vo februári 2025. Starosta zdôrazňuje, že realizácia obnovy strechy aj s vyprataním celého objektu, vypracovaním posudkov, prípravou dokumentácie a obstaraním zhotoviteľa trvala rok a pol. Dáva to do kontrastu s prístupom Magistrátu, ktorý za sedem rokov, čo mal budovu v majetku a v správe, neinvestoval nič.

Odmieta, že by sa mal objekt zbúrať, keďže to by podľa neho stálo omnoho viac, rovnako ako nahradenie Malého Braníka parkovacím domom. Taktiež upozorňuje, že mesto chcelo budovu predať, čo by obmedzilo kontrolu samosprávy nad jej ďalším osudom. „Nesúhlasil som s tým a ani s tým ako váš starosta súhlasiť nebudem. Lebo som presvedčený, že aj tento verejný majetok si má zachovať verejnoprospešný účel a charakter,“ hovorí Hrčka.

Starosta je presvedčený, že kompletná obnova objektu príde v dohľadnom čase. „Prvé kroky k tomu, aby Malý Braník znovu slúžil verejnosti, sme už urobili. Navyše, nemusíte sa obávať, na ďalších ďalej pracujeme,“ sľubuje. Zároveň si neodpustil podpichnutie na adresu Hlavného mesta. „A som presvedčený, že kompletná obnova Malého Braníka nám určite potrvá kratšie, ako tých 7 rokov rozmýšľania, čo vôbec s ním, trvalo priateľom na magistráte.“

Nová lávka pri Veľkom Draždiaku je zdvihnutým prostredníkom do tváre Magistrátu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Zo strany Petržalky nejde o prvé takéto podpichnutie. Nijak inak sa nedá označiť aktivita a komunikácia okolo obnovy dvojice lávok cez Chorvátske rameno, z ktorých jedna je už v prevádzke. Miestna samospráva tým reagovala na nemohúcosť Magistrátu, ktorý v minulosti prisľúbil výstavbu štvorice nových premostení, pričom na ne zorganizoval aj architektonické súťaže. Dnes nestojí ani jedna, pričom dokonca nie sú známe ani termíny realizácie.

Mestská časť sa preto rozhodla nahradiť existujúce pontónové premostenia v blízkosti Veľkého Dražiaka a na Lachovej. Namiesto zložitejších projektov zvolila konštrukčne jednoduché, priam primitívne riešenie. Starosta sa navyše pochválil, že cena za jednu lávku je 100 až 140-tisíc eur bez DPH, kým mestské lávky mali stáť milión eur každá.

Prvú z lávok pri Veľkom Draždiaku sa už podarilo zrealizovať a sprevádzkovať. Ani v prípade tohto projektu sa Hrčka nevyhol podrývaniu schopností mesta. Ako zhodnotil, projekt, ktorým Petržalka z veľkej časti sanuje odložené plány Hlavného mesta, stihla sprocesovať v rekordnom čase.

Ide o dôkaz napätých vzťahov medzi mestom a mestskou časťou, resp. medzi primátorom Matúšom Vallom a starostom Hrčkom. Starosta bol dlhodobým kritikom postupu výstavby druhej etapy Petržalskej radiály. Na oplátku sa neobjavil pri jej slávnostnom otvorení, čo je s ohľadom na jej význam pre mestskú časť, aj s prihliadnutím na komplikácie a meškanie výstavby, zvláštne.

Zložitejšie problémy Petržalky, napríklad obnova terás, na riešenie čakajú. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Petržalka sa pod Hrčkovým vedením zameriava skôr na menej komplexné a rýchlejšie realizovateľné projekty. Patria k nim rozličné rekonštrukcie alebo zámery, kde možno využiť typové riešenie. Spomenúť možno obnovy školských plavární, opravu knižnice na Fedinovej, novú športovú halu na Pankúchovej alebo rekonštrukciu športovej haly pri Veľkom Draždiaku.

Petržalka okrem toho pozerá aj na objekt bývalej banky na Rovniankovej, ktorý je aktuálne v rekonštrukcii. Umiestnené tu budú byty vrátane nájomných. Mestská časť hodlá desať bytov (z pätnástich) odkúpiť za 1,6 milióna eur a poskytovať ich tzv. nedostatkovým profesiám. Developerom projektu je spoločnosť PGT PREMIUM s.r.o., architektom Tibor Bakoš. Dokončenie sa očakáva na začiatku budúceho roka.

Kritici aktuálnej administratíve vyčítajú, že po kvalitatívnej či architektonickej úrovni ide o katastrofálne realizácie, čo sa ukázalo napríklad na masívnom asfaltovaní chodníkov. To si dokonca Petržalka sama aj realizuje prostredníctvom svojich poloamatérskych „makačov“ namiesto profesionálov, ktorí problematike rozumejú. Výsledkom je už dnes viditeľné poškodenie a nízka životnosť chodníkov.

Petržalke sa podľa všetkého skutočne veľmi nechce do architektonických súťaží. Ojedinelým prípadom mala byť súťaž na obnovu Nobelovho námestia, ktorá mala byť aj overená Slovenskou komorou architektov. Všetko však nasvedčuje tomu, že z tejto kompetície nič nebude.

Rozvoj mestskej časti je taktiež spojený aj s výraznou dávkou populizmu, a to aj zo strany vedenia miestnej samosprávy. Jeho príkladom je ohlásené referendum, ktoré sa bude konať zároveň s voľbami. Voliči majú odpovedať, či má byť v Petržalke len jedna parkovacia zóna, či bude prístup k (Veľkému) Draždiaku zadarmo, či sa má zmeniť financovanie pre Petržalku alebo či sa bude môcť stavať „pod oknami“ existujúcich budov. Ide o nezmyselné, dokonca hlúpe otázky, nakoľko na minimálne dve z nich nemá mestská časť žiaden priamy dosah, jednu netreba v podstate vôbec riešiť a jedna je škodlivá a odborne nepodložená.

Voľby v Petržalke tak prinesú zaujímavý súboj dvoch prístupov k vedeniu samosprávy. Na jednej strane je čosi, čo možno označiť ako efektivitu, no s poriadnou prímesou buranstva, na strane druhej dávka neschopnosti a naivity, no vo vkusnom balení. Nemožno vylúčiť, že v konečnom dôsledku oba štýly vedenia vedú k postupnému zvyšovaniu kvality života obyvateľov. Voliči si budú vyberať medzi rýchlejšími a lacnejšími (v negatívnom zmysle) riešeniami oproti udržateľnejším zásahom, no s veľmi vzdialeným horizontom realizácie.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.