Adrian Gubčo 28.09.2021 18:07

Nivy Centrum je pred otvorením, projekt zmení centrálnu Bratislavu

Jeden z najvýznamnejších developerských projektov v metropole je tesne pred dokončením. Už o dva dni bude mohutná kombinácia autobusovej stanice, nákupného centra, administratívnej veže, tržnice a strešného parku otvorená, čím sa zakončí vyše štvorročný proces premeny areálu v novom centre Bratislavy. Pri tejto príležitosti stavebník, spoločnosť HB Reavis, ukázal svoju slovenskú vlajkovú loď novinárom.

Developer odštartoval výstavbu projektu po dlhoročnej príprave 15. mája 2017 výkopovými prácami na mieste dnešnej Nivy Tower. Približne o päť mesiacov na to sa spustila aj demolácia pôvodnej Autobusovej stanice Mlynské Nivy, pričom funkciu stanice prebrala dočasná južne od ulice Mlynské nivy. Už táto mala pomerne dobrý štandard, čím chcel HB Reavis naznačiť, že ide len o ochutnávku toho, čo bude na Nivách (pôvodný názov Stanica Nivy).

Z pohľadu developera išlo s prehľadom o jeho najväčší projekt na Slovensku. Bilancie Nív sú veľkolepé – autobusová stanica zaberá 30-tisíc metrov štvorcových, 30-tisíc metrov štvorcových kancelárskych plôch ponúka aj veža Nivy Tower, ktorá je s výškou 125 metrov najvyššou budovou na Slovensku. Nákupné centrum má veľkorysých 70-tisíc metrov štvorcových. V kontexte presýteného retailového trhu v Bratislave to bolo nevyhnutným predpokladom pre zvýšenie atraktivity a konkurencieschopnosti centra. HB Reavis sa tak rozhodol zriadiť veľký foodcourt v kombinácii s tržnicou, nad ktorými sa nachádza strecha s parkovou a krajinárskou úpravou.

Nivy centrum navyše vzniklo v náročnej urbanistickej situácii, najmä preto, že musel s komerčnými funkciami skĺbiť aj funkciu autobusovej stanice. Veľké kapacitné nároky sa prejavili v nutnosti masívnej modernizácie okolitej infraštruktúry. Ulica Mlynské nivy sa tak radikálne zmenila, pričom jej súčasťou je prvý podzemný kruhový objazd na Slovensku. V komplexe má parkovať 2.150 áut, čo si vyžiadalo skapacitnenie a prestavbu križovatiek aj ciest. Naostatok, po určitých úpravách sa v okolí projektu vybudovala na bratislavské pomery mimoriadne kvalitná cyklistická infraštruktúra a kvalitnejšie chodníky. Súčasťou úprav je aj cyklistická veža na okraji nového parku od Páričkovej ulice. 

Celé toto mohutné dielo je dnes, po ročnom odklade kvôli pandémii koronavírusu COVID-19 a preinvestovaní približne 350 miliónov eur, konečne dokončené (Nivy Tower je dokončená už dlhšie). Prakticky ukončené sú exteriérové práce, kde ostáva viacmenej už len inštalovať logá nájomníkov. Zostávajúce práce sa sústredia na interiér, najmä zariaďovanie prevádzok. V každom prípade, celé Nivy Centrum sa otvára už o dva dni, vrátane autobusovej stanice či strechy. Bratislava získa komplex, ktorý ovplyvní život v celej jej centrálnej časti.

 

Úpravami prešlo aj bezprostredné okolie projektu

 

Nová autobusová stanica: skrytá a moderná

Významnej časti verejnosti sa dotkne presun autobusovej stanice zo súčasnej polohy na Bottovej do Nivy Centra – teda v podstate návrat na pôvodné miesto. Vybudovanie nového a moderného terminálu bolo jednou z hlavných požiadaviek verejného sektora, keď developer získal kontrolu nad územím. Prvé plány ešte počítali so vznikom povrchovej stanice, s pokrízovými úpravami došlo k jej presunu pod zem. To umožnilo efektívnejšie využitie exponovaného pozemku.

Ako zhŕňa HB Reavis, nová vstupná brána do hlavného mesta prinesie na prvom podzemnom podlaží 36 nástupísk, 7 výstupísk a 86 stojísk pre autobusy, a to všetko s bezbariérovým prístupom. Stanica bude prístupná 24 hodín denne 7 dní v týždni, a to aj napriek tomu, že nákupné centrum nad ňou bude mať svoj denný a nočný režim. Cestujúci majú oceniť zlepšenie informovania o príchodoch a odchodoch autobusov vďaka veľkej LED stene nad pokladňami, deviatim LCD TV panelom v čakárni a niekoľkým samoobslužným dotykovým kioskom.

Súčasťou stanice budú dnes už štandardné služby typu informačné pulty, úschovňa batožiny, toalety, miestnosti na prebaľovanie a dojčenie, spoločne s čakárňou s 80 miestami na sedenie a bezplatnou Wi-Fi sieťou. Priamo z hlavného vestibulu budú vstupy do prevádzok Lidl, showroom Alza.sk, Malina a 101 Drogerie, spoločne s občerstvením v Maline alebo pekárni Anker. Pribudnúť by mali aj ďalšie, hoci mená prevádzok zatiaľ neboli konkretizované. Špecialitou je pobočka Polície. 

Developer však hovorí, že nová stanica bude poskytovať „úroveň letiskového terminálu“. Superlatívmi nešetrí ani spoločnosť Slovak Lines, ktorá bude na stanici prevádzkovať linku do Viedne a na viedenské letisko. Špičková kvalita má byť daná dodatočnými riešeniami na zvýšenie komfortu cestujúcich. K týmto patrí celková architektúra terminálu, kde sú nástupiská a výstupiská oddelené od vestibulu, pričom na nástupiskách bude dodatočné sedenie (40 miest) do zásuvkami aj informačný systém (36 obrazoviek), elektronická tabuľa s príchodmi bude aj na výstupisku. Pre cestujúcich na diaľkových a medzinárodných linkách má byť v budúcnosti k dispozícii lounge so sedením a občerstvením zadarmo.

Priestor samotnej stanice má byť efektívne vetraný pomocou technológie Colt Coolstream spolu s adiabatickou úpravou vzduchu. V praxi to znamená zabezpečenie tepelnej pohody aj filtrovanie 60 000 m³ vzduchu za hodinu. Vysoké nároky sú potrebné, keďže sa bude v stanici nachádzať 36 nástupísk (z toho 25 regionálnych, zvyšné diaľkové a medzinárodné), 7 výstupísk a 86 stojísk pre autobusy. Očakávaná kapacita stanice je 9,5-tisíc cestujúcich denne každým smerom v 1.100 spojoch, teoreticky by ale mali byť Nivy schopné zabezpečiť aj päťnásobný počet spojov.

Novinkou oproti pôvodnej stanici bude pre mnohých cestujúcich prístup – zvonka totiž hlavný vstup smeruje k zastávke Svätoplukova, t.j. k vstupu do nákupného centra pri Nivy Tower. Vo vestibule je umiestnené schodisko a eskalátor, v zadnej časti vestibulu aj výťahy. Do priestoru nástupištia sa však dá dostať výťahom aj eskalátorom (len smerom dole) aj od vstupu bližšie k centru mesta. Ďalšie možnosti prístupu sú z podzemnej garáže na druhom podzemnom podlaží, kde majú byť navyše umiestnené štyri parkovacie miesta typu K+R (kiss and ride), najmä pre taxíky. V noci sa bude dať do stanice vojsť výlučne od Nivy Tower.

Napokon, developer dodáva, že stanica poskytne skvalitnenie služieb aj pre dopravcov. Súčasťou projektu sú totiž okrem prenajímateľných stojísk aj čerpacia stanica, automatická umývacia linka, servisné centrum autobusov a sekcia údržby pre čistenie a tepovanie autobusov. Všetky tieto parametre sú podľa predstaviteľov HB Reavis aj Slovak Lines dôkazom, že nová bratislavská autobusová stanica je unikátna a možno najmodernejšia v celej Európe.

Za seba musím potvrdiť, že oproti minulosti ponúka stanica skutočne neporovnateľnú úroveň priestorov a doplnkových služieb vo vysokej kvalite. Architekti a dizajnéri priestor dotvorili viacerými prvkami (veľkým nápisom Bratislava pri výstupisku, príťažlivým zdôraznením výťahov, dobrým orientačným systémom a i.), ktoré stanici dodávajú moderný charakter. Úlohu vstupnej brány do metropoly tak bude stanica zvládať dobre. Vyčítať jej možno azda len skrytosť – nielen preto, lebo je v podzemí, ale aj kvôli prístupu, ktorý cestujúcich núti prechádzať cez nákupné centrum. Absenciu priameho spojenia vestibulu a výstupištia s exteriérom považujem za chybné. Ide asi o dôsledok toho, že je stanica spojená s komerčným developmentom.

 

Nástupište v autobusovej stanici

 

Nákupné centrum: Pekné detaily, zmiešané pocity

Nad stanicou sa rozkladajú dve podlažia nákupného centra s obchodnými prevádzkami. Developer sa snažil jednotlivé značky a typy obchodov zorganizovať tak, aby na prízemí boli vo väčšej miere zastúpené služby, kým na druhom podlaží sú skôr obchody s módou – teda také, kde je predpoklad, že človek tam strávi dlhší čas. Celkovo sa na Nivách nachádza vyše stovka rozličných prevádzok (mimo gastra) a ďalšie sa postupne ohlasujú.

Developer upozorňuje, že na Nivách sa bude nachádzať viacero vlajkových predajní na Slovensku už prítomných značiek, ako aj niekoľko nových. Po prvýkrát tu napríklad otvoria svoje prevádzky značky Zara Home alebo Oysho od španielskeho Inditexu, ktorý tu bude mať zároveň všetky značky zo svojho portfólia. To isté platí v prípade skupiny LPP, pod ktoré patrí Reserved, Mohito či Sinsay. HB Reavis špeciálne upozorňuje na predajňu SOM Store, sústrediacu sa na produkty slovenských módnych návrhárov, veľké predajne tu bude mať Humanic, Peek&Cloppenburg, Lindex, New Yorker, Calzedonia, Intimissimi, Fjällräven, Björn Borg alebo Levi's.

Čo sa týka služieb, nachádzať sa tu bude klasická zbierka operátorov, bánk, ale aj miestnymi obyvateľmi mimoriadne očakávaná pošta (nachádza sa blízko k vstupu od Nivy Tower, relatívne rýchlo dostupná bude ale aj od Páričkovej). K mimoriadnym má patriť prevádzka kníhkupectva Martinus s veľkou detskou zónou alebo veľký showroom Alza s podzemným Alza Drive (dopravné riešenie je údajne nastavené tak, aby v žiadnom prípade nedošlo k problémom na okolitých komunikáciách). Potraviny zastupuje už zmieňovaný Lidl, ako aj Yeme, ktoré má ako jediné vonkajšiu terasu na úrovni prízemia.

Vo všeobecnosti tak ide o štandardné nákupné centrum s bežným bratislavským výberom značiek, pričom výrazných noviniek nie je veľa. Svojho času sa hovorilo napríklad o hračkárstve Hamley‘s, rokovania však neviedli k uzavretiu nájomnej zmluvy. Každopádne, Podľa Jána Haroma, riaditeľa Nivy Centra, projekt je dnes naplnený na 87%. Takmer tri štvrtiny prevádzok budú otvorené k dátumu otvorenia vo štvrtok, ďalšie potvrdili otváranie v priebehu októbra.

Hoci v prípade značiek sa výrazné prekvapenia nekonali a výnimočná nie je ani základná dispozícia Nív, centrum vyniká niekoľkými peknými detailami. HB Reavis oslovil pre návrh konceptu Nív špecializovanú britskú kanceláriu Benoy (slovenským partnerom je Siebert + Talaš), ktorá má na konte nákupné centrá vo viacerých významných svetových metropolách. Skúsenosti architektov sa odzrkadľujú v riešení parametrov jednotlivých pasáží, organizácie pešieho pohybu, rozmiestnenia eskalátorov aj dizajnových riešení konštrukčných prvkov. Návštevník tak uvidí viacero zaujímavých priehľadov cez tri podlažia, bude môcť využívať niekoľko príhodne umiestnených spojení medzi podlažiami (napríklad eskalátor z prízemia priamo do foodcourtu – čo bude užitočné aj pre užívateľov autobusovej stanice) a jeho zážitok budú dotvárať na prírodu odkazujúce stromové stĺpy.

K ďalším príjemným detailom patrí osvetlenie centra, vrátane štvorice veľmi pekných lustrov pri vchodoch do objektu, orientačný systém, využitie mäkkých zaoblených línií, alebo miestami veľkolepé pohľady na strešné konštrukcie. Pri snahe o zvýšenie konkurencieschopnosti centra ide o nezanedbateľné prvky, hoci vnímateľné nezriedka podprahovo. Naopak, z čoho mám obavu, je riešenie toaliet. Stavebník sa totiž rozhodol na nákupných podlažiach umiestniť len jedny veľké v strede centra. Teoreticky môže ísť o dobrú myšlienku, realita sa však ukáže až neskôr.

 

Nákupnému centru nemožno uprieť dobrú prácu s detailami

 

Foodcourt a farmárska tržnica: Veľké očakávania

Tretie nadzemné podlažie patrí spojeniu foodcourtu a farmárskej tržnice, teda jedlu. Nie je žiadnym tajomstvom, že jedlo hrá kľúčovú rolu v oblasti meniacich sa trendov na poli retailu. Nákupné centrá sú nútené posilňovať svoje foodcourty, ako aj rozširovať diverzitu ponuky, pokiaľ chcú byť konkurencieschopné. Návštevníci totiž prichádzajú za komplexným zážitkom, nielen za produktom, ktorý chcú kúpiť.

Pokiaľ toto platí, HB Reavis to v prípade Nív dotiahol teoreticky skutočne ďaleko. Teoreticky preto, lebo táto časť projektu ešte nebude v čase otvorenia nákupného centra veľmi pripravená. Prevádzok je zatiaľ v jedálenskej časti len zopár, postupne sa bude pravdepodobne zapĺňať aj tržnica. Potenciál priestoru je však obrovský – malo by ísť o jeden z najväčších foodcourtov v Bratislave, kedy tu vzniká miesto pre typické fast-foody, kaviarne, ale aj tradičné reštaurácie (umiestnené najmä v „okruhliakoch“, teda časťami budovy, vyčnievajúcimi nad ulicu), predajne potravín a produktov a, samozrejme, trhové stánky.  

Developer zatiaľ potvrdil prítomnosť konceptov ako Regal Burger, Hummus Bar, francúzskych minipotravín Fabuleuse epicerie, Soho, Mondieu, nachádzať sa tu ale bude aj KFC a medzi reštauráciami bude Vapiano (najznámejší reťazec McDonald’s je na prízemí). Najväčšie očakávania však vyvoláva farmárska tržnica, priestor o rozsahu 3-tisíc metrov štvorcových, kde bude prebiehať nielen predaj produktov, ale aj ochutnávanie alebo menšie podujatia. HB Reavis a jeho architekti sa snažili tržnicu podporiť „industriálnou“ architektúrou tu umiestnených konštrukcií.

Jedálenská časť projektu má slušné predpoklady pre úspech. Okrem nákupného centra by k tomu mohla dopomôcť aj autobusová stanica alebo poloha Nív. Tie sa nachádzajú v dotyku s rozvíjajúcou sa administratívnou zónou, kde už dnes pracujú tisíce (resp. desaťtisíce) ľudí. Z Nivy Centra sa stáva samozrejmá voľba pri hľadaní miesta pre obed. Teoreticky môže byť výhodou aj postupná revitalizácia štvrte, ktorá sa z monofunkčného sídliska mení na živú časť Bratislavy.

Možno ešte dôležitejšou výhodou a akosi korunou celého projektu, ktorá ho môže celý potiahnuť, je však jeho strecha. Kým v prípade ostatných častí developmentu ide o celkom pekné, ale inak očakávané riešenia, veľká pobytová strecha je v tejto časti mesta niečím výnimočným. Jej dobré prepojenie so životom nielen nákupného centra, ale aj celej zóny Nové Nivy alebo downtownu, môže z spraviť z Nivy Centra dôležitú bratislavskú destináciu.

 

Foodcourt v Nivy Centre bude zaujímavý prepojením s farmárskou tržnicou

 

Strešný park: Skutočná čerešnička

Strešný park Nivy Centra možno rozdeliť na dve časti. Prvým je akési nádvorie, ktoré sa nachádza na jednej úrovni s jedálenskou časťou projektu. Ide o priestor triezvych rozmerov (ani malý, ale ani príliš veľký), ktorý predstavuje exteriérové rozšírenie tržnice alebo foodcourtu. Ide o ideálne miesto na usporadúvanie komorných podujatí kultúrneho a spoločenského charakteru. Dotvorený je stromami v kochlíkoch so sedením a prvkami pre deti. Inak však nie je až takým výnimočným.

V kombinácii s vyššie položenou strechou, s ktorou je spojený efektným schodiskom a vizuálne príťažlivou zelenou strechou s lúčnou výsadbou, sa však situácia mení. Po výstupe po schodisku (strecha je inak prístupná aj výťahom z nákupného centra) sa návštevník dostane do centrálnej časti parku, kde sa okrem zelene nachádza aj menší amfiteáter, exteriérové fitness, občerstvenie či toalety. A predovšetkým, vynikajúce výhľady do okolia a na panorámu výškových budov bratislavského downtownu.

HB Reavis sebavedomo, ale pomerne pravdivo hovorí, že strecha centra je zážitkom. Vysadených tu bolo 134 stromov a vytvorené záhony kvetov či parkové alebo extenzívne trávniky. Park má formu okruhu, ktorého súčasťou je 550 metrov dlhá bežecká dráha. Pozdĺž súbežného chodníka sú vytvorené miesta na sedenie, detské ihrisko asociujúce slnečnú sústavu, miesto na grilovanie a pikniky, v susedstve ktorého sú komunitné záhradky, ako aj ďalšia workout zóna. Okrem športovania či trávenia voľného času by tu malo byť možné aj pracovať – lavičky majú USB nabíjačky.

Kritik by mohol namietnuť, že bez veľkých súvislých plôch zelene, trávnikov a stromov mimoriadnych rozmerov nejde o plnohodnotný park (medzi takýchto kritikov som patril do dnešnej návštevy aj ja). V realite však vznikol skutočne príťažlivý priestor, ktorý bude nepochybne intenzívne využívaný. Hoci v blízkom okolí projektu je množstvo zelených plôch, ani jedna z nich nedisponuje takou dostupnosťou služieb (gastra) a takými výhľadmi, ako práve táto. Priestor je atraktívny aj z dizajnového hľadiska.

Pre developera išlo nepochybne o mimoriadne vysoký náklad, ale zároveň aj o dobrú investíciu. Tvorbu priestoru zveril kvalitným architektom (koncept je od BDP, realizácia od 2ka landscape architects a Terra Florida), vďaka čomu si zaručil vysokú návštevnosť a mimoriadne zlepšenie imidžu celého projektu. Okrem toho, že využívanie strechy zlepší celkový zážitok návštevníkov, pôjde aj o veľmi „instagramovateľný“ priestor. V kontexte cieľovej skupiny zákazníkov Nivy Centra to je dôležitou výhodou.

 

Zeleň na streche v spojení s novými atrakciami je dôležitou konkurenčnou výhodou projektu

 

Nivy Centrum: Dobré nákupné centrum, zlé mesto

V nákupnom centre vrcholia úpravy pred otvorením. V tejto chvíli ešte interiér veľmi pripravene nepôsobí a developer žartuje, že ho čakajú „noci zázrakov“. Intenzita práce však viditeľne narástla. Všetko smeruje k tomu, aby sa už vo štvrtok, 30.9.2021, v ranných hodinách Nivy Centrum otvorilo. Ako prvá bude daná do prevádzky autobusová stanica, pričom prvý spoj – na viedenské letisko – z nej vyjde o tretej ráno. Samotná stanica bude otvorená už od polnoci.

Otvorenie Nivy Centra neprinesie len zatvorenie dočasnej stanice na Bottovej. Dobre slúžiaca, no predsa len provizórna stanica musí uvoľniť priestor ďalším projektom (Mlynské Nivy Košická alebo zatiaľ nepomenovaný rezidenčný projekt), ktoré postupne premenia tento priestor na ďalšie rozšírenie novej štvrte s výraznými realizáciami a výškovými budovami. Predpokladom pre ich výstavbu je aj dobudovanie veľkého developmentu HB Reavisu, ktorý, ak bude úspešný, firmu naštartuje k výstavbe ďalších administratívnych a snáď aj rezidenčných schém. To sú však skôr dlhodobé efekty otvorenia multifunkčného komplexu.

K prvým citeľným zmenám bude patriť nová situácia v organizácii bratislavskej dopravy. Veľké nákupné centrum, doplnené o autobusovú stanicu, násobne zvýši dopravnú záťaž v území. To je síce relatívne dobre obslúžené verejnou dopravou, veľká časť návštevníkov však bude cestovať autami – to je, koniec-koncov, aj kľúčová výhoda nákupných centier. Z počtu parkovacích miest je zrejmé, že nových áut budú v lokalite tisíce. Pre zaťažené okolité križovatky to bude náročná skúška. Nanešťastie, v tejto chvíli nie je známe, kedy by sa v tomto území mohla vybudovať aj električková trať. Zvýšenie dopytu po jej realizácii vďaka Nivy Centru je otázne.

Veľmi skoro pocítia vplyv vzniku veľkého nákupného centra aj miestni podnikatelia a prevádzkovatelia obchodov, služieb a ďalších zariadení. Pre časť z nich môže byť prítomnosť navštevovaného centra pozitívom – zvýši sa pohyb ľudí v okolí, z čoho môžu profitovať. Pre iných však pôjde o skomplikovanie situácie, kedy sa budú potenciálni zákazníci nachádzať v centre a nie na ulici. Prax ukazuje, že tých druhých je viac, v čoho dôsledku sú bratislavské ulice oproti iným európskym mestám mŕtve a nezaujímavé. Nákupné centrá z nich vysali život a už zlý stav sa teraz ešte zhorší.

Napokon, vznikom Nivy Centra sa zostrí konkurenčný boj medzi prevádzkovateľmi nákupných centier. Pozitívnym efektom by bolo, keby nejaké centrum v tomto súboji prehralo a jeho majiteľ sa rozhodol pre radikálnu reprofiláciu, spojenú so zmenou funkcie. Hneď niekoľko zomierajúcich komplexov by bolo ideálne zrovnať zo zemou a nahradiť ich polyfunkčnými obytnými súbormi. V horšom a asi aj pravdepodobnejšom prípade sa však bude úpadok naďalej predlžovať. Hoci si je mesto problému vedomé, samé nerobí nič preto, aby k zániku starých nákupných centier prispelo a ich majiteľom pri úvahách o zmene pomohlo.  

Tak či onak, Nivy Centrum mesto zmenia, a to v dobrom aj zlom. Veľká časť verejnosti bude pozitívne vnímať modernizáciu autobusovej stanice, vznik koncepčne veľmi dobre zvládnutého nákupného centra s novými službami alebo vytvorenie atraktívneho strešného parku. Od projektu tak očakávam skôr pozitívne hodnotenia. Sám musím priznať, že na pomery nákupných centier ho považujem za kvalitný projekt, ktorý disponuje viacerými dobrými riešeniami. Developer už má v ich výstavbe prax, rovnako ako architekti, ktorí jeho víziu tvorili.

 

Projekt prinesie Bratislave veľkú zmenu, nie však len pozitívnu

 

Nemôžem však nespomenúť, že z hľadiska urbanistického a mestotvorného ide o zlé riešenie. Bratislava už nepotrebuje nové nákupné centrum, tak ako ich nepotrebovala na začiatku 21. storočia, kedy boli prvé moderné centrá otvorené. Ich výstavba bola nesprávnym krokom, hoci v tom čase to bolo vnímané ako dôkaz toho, že dobiehame vyspelé krajiny a sme súčasťou globalizovaného sveta. Umožnenie vzniku takého obrovského množstva retailu, umiestneného v zopár komplexoch, je jednou z najhorších urbanistických chýb v aktuálnom vývoji Bratislavy – a to sa ich spravilo a aj naďalej robí dosť.

Nivy Centrum by bolo plne akceptovateľné len za predpokladu, že by bolo jediné, a aj to len vďaka prítomnosti autobusovej stanice. Keďže to bolo ale nereálne, mohol developer aspoň urobiť niečo viac preto, aby bol projekt lepšie zasadený do mesta. Vzorom môže byť v tomto prípade Eurovea. Ako skonštatoval aj český kritik architektúry Adam Gebrian (2:13), nákupné centrum nepotrebuje fasády. Preto je celkom logické a správne ho obložiť bytmi. Využitie priestoru sa tak efektivizuje a projekt pôsobí mestskejšie. Nivy Centrum však v tomto úplne pohorelo.

Hoci pri kľúčových pohľadoch pôsobí súčasne a vďaka materiálom či konštrukciám aj efektne, zároveň ide o absolútne nevhodné riešenie do centra mesta. Mohutné steny bez okien (a miestami s odhalenými betónovými konštrukciami!), dlhé fasády bez členenia, absencia živého parteru alebo preferencia automobilovej dopravy svedčia skôr predmestskej galérii, ako obchodnému domu v centre metropoly. Všetky pozitívne pocity, vyvolané návštevou, sa rozplývajú po vyjdení z budovy. Dobré mesto a dobrá architektúra by ale takýto dosah mať nemali.

Vývoj Nivy Centra je nateraz ukončený a developer v dohľadnej dobe nad rozšírením neuvažuje. Od Svätoplukovej či Páričkovej tak bude komplex pôsobiť aj naďalej nepriateľským dojmom. Je to obrovská premrhaná šanca, keďže na tak obrovskom pozemku, ako mal HB Reavis k dispozícii, sa dali vymyslieť nádherné veci – možno celá špičková a živá štvrť, tvorená viacerými blokmi, kde by vzniklo dosť priestoru pre obchody v dvojpodlažných parteroch, nad ktorými by sa nachádzali kancelárie, byty a aj výšková dominanta. Domy mohli byť založené nad podzemnou autobusovou stanicou s efektným vstupným objektom, otvoreným do kvalitného a zeleného verejného priestoru. Takto sa mohol skutočne dotvoriť aj „bulvár Nivy“.

Pre Bratislavu by to bolo lepšie riešenie, rovnako ako pre jej obyvateľov. Vzniknúť tu mohlo skutočné mesto so všetkými jeho kvalitami. Namiesto toho sme získali žiarivý a moderný komplex – pri prvotnom pohľade a zvnútra pekný a reprezentatívny, z odstupu však slabý. Nivy ukazujú, aké nízke nároky máme na mestské prostredie, lebo vlastne ani nevieme, čo máme od dobrého mestského prostredia žiadať. Preto sme nútení znova a znova opakovať tie isté chyby.

Slovenská metropola tak bude od štvrtka bohatšia o nové nákupné centrum, novú autobusovú stanicu a nové možnosti pre gastronomické vyžitie či trávenie voľného času, ako aj chudobnejšia o veľký, nevyužívaný priestor. Centru či stanici nemožno uprieť určité kvality, svoju popularitu si nájde a mesto bude v očiach mnohých návštevníkov pôsobiť reprezentatívnejším dojmom. Na konci dňa však len toľko nestačí. Ak sa chce Bratislava skutočne posunúť a zmeniť na európske veľkomesto, bude musieť jasne povedať, ako má ďalší rozvoj vyzerať. Jedno je zrejmé: na ďalšie nové nákupné centrum tu už nie je miesto.  

 

Článok bude aktualizovaný o kvalitnejšie fotografie. Zverejnené pochádzajú z 28.9.2021. Pozrite si priebeh výstavby vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.