Adrian Gubčo 17.05.2021 11:43

Príprava transformácie predstaničného námestia začína

Ak by sme sa pýtali obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy na najväčšiu hanbu mesta, je vysoko pravdepodobné, že by medzi najčastejšími odpoveďami bola Hlavná stanica a Námestie Franza Liszta, resp. predstaničné námestie. Priestor ostáva až na detaily už desaťročia rovnaký. Zmena sa však začína črtať, keďže kľúčoví aktéri v území rozbiehajú prvé kroky k transformácii.

Súčasná podoba predstaničného námestia vznikla na sklonku socialistického obdobia, kedy bola dobudovaná Hlavná stanica aj súvisiaca infraštruktúra. K pôvodnej stanici, ktorá bola ešte prestavanou budovou z čias monarchie, pribudla prístavba. Juhovýchodne od nej zároveň dokončili obratisko električiek, mimoúrovňovo prepojené s novou hlavnou halou. Malo ísť do veľkej miery o dočasné riešenia, keďže sa v tomto čase riešila aj výstavba novej stanice o čosi východnejšie.

Revolúcia však z projektu, ktorý by znamenal vyvlastnenie a asanáciu rozsiahlej zástavby, spravila nereálny počin. Dočasné riešenie Hlavnej stanice sa stalo v podstate trvalým. Hoci sa ďalšia súťaž na preriešenie územia, už v súčasnej polohe, konala v roku 2001, jej výsledky sa nerealizovali. Najlepší návrh vtedy pripravili naši „národní“ architekti, kancelária Architekti BKPŠ – Kusý, Paňák. Developerom však bola neslávne známa spoločnosť. I. P. R. Slovakia a namiesto výstavby bol projekt roky predmetom sporov.

Dnes majú však Hlavné mesto ako vlastník pozemkov na námestí a Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ako vlastník budov a príslušnej infraštruktúry v podstate voľné ruky. Preto sa začínajú spúšťať prvé aktivity, smerujúce k revitalizácii územia. Dôkazom je jedna zo zverejnených zmlúv na webe Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), podľa ktorej si inštitút objednáva od občianskeho združenia Bratislavské rožky podrobnú analýzu urbanistického vývoja územia predstaničného námestia, Hlavnej stanice a najbližšieho okolia. Materiál má byť podkladom pre budúcu súťaž návrhov.

MIB skutočne pripúšťa, že sa príprava súťaže začína rozbiehať, pričom by na nej mali participovať všetky kľúčové strany. „Aktuálne sme ešte len v štádiu, kedy bola zriadená pracovná skupina – riadiaci výbor – ktorý slúži na koordináciu ďalších krokov medzi MIB, hlavným mestom, Bratislavským samosprávnym krajom, ŽSR aj Ministerstvom dopravy SR,“ hovorí Marcela Glevická, manažérka komunikácie na MIBe. „V tejto pracovnej skupine bude stanovené riešené územie,“ dodáva. Občianske združenie bude skúmať aj okolie priľahlej Pražskej, Žabotovej alebo začiatok Štefanovičovej ulice.

Aký bude rozsah riešeného územia, je dôležité, lebo napovie, či sa bude v súťaží riešiť len verejný priestor, alebo aj komplexný redevelopment územia. „Z odborného hľadiska vnímame, že je optimálne riešiť zónu komplexne – verejný priestor so súvisiacimi budovami, rovnako vrátane nadväzujúcich ulíc Pražská a Žabotova. Rozhodnutie pre výsledné územie ale závisí od mnohých faktorov, ktoré je potrebné posúdiť,“ vysvetľuje M. Glevická.

Na širšie riešenie bude nepochybne potrebná mimoriadna súčinnosť všetkých aktérov. Aj preto MIB dopĺňa, že sa sústredí hlavne na pozemky a objekty vo vlastníctve mesta. Pracuje sa však údajne s viacerými variantami.

Keďže je príprava celej súťaže ešte len v úvodných fázach prípravy, detaily jej formy alebo dátumu vyhlásenia nie sú známe. „V súčasnosti nie je zvolený formát súťaže – pravdepodobne však kvôli komplexnosti zadania pôjde skôr o viackolovú súťaž alebo súťaž formou súťažného dialógu,“ naznačuje Marcela Glevická. Prebehnúť by mohla pravdepodobne v budúcom roku. „Sme v štádiu rokovaní a príprav, preto netreba predpokladať vyhlásenie súťaže v tomto roku.“

Súťaž na predstaničné námestia a (snáď aj) Hlavnú stanicu bude nepochybne jednou z najvýznamnejších súťaží v posledných rokoch – so súťažou na Námestie SNP a Kamenné námestie asi najdôležitejšia. Súčasťou prípravy tak bude aj zapojenie verejnosti. „Áno, počítame s občianskou aj odbornou participáciou. V prípade takto komplexných zadaní ich považujeme za nevyhnutnú súčasť procesu,“ sľubuje Metropolitný inštitút Bratislavy.

 

Návrh kancelárie BKPŠ na predstaničný priestor stanice z roku 2001. Zdroj: BKPŠ

 

Radikálna premena predstaničného námestia, doplnená o prestavbu Hlavnej stanice a nebodaj aj o development blízkych pozemkov, by mohla prispieť k výraznému pozdvihnutiu nielen jednej dôležitej mestskej lokality, ale aj celej Bratislavy. Ide o tému, ktorá sa rieši už vyše storočie, no bez akýchkoľvek zásadnejších výsledkov. Kým v minulosti bol témou najmä presun stanice, dnes je to jej modernizácia a pozdvihnutie na súčasnú úroveň európskych staníc. S tým súvisia aj úpravy priestoru, ktorý je bránou do metropoly.

Ide o situáciu, ktorá nie je nepodobná situácii v blízkom Brne. Aj tu sa už približne storočie diskutuje o novom umiestnení miestnej hlavnej stanice. Konečne sa len nedávno, v priebehu minulého roka, vypísala medzinárodná urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie stanice, okolitej infraštruktúry aj predstaničného priestoru. Význam súťaže pritiahol špičkové mená svetovej architektúry – do prvého kola boli vybrané také kancelárie ako Snøhetta, Diller Scofidio & Renfro, OMA alebo BIG - Bjarke Ingels Group. Mesto nešpecifikovalo, kto sa dostal do druhého kola, už teraz je ale jasné, že Brno dostane ikonickú stanicu a nový pozitívny symbol.

V prípade Brna treba zároveň dodať, že mesto a jeho odborný inštitút – Kancelária architekta mesta Brna – nerieši len stanicu, ale celé okolie. Nová zóna Trnitá bude príťažlivou súčasnou mestskou štvrťou, ktorá nadviaže na kvality centra Brna a rozšíri ho. Pribudnúť má nový bulvár, nábrežie, mestské bloky a bývanie pre 15-tisíc ľudí. Brno označuje vznik tejto štvrte za najväčšiu udalosť od zborenia mestských hradieb.

Moravská metropola tým sleduje trendy zo zahraničia. Nová mestská štvrť postupne vzniká aj v okolí novej stanice vo Viedni. Europacity v Berlíne v zázemí novej stanice, alebo prebudované okolie zrekonštruovaných staníc King’s Cross a St. Pancras v Londýne zas patria k najvýznamnejším developmentom v Európe. Význam železnice vidno v Londýne aj na miere rozvoja, súvisiaceho s budovaním podzemnej trate Elizabeth Line.

Urbanisti a architekti, spoločne s mestskými samosprávami a developermi, si v čoraz väčšej miere uvedomujú výhodnosť blízkosti k významným uzlom železničnej dopravy. Tá dnes zažíva renesanciu a nové štvrte v okolí staníc sú lákavým miestom pre život aj biznis.

Bratislava by sa mala v tomto smere jednoznačne inšpirovať a spoločne s rekonštrukciou predstaničného priestoru a výhľadovo aj stanice riešiť celé územie. Okolie Hlavnej stanice je ideálne pre umiestnenie nových budov. Úplne jednoznačným kandidátom na urbanizáciu je priestor medzi cestou k stanici a Žabotovou (súčasné  tenisové kurty sa dajú umiestniť aj inde, napr. na streche), pri troche odvahy by sa možno mohol premostiť priestor nad traťou pri výstupe z tunela a novostavby postaviť aj tu. Nový development by nepriniesol len revitalizáciu okolia stanice, ale mohol by do veľkej miery rekonštrukciu verejného priestoru alebo budovy zaplatiť.

Pripravovaná súťaž tak vyvoláva už teraz veľké očakávania. Bratislava by mohla prísť o jednu zo svojich najväčších jaziev a zároveň komplexne zlepšiť celú štvrť. Mesto by sa mohlo výrazne posunúť. Na to však bude potrebná kvalita, dlhodobá súčinnosť všetkých aktérov alebo otvorenosť k odvážnym a nekonvenčným myšlienkam. V tomto prípade už totiž len akási mestská akupunktúra stačiť nebude. Pôjde o jeden z kľúčových projektov, ktorý bude definovať Bratislavu 21. storočia.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.