Martina Gregová 21.10.2023 17:20

Hlavné úlohy pre mesto: Experti spísali najväčšie výzvy, ohrozujúce kvalitu života

Svetové mestá, slovenské nevynímajúc, dnes stoja pred mnohými náročnými výzvami. Niektoré z nich sa im darí riešiť, pri iných však katastrofálne zlyhávajú. To sa ale musí zmeniť. Od ich úspešného zvládnutia v konečnom dôsledku nezávisí len kvalita života, ale aj schopnosť miest a spoločností zvládnuť problémy 21. storočia.

Zdroj: Atrium Ljungberg, Juliusz Sokołowski

Mesto Kodaň sa vďaka svojmu príkladnému rozvoju a architektonickému odkazu stalo svetovým hlavným mestom architektúry UNESCO-UIA na rok 2023. Dánska metropola dlhodobo inšpiruje mestá po celom svete najmä svojím jedinečným prístupom k ekologickému urbanistickému dizajnu. Budujú sa tam udržateľné projekty, dotvárajúce vznikajúce kvalitné štvrte s vysokou ekonomickou aj environmentálnou efektivitou. 

Začiatkom júla sa v Kodani konal Svetový kongres architektov UIA. Podujatia sa zúčastnilo viac ako 6-tisíc ľudí zo 135 krajín sveta. V rámci programu rečnilo vyše 400 odborníkov a predstavených bolo 250 vedeckých prác z oblasti architektúry. Zároveň sa diskutovalo o tom, ako môže architektúra prispieť k boju proti klimatickej kríze, zvýšiť biodiverzitu a podporiť sociálne začlenenie rôznych skupín obyvateľstva.

Výsledkom kongresu bol dokument s názvom Kodanské poučenia pre budúcnosť. Ide o 10 zásad pre rýchlu a radikálnu zmenu zastavaného prostredia, s cieľom dopomôcť k dosiahnutiu 17 cieľov udržateľného rozvoja podľa OSN prostredníctvom architektúry.

Prvé dve predstavené zásady hovoria o tom, aké dôležité je v rámci rozvoja miest myslieť na ohrozené skupiny obyvateľov. Zásady „Dôstojnosť a sloboda pre všetkých ľudí sú v architektúre základom, vo vylúčení nie je krása,” a „Pri výstavbe, plánovaní a rozvoji zastavaného prostredia musíme v prvom rade myslieť na ľudí z ohrozených skupín,” sa v posledných rokoch snaží naplniť nejedna svetová metropola, a to najmä prostredníctvom mnohých úspešných projektov dostupného bývania. Bytové komplexy tohto druhy vznikajú v USA, Francúzsku, Veľkej Británii ale aj v u našich susedov, počnúc Českou republikou a Rakúskom. Okrem výstavby objektov dostupného bývania je však dôležité myslieť pri týchto projektoch aj na ich začlenenie do mestského urbanizmu tak, aby sa stali prirodzenou súčasťou rozvíjajúcich sa miest.   

Tretia zásada poukazuje na dôležitosť využívania potenciálu už existujúcej architektúry prostredníctvom rekonštrukcií či dostavieb. „Existujúce, vybudované stavebné a urbánne štruktúry sa musia vždy znovu využiť,” uvádza dokument. Toto heslo sa darí napĺňať aj vďaka rekonštrukciám a dostavbám priemyselných objektov, ktoré sú stále populárnejšími. Dôvod je jednoduchý - ich jedinečné materiálové a priestorové možnosti. 

Medzi európskych lídrov v tejto oblasti možno označiť Varšavu, ktorá má za sebou niekoľko úspešných projektov tohto typu, vrátane prestavby najväčšieho pivovaru v Poľsku či bývalej fabriky, ktorá je dnes súčasťou úspešného projektu Fabryka Norblina. Na našom území je okrem toho výzvou rekonštrukcia a funkčná transformácia typizovaných objektov, postavených v druhej polovici 20. storočia. Zaujímavou architektonickou súťažou tohto typu je súťaž na premenu Mestského domu kultúry v Brezne alebo pripravované polyfunkčné centrum vo Zvolene.  

Ďalšie dve zásady sa pokúšajú chrániť prírodné prostredie v okolí miest. „Žiadna nová výstavba na „zelených lúkach,” a „Prírodné ekosystémy a produkcia potravín musia byť zachované bez ohľadu na zastavaný kontext,” - tak znejú nasledujúce zásady, ktorých naplnenie je pri dnešných, rýchlo sa rozrastajúcich mestách azda jednou z najväčších výziev. K ich naplneniu by mohli dopomôcť spomínané rekonštrukcie, prestavba brownfields, no rovnako aj výstavba výškových budov.

Ide o kontroverznú tému. Výstavba tohto typu objektov zabezpečuje získanie potrebných funkcií bez toho, aby mesto ukrátila o vzácne metre štvorcové na úrovni terénu. Niektoré svetové metropoly ale obmedzujú výstavbu výškových budov. Rozhodnutie tohto typu nedávno prijal napríklad aj Paríž (hoci za hranicou Paríža ich výstavba bude aj naďalej možná). Oponenti výškových budov argumentujú, že ich mierka nie je vhodná a prináša sociologické škody. 

Zvyšné zásady poukazujú najmä na recykláciu stavebného materiálu, redukciu odpadu a využívanie obnoviteľných zdrojov, lokálnych materiálov aj na redukciu uhlíkovej stopy. V tomto ohľade zažíva najväčší boom najmä výstavba drevostavieb. Vo švédskom Štokholme o niekoľko rokov vyrastie z dreva celá štvrť, u nás sa zatiaľ môžeme tešiť aspoň malým pokrokom – z dreva bude postavená napríklad nová budova Národnej banky Slovenska v Kremnici. 

Posledná zásada hovorí o tom, že „pri rozvoji, plánovaní a výstavbe zastavaného prostredia musí mať každá činnosť pozitívny vplyv na vodné ekosystémy a zásobovanie čistou vodou.” Vzorovým príkladom toho, ako možno efektívne narábať s pitnou, dažďovou a úžitkovou vodu, má byť projekt Cukrovar Modřany. Tzv. šedá voda sa tu vôbec po prvýkrát na českom trhu popri splachovaní toaliet môže využívať aj na pranie v automatických práčkach. Prebytočná dažďová voda neskončí v kanalizácii, ale poputuje do 19 akumulačných nádrží.   

Svetový kongres architektov UIA spísal Kodanské poučenia pre budúcnosť s cieľom upozorniť na problémy, ktorým architektúra aj mestské plánovanie musia v nasledujúcich rokoch čeliť. To, že sa čoraz častejšie objavujú projekty, ktoré sa pokúšajú naplniť aspoň niektoré z predstavených zásad, je dôkazom, že si developeri, investori aj samosprávy po celom svete uvedomujú ich dôležitosť.  

 

(UAI, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.