Adrian Gubčo 04.12.2020 13:56

Bratislava zverejnila návrh svojho rozpočtu na rok 2021

Hlavné mesto SR Bratislava už pozná hrubé rámce svojho rozpočtu na rok 2021. Neprekvapivo, jeho podobu výrazne ovplyvnila pandémia koronavírusu COVID-19, napriek tomu sa aj naďalej pripravuje realizácia a financovanie projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj mesta. Mesto sa chce sústrediť na rozvoj dopravy a verejnej infraštruktúry, ochranu životného prostredia, údržbu a sociálnu spravodlivosť.

Výdavky kapitálového rozpočtu – teda investície mesta – by mali byť na úrovni 77,7 miliónov eur. Oproti tomuto roku je to menej o približne 12 miliónov eur (po korekcii), to však do veľkej miery súvisí s tým, že kapitálové výdaje boli v priebehu roka 2020 naviazané na modernizáciu Karlovesko-dúbravskej radiály. Magistrát predpokladá, že príjmy zo štátneho rozpočtu zostanú na rovnakej úrovni ako predtým, zlepšiť sa má výber iných daňových príjmov a majú narásť príjmy z dividend a na dani z ubytovania. Mesto však prišlo o 4 milióny eur v dôsledku obmedzenia hazardu.

Cieľom mesta je napriek výpadku príjmov v dôsledku pandémie – projektovaného na úrovni 25 miliónov eur – pokračovať v rozvojových programoch, a to pri udržaní stabilnej miery zadĺženia. Predpokladá sa, že v roku 2021 vystúpi na 53,7%, v roku 2022 by ale malo padnúť opäť pod 50%. Mesto má kvôli realizácii projektov uzavreté aj zmluvy o úveroch s komerčnými bankami, ako aj s Európskou finančnou bankou.

Mesto bude mať vyrovnaný rozpočet s predpokladom rastu kapitálových výdavkov v najbližších rokoch (najmä kvôli realizácii pokračovania budovania Petržalskej električkovej radiály). Budúcoročný rozpočet má zabezpečiť kontinuitu vo financovaní rozbehnutých projektov, prenesené budú aj nevyčerpané prostriedky z účelovej dotácie Vlády SR z roka 2019.

Magistrát tak pripravil aj na rok 2021 realizáciu viacerých plánovaných aj nových investičných projektov. Na tomto mieste ich rozdeľujem na dopravné projekty, rozvoj verejného priestoru, investície do nehnuteľného majetku a prípadné ostatné investície. Či sa podarí všetko zrealizovať, je v tejto chvíli otázne, mnoho z nich má však potenciál výrazne zvýšiť kvalitu života v slovenskej metropole.

 

Dopravné projekty

Projekty v oblasti mobility a verejnej dopravy alebo rozvojových dopravných projektov, teda verejnej infraštruktúry, tvoria už tradične najväčšiu položku kapitálového rozpočtu. Mesto chce v roku 2021 začať realizovať niektoré dlhodobo pripravované plány, ktoré majú prispieť ku skvalitneniu dopravnej situácie naprieč mestom.

V oblasti mobility a verejnej dopravy sú v roku 2021 naplánované výdaje vo výške 1,475 milióna eur. Najviac, 1,3 milióna, má ísť na rekonštrukciu trolejbusovej trate Jelačičova – Žellova, trolejbusovú trať Záhradnícka – Karadžičova, rekonštrukciu električkových zastávok na Račianskom mýte alebo celkovú obnovu viacerých zastávok, osadenie prístreškov a mobiliáru. Zvyšné prostriedky sú alokované na modernizáciu svetelných križovatiek. Vlastné projekty pripravuje DPB v podobe nákupu nových vozidiel, vrátane nízkopodlažných električiek.

V rámci kapitoly Verejná infraštruktúra sa plánuje investícia 11,82 miliónov eur do infraštruktúry ciest, cyklotrás a parkovísk. V prípade cestnej a pešej infraštruktúry by malo ísť 295-tisíc eur do lávky v rámci Petržalskej osi – teda pravdepodobne do premostenia Chorvátskeho ramena, alebo 1,5 milióna eur do rekonštrukcie poškodenej komunikácie a mosta v Žabom majeri.

Veľa zámerov má naplánovaná mestská organizácia Generálny investor Bratislavy (GIB), ktorý má naplánované výdavky vo výške takmer 2,1 milióna eur. Z nich najväčšie sú rekonštrukcia Kaštieľskej ulice v Prievoze (420-tisíc), rekonštrukcia a debarierizácia podchodu Saratov v Dúbravke (200-tisíc), predĺženie Tomášikovej v Novom Meste (190-tisíc, asi len štúdia), svetelná križovatka Ivánskej cesty s Vrakunskou v Ružinove (167-tisíc) alebo sanácia oporného múru na Ľ. Fullu v Karlovej Vsi (153-tisíc). K menším, no zaujímavým projektom možno pridať chodník na pravom odbočení zo Šancovej na Račiansku, opravu Vazovovej, prípravu rozšírenia Harmincovej alebo rekonštrukcie Devínskej cesty, výstavbu chodníka a osvetlenia na Starých Gruntoch alebo križovatku na Eisnerovej ulici.

Mesto začne viac investovať aj do údržby. Pre Komunálny podnik nakúpi novú techniku a stroje za vyše 2,5 milióna eur. Pri cyklotrasách sú naplánované kapitálové investície vo výške 1,9 milióna eur, z toho 300-tisíc pôjde na projekciu a zvyšok na realizáciu. Plánuje sa výstavba alebo rekonštrukcia chodníkov a cyklotrás na Vrakunskej ceste, Račianskej, na Hodžovom námestí, na Trnavskej ceste pri Kauflande, na Mlynských nivách medzi Bajkalskou a Hraničnou, na Radlinského medzi Jánskou a Račianskym mýtom, na Patrónke, Račianskom mýte, na Rybničnej, medzi Záhorskou Bystricou a Mariankou, na Hodonínskej a na ďalších úsekoch na Trnavskej ceste. Niektoré z týchto plánov sa pravidelne opakujú, pomaly však rastie zodpovedný tím, takže by sa dynamika mohla zvýšiť.

Vyše 2,5 milióna eur pôjde v roku 2021 aj do rozvoja parkovania, predovšetkým v súvislosti so štartom parkovacej politiky. Na jej realizáciu má ísť 1,2 milióna eur, v čom je najmä strojové či technologické vybavenie, ale napríklad aj kúpa súčasných tenisových kurtov pri Bajkalskej a Mlnyských nivách, kde má vzniknúť záchytné parkovisko. GIB bude pripravovať projekty pre parkovacie domy na Studenohorskej, Tomášikovej, Záhrandníckej, parkovaciu niku na Mierovej a parkovanie okolo cintorínov na Mramorovej a Kvetinárskej – tie by sa mali stihnúť aj realizovať.

Najväčšie prostriedky však budú alokované na Nosný dopravný systém, až 31,85 miliónov eur. K podporeným projektom patrí modernizácia Dúbravsko-karloveskej radiály (dofinancovanie realizácie), projektová dokumentácia pre modernizácie Ružinovskej a Vajnorskej radiály, správa úseku Petržalskej radiály medzi Šafárikovym námestím a Bosákovou, inžinierska a čiastočne stavebná činnosť v úseku medzi Bosákovou a Janíkovym dvorom, realizácia projektu trolejbusovej trate medzi Patrónkou a Riviérou, preferencia verejnej dopravy na križovatkách a modernizácia infraštruktúry prestupných uzlov.

Mesto okrem toho bude pracovať na štúdiách nových električkových tratí, najmä do Podunajských Biskupíc či príprave modernizácie Račianskej radiály, alebo rozvoja siete trolejbusových tratí.

 

Veľké modernizácie električkových radiál sa v roku 2021 konať nebudú, mesto chce ale zvýšiť kvalitu priestorov zastávok verejnej dopravy

 

Verejný priestor

Pri infraštruktúre verejných priestranstiev a zelene si Magistrát naplánoval kapitálové výdaje vo výške 6,85 miliónov eur. V tomto smere ide o výrazné navýšenie oproti roku 2020, viac ako dvojnásobné.

Jednotlivé projekty sú rozdelené naprieč viacerými oddeleniami. Oddelenie stavebných činností napríklad investuje 175-tisíc eur do zlepšení na Poštovej, Ochodnej, v Kopčanoch či v Pentagone, čo má byť pravdepodobne smerované predovšetkým na prevenciu kriminality. Okrem toho sa v Petržalke zrealizuje nové detské ihrisko.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) spoločne s Oddelením tvorby mestskej zelene budú pracovať na realizácii projektov za 3,59 miliónov eur. K nim patrí napríklad park v Karlovej Vsi (481-tisíc eur), park na Legionárskej (281-tisíc), vnútroblok Poľská – Justičná (213-tisíc), pomník Daniela Tupého (279-tisíc), Motýlia lúka (114-tisíc), park Žilinská (155-tisíc), parky na Husovej (86-tisíc) a Dunajskej (95-tisíc), zastávka na Krížnej (41-tisíc), mokraď v Horskom parku (80-tisíc), ako aj práca na štúdiách – napr. štúdia odkrytia potoku v Lamači alebo projektová dokumentácia rekonštrukcie Sadu Janka Kráľa. Okrem toho pôjde na zatiaľ neurčité realizácie nových parkov cez GIB 1,33 milióna eur a zlepšenia verejných priestorov 175-tisíc eur.

Zo známych investícií GIBu vo výške 3,09 milióna eur možno spomenúť úpravy na Námestí SNP a Kamennom námestí (teda „Živé námestie“, 855-tisíc eur), projekt Ružinovskej promenády (165-tisíc), revitalizáciu Jurigovho námestia (285-tisíc), zónu Staromestská (190-tisíc, pravdepodobne súvis s novou lávkou ponad ulicu z hradieb na Židovskú), Komenského námestie (485-tisíc), skatepark pod Mostom SNP (v Petržalke, 238-tisíc), revitalizáciu Námestia Slobody (190-tisíc), úpravy na Železnej studničke (143-tisíc), revitalizáciu Radlinského (124-tisíc eur, pravdepodobne naproti Daňovému úradu), revitalizáciu priestoru na Latorickej (Vrakuňa, 350-tisíc) a menšie projekty vytvorenia centrálneho námestia v Devínskej Novej Vsi (asi len štúdia alebo súťaž), revitalizácie Balkánskej či vytvorenia pešej zóny v lesoparku Malý a Veľký Draždiak. Fontána v Sade Janka Kráľa vyjde 285-tisíc eur.

S verejnými priestormi súvisia aj dotácie od ostatných partnerov na konkrétne projekty: realizáciu Hrobu neznámeho vojaka (za 820-tisíc eur), rekonštrukciu fontány na Námestí Slobody, dar od Nadácie VÚB na revitalizáciu Prüger-Wallnerovej záhrady, dotácia na obnovu múra Prezidentskej záhrady, na rekonštrukciu zaplavovanej časti Ružinovskej ulice, na modernizáciu križovatky Saratovská – Pri kríži alebo obnovu chodníka a cyklotrasy na Ružinovskej. Mesto chce navyše zapojiť peňažné fondy, v čoho dôsledku dosiahne investícia do fontány na Námestí Slobody až 1,843 milióna eur.

Z projektov iných organizácii, napríklad Mestských lesov Bratislavy, možno spomenúť realizáciu parkovísk na Kamzíku (234-tisíc eur), altánkov na Partizánskej lúke a Malom Slavíne (300-tisíc), či búranie skeletu muničného skladu u Slivu (40-tisíc). Do projektu City Nature pôjde vyše 514-tisíc eur, 273-tisíc do nového bufetu na Partizánskej lúke. Iné nové projekty sú Horáreň Krasňany (40-tisíc), vodozádržné opatrenia (29-tisíc) vyhliadka v lesoparku (29-tisíc), revitalizácia areálu muničného skladu (223-tisíc) a rekonštrukcia zábradlí a plotov (170-tisíc). V ZOO sa pripraví nová koncepcia rozvoja, vybudujú chovné zariadenia pre medvede a zubre, zrealizujú terénne úpravy a pripraví projektová dokumentácia pre parkovací dom. Celkovo pôjde na rozvoj ZOO 513-tisíc eur.

Z ostatných projektov, ktoré zlepšia verejný priestor, možno spomenúť nové osvetlenie okolia Chorvátskeho ramena za 285-tisíc eur. Do rekonštrukcie letného kúpaliska v Krasňanoch pôjde vyše 390-tisíc eur. Na Tehelnom poli sa opraví terasa za 80-tisíc eur.

V téme verejného priestoru ešte treba pripomenúť aktivity MIBu, ktorý bude pracovať na príprave zásahov či projektových dokumentáciách pre zámery revitalizácie centrálneho námestia v Devínskej Novej Vsi, rekonštrukcie Kollárovho námestia, Jurigovho námestia, Predstaničného námestia, areálu Zlaté Piesky, Petržalskej osi (chodníky a lávky) a Sadu Janka Kráľa. MIB pripraví súťaž pre objekt pod Mostom SNP či parkovací dom na Jantárovej ceste.

Zaujímavý je aj výpis projektov, riešených v rámci Veľkej rámcovej súťaže – teda kedy externí architekti pripravia projekty pre zlepšenia verejného priestoru. K nim patria revitalizácie Rohlíka a Dulovho námestia v Ružinove, námestia v Devíne, Vrakunského lesoparku a okolia Kazanskej vo Vrakuni, park na Donskej v Záhorskej Bystrici, revitalizácia Námestia republiky a Kežmarského námestia v Petržalke, obnova hradieb a park pod Slavínom v Starom Meste, revitalizácia Balkánskej v Rusovciach, športpark pri škole v Čunove, park Mudrochova v Rači a verejný priestor pri Slimáku a nešpecifikovaný vnútroblok v Novom Meste. Celkovo pôjde do projektových dokumentácií 428-tisíc eur.

 

Do úprav na Námestí SNP a Kamennom námestí by mohlo ísť v budúcom roku 855-tisíc eur. Zdroj: Živé námestie

 

Nehnuteľný majetok

V tomto smere možno rozlišovať medzi dovami základnými typmi investícií. Prvou sú rekonštrukcie nehnuteľností, vrátane pamiatok či prevádzkových budov Magistrátu. Druhou je priama výstavba nových projektov.

V prípade pamiatok a rekonštrukcií bude aktívny najmä GIB, ktorý má na tento účel alokovaných necelých 5 miliónov eur. Za 1,7 milióna by sa mala zrekonštruovať mestská budova na Uránovej ulici, už zmieňovaná bola oprava fontány Družba na Námestí Slobody a fontána v Sade Janka Kráľa, opraviť sa má budova na Zámockých schodoch 1 za 143-tisíc eur (majú tu byť nájomné byty), opraviť sa má aj budova Múzea antická Gerulata za 95-tisíc. Na budovu správy hradu Devín pôjde 48-tisíc eur. GIB opraví aj pochôdzne terasy, predovšetkým na Bárdošovej, za 551-tisíc eur, a vyše 1 milión eur pôjde na rekonštrukciu kúpeľov Grössling.

Určité rekonštrukcie pripravuje aj samotný Magistrát. Budova Novej radnice na Primaciálnom námestí by mala prejsť čiastočnou rekonštrukciou za 665-tisíc eur (plus 80-tisíc dokumentácia), 180-tisíc by malo ísť do projektu a inventáru Lekárne Salvátor. Mesto chce pre účely nájomného bývania obnoviť dom na Panskej ulici 35, opraviť ZUŠ na Panenskej za 475-tisíc eur, administratívnu budovu na Technickej 6 pre Komunálny podnik za 480-tisíc, telocvičňu na Pionierskej za 40-tisíc či kaplnku v Starom Háji za 40-tisíc. Na Centrá voľného času pôjde vyše 419-tisíc eur a na Karloveskú knižnicu 50-tisíc. 

Veľkou položkou mal byť rozvoj nájomného bývania. Na tento účel má ísť 2,1 milióna eur, z toho má ísť 637-tisíc eur na projekt bytového domu na Terchovskej a 471-tisíc na polyfunkčný súbor na Muchovom námestí. Obe sú v gescii mestskej firmy Metro. Na súťaž na bytovku na Šustekovej je alokovaných 95-tisíc eur. GIB pre účely nájomného bývania plánuje investovať 225-tisíc eur do budovy na Velehradskej 35, 238-tisíc eur do domu na Kozej 9, 67-tisíc do budovy Pri Habánskom mlyne, 133-tisíc do objektu v Záhorskej Bystrici a 233-tisíc do bytovky na Parkovej v Prievoze.

V rámci investícií do kultúry a jej infraštruktúry bude za 70-tisíc eur podporená príprava projektovej dokumentácia pre reknštrukciu Divadla DPOH, a za vyše 54-tisíc eur sa dokončí obnova budovy Mestskej knižnice na Kapucínskej. Menšie úpravy sa zrealizujú v budove Galérie mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci. Múzeum mesta Bratislavy opraví strechu objektu v areáli Devínského hradu Cella memoria za 150-tisíc eur. Školy, okrem zmienenej ZUŠ, budú riešiť predovšetkým havarijné stavy, príp. projekty zlepšenia energetickej efektívnosti (zateplenie).

Viacerými úpravami prejdú cintoríny. Na cintoríne Vrakuňa sa opraví Dom smútku za 95-tisíc eur, na Martinskom cintoríne sa vybudujú toalety za 143-tisíc eur, cintorín v Rači sa rozšíri za 143-tisíc eur a mesto sa začne pripravovať na vybudovanie polopodzemných kontajnerov v Krematóriu, na Slavíne a 18 mestských cintorínoch za 40-tisíc eur.

Špecifickou investíciou je budovanie re-use centier, ktoré sú zamerané na zhodnocovanie bioodpadu. Do tohto cieľa bude investovaných 808-tisíc eur. Mesto chce takmer pol milióna eur investovať aj do budovania nových zberných dvorov.

Nakoniec, mesto chce nakúpiť nový majetok: odkúpiť plánuje budovu na Mierovej 162 s pozemkom a ubytovňu na Čiližskej ulici vo Vrakuni, kde by mohli byť taktiež nové byty. S druhým zmieneným projektom má pomôcť Vláda SR.

 

Hlavné mesto sa chce pohnúť s realizáciou prvých komplexov nájomných bytov, napríklad na Muchovom námestí v Petržalke. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Záver

Rozpočet Hlavného mesta SR Bratislavy na rok 2021 bude prerokovávaný a schvaľovaný na najbližšom, teda decembrovom zasadnutí Mestského zastupiteľstva. Materiál pokračuje v duchu rozpočtu z minulého roka, ktorý bol prijatý pomerne hladko, preto nepredpokladám, že by sa tentokrát neschválil. Mesto tak bude môcť pokračovať v napĺňaní svojich priorít.

Najviac to bude viditeľné v prípade zmien vo verejnom priestore alebo v rozvoji zelene (napríklad výsadba množstva drevín – zaradené sú ale v bežnom rozpočte). Už v priebehu roka 2021 by sa mala spustiť realizácia viacerých rekonštrukcií, úprav alebo zásahov, ktoré sa budú nachádzať vo väčšine mestských častí (hoci najviac v Starom Meste). Obyvatelia tak budú mať pocit, že sa Bratislava výrazne zlepšuje, čo navyše podporí stály prísun nových vízií, ktoré bude mesto a MIB produkovať vďaka zmluvám s architektmi. Hlavné mesto možno po väčšinu roka nebude realizovať väčšiu dopravnú stavbu, zameria sa však na drobné úpravy, takže aj v tomto nastane zlepšenie.

Horšia je však situácia v prípade rozvoja dostupného bývania. Z navrhovaných rozpočtov je zrejmé, že Hlavné mesto výstavbu nových projektov ešte len začne rozbiehať, no počty nových bytov budú príliš malé, aby dokázali výrazne pohnúť dostupnosťou bývania, a dodané budú až po roku 2022. Rekonštrukcie existujúceho majetku sú pozitívne, prírastky však budú skôr v jednotkách bytov. V tomto smere tak rok 2021 veľké zmeny neprinesie.

V rozpočte zatiaľ absentuje aj intenzívnejšia podpora kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý je do budúcna jedným zo základov ekonomického rozvoja Bratislavy. Investície sú v tomto smere úplne minimálne a výstavba výraznejších nových kultúrnych priestorov – azda s výnimkou knižnice v Grösslingu – je v nedohľadne. Pre kreatívny priemysel je priamo určených len 40-tisíc eur, čo je mimoriadne málo.

Je to škoda, lebo ak existujú sektory, ktorým aktuálna kríza najviac ubližuje, sú to kultúra a cestovný ruch. Druhý menovaný sektor je veľkou otázkou, lebo ešte nemožno v tejto chvíli presne predvídať priebeh pandémie a jej dopad na vývoj dane z ubytovania a s cestovným ruchom súvisiaci komerčný sektor (gastronómia, obchody a kultúra). Obe témy si preto zasluhujú podporu, ktorá nie je v rozpočte nijak mimoriadne reflektovaná.

Bratislava tak aj napriek tomu, že sa všetko nepodarí, smeruje k tomu, aby bola krajším a z hľadiska dopravy funkčnejším mestom. Len málo však sa urobí preto, aby bola aj bohatším a dostupnejším mestom. V tomto smere je komplikáciou aj prístup mesta k niektorým otázkam, najmä k povoľovaniu tzv. apartmánov, pomalosť zmien Územného plánu, dlhým posudzovaniam a k spolupráci s investormi. Debata o rozvoji metropoly je zaťažená vtláčaním politiky, marketingu a ideológie, ako aj nepripravenosťou mesta byť odborne rešpektovaným partnerom. Do diskusie zatiaľ vstupuje hlavne z pozície postavenia a sily.

Hlavné mesto Slovenska dnes čerpá z mnohých ekonomických úspechov posledného obdobia. Tieto zisky musí zužitkovať v prospech budúceho, zvlášť post-pandemického vývoja, kedy bude veľa závisieť od možností, ktoré budú mestá obyvateľom ponúkať. Bola by veľká škoda, keby svoj potenciál Bratislava zahodila preferovaním mikroprojektov pred veľkými výzvami, ktoré na ňu súčasnosť a blízka budúcnosť kladie.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.