Adrian Gubčo 13.05.2020 13:27

Bratislava a koronavírus: Ako sa menia plány Hlavného mesta?

Pandémia koronavírusu COVID-19 výrazne zasiahla nielen súkromných podnikateľov, ale aj miestne samosprávy. Bratislava by mala výrazne pocítiť ekonomické následky pandémie, keďže čelí výpadku financií z daní z príjmov fyzických osôb. V dôsledku toho bude musieť mesto prehodnotiť svoje rozvojové plány. Viaceré zámery sa však napriek všetkému pohnú.

Riešenie ekonomických a finančných dopadov pandémie koronavírusu COVID-19 bolo témou ostatného Mestského zastupiteľstva, ktoré sa konalo v priebehu predminulého týždňa. Hlavné mesto navrhlo zmenu rozpočtu na rok 2020, zdôvodňujúc úpravy predpokladaným výpadkom príjmov 27-46 miliónov eur. Preto chce mesto znižovať objem financií alokovaný na investičné akcie (12 – 17 miliónov eur), znížiť bežné výdavky (min. 19 miliónov eur) a zapojiť rezervný fond (9-14 miliónov eur).

Vo výsledku sa tak príjmy aj výdavky majú znížiť o celkovo 24 miliónov eur. Celkový rozpočet mesta na tento rok by bol po korekcii na úrovni viac ako 454 miliónov eur, pôvodne to bolo 478 miliónov eur. Poslanci Mestského zastupiteľstva s návrhom súhlasili s určitými úpravami, týkajúcimi sa predovšetkým dotácie mesta pre Dopravný podnik, ale aj niektorých projektov zlepšení verejných priestranstiev. Mesto tak zvýšilo výdavky o ďalších 7,8 miliónov eur.

Magistrát nevylučuje, že sa rozpočet ešte môže zmeniť (vrátane ďalšieho zníženia), preto na jún pripravuje ďalšie rokovanie o možných zmenách. Čo by aktuálna podoba rozpočtu pre Bratislavu znamenala?

 

Zastavené projekty

Hlavné mesto ešte vo februári predpokladalo, že v roku 2020 zrealizuje dosiaľ najvýraznejšie úpravy verejných priestranstiev, zelene, ciest a chodníkov v nedávnej histórii. Dopomôcť k tomu mali nielen rastúce príjmy Bratislavy, ale aj dotácia Vlády SR, zapojenie financií z tzv. Poplatku za rozvoj alebo zvýšenie daní z nehnuteľností. Podporené mali byť desiatky rozličných zámerov naprieč mestom, hlavne však v centre.

Dnes sa situácia mení, preto sa mnohé zámery posúvajú, vrátane mnohých potrebných investícií. Nanešťastie, finančné náklady na niektoré z plánovaných projektov sú príliš vysoké na to, aby si ich mesto v tejto situácii mohlo dovoliť.

Najväčším z nich je odsunutie nákupu nových kĺbových autobusov pre potreby Dopravného podniku, čo ušetrí takmer 6,4 milióna eur, zrušenie rekonštrukcií časti ciest a chodníkov, čím mesto získa viac ako 3,7 milióna eur, alebo odsunutie nákupu a rekonštrukcie budovy patriacej ŽSR na Dopravnej ulici v Rači, kde je plán budovať nájomné byty, čo ušetrí asi 1,4 milióna eur. Bratislava nebude kupovať ani objekt na Mierovej za pol milióna eur.

O 645-tisíc eur príde Generálny investor Bratislavy (GIB), ktorý tak nebude realizovať nový chodník na Vlárskej, priechod pre chodcov na Vlárskej a Klenovej, nebude rušiť odbočku zo Šancovej na Račiansku na Račianskom mýte, čo malo zlepšiť bezpečnosť chodcov, rozširovať cestu do Čunova ani pripravovať výkup a projekciu nového chodníka s osvetlením na Starých Gruntoch. Na Eisnerovej ulici v Devínskej Novej Vsi nevznikne uvažovaná svetelná križovatka.

K ďalším významným zrušeným akciám patrí rekonštrukcia Novej radnice, teda jednej z magistrátnych budov, čo ušetrí pol milióna eur, rekonštrukcia budovy na Uránovej (1 milión eur), alebo zrušenie rekonštrukcie amfiteátra na Partizánskej lúke. 1,5 milióna eur mesto ušetrí na nerealizovaní zefektívnenia energetickej udržateľnosti budov, menej peňazí pôjde na čistotu, údržbu aj činnosť Komunálneho podniku alebo Metropolitného inštitútu Bratislavy. Menšie prostriedky pôjdu na rekonštrukciu Michalskej veže.

Viazané, teda dočasné nečerpanie schválených rozpočtových výdajov sa týka predovšetkým akcií financovaných z bežného rozpočtu (t.j. činnosť organizácií), odsúva sa však riešenie havarijných stavov v niektorých objektoch centier voľného času a v základných umeleckých školách.

 

Základné umelecké školy, napríklad ako táto na Panenskej, si budú musieť počkať na riešenie havarijných stavov

 

Naďalej podporované projekty

Hoci zrušené alebo odsunuté boli viaceré zásadné zámery, stále ostávajú podporované iné projekty, pri ktorých mesto usúdilo, že sú hodné realizácie aj napriek situácii. Medzi nimi vyniká viacero plánov, súvisiacich s dotáciou zo strany Vlády SR, na ktoré boli financie účelovo viazané. Takisto platí, že aktuálny výpis zmien rozpočtu sa týka len projektov, kde sa upravovalo financovanie, čo znamená, že pri realizácii tých, ktoré nie sú spomenuté, sa nič nemení (napríklad modernizácia Karloveskej radiály).

K zmieňovaným projektom revitalizácie verejných priestranstiev, na ktoré prispela Vláda SR, patrí oprava parčíka na Husovej na Kolibe, obnova dopadových plôch v parčíku na Hurbanovom námestí, revitalizácia vnútrobloku na Justičnej a Poľskej, úprava zastávky Karadžičova – Krížna, pomník Daniela Tupého, nový mobiliár v Sade Janka Kráľa, zlepšenie parkovania na Šancovej, oprava zastávky Žilinská, oprava parku na Dunajskej, menšie zlepšenia na Komenského námestí, závlahy či nová fontána "drevené plató“. Mesto však mení financovanie, namiesto dotácie bude na tieto akcie využitý priamo mestský rozpočet, a to vo výške 1,5 milióna eur.

Na druhej strane, financie pôjdu na vybudovanie komunikácie v Žabom majeri, čo malo ísť pôvodne z mestských peňazí, po novom bude táto akcia hradená z dotácie. Viacmenej nezmenené ostáva financovanie realizácie parku Legionárska a parku v Karlovej Vsi, kde nastala len menšia korekcia o 4-tisíc eur.

Ďalšie nové financie budú smerovať do opravy Slavína (460-tisíc eur), za čo bude zodpovedná mestská organizácia Marianum, 240-tisíc eur pôjde na rekonštrukciu bufetu na Partizánskej lúke, 340-tisíc na obnovu fontány Planéta mieru na Hodžovom námestí a ďalších približne 200-tisíc na jeho čiastočnú rekonštrukciu (úprava zelene, cyklotrasa, osvetlenie) a o vyše 60 tisíc eur budú navýšené výdavky na obnovu Námestia Slobody, vrátane budovania Pamätníka novembra 89.

Mesto zvýši príspevok aj na nové osvetlenie Hurbanovho námestia, nákup nového mobiliáru (pravdepodobne nových stĺpikov), a podporí rekonštrukciu vstupu do cintorína v Karlovej Vsi, revitalizáciu areálu Muničných skladov v Rači, Motýliu lúku v Dúbravke, projektovanie a realizáciu prípojok pre závlahy stromov a zvýši finančnú podporu pre organizáciu architektonických súťaží na Metropolitnom inštitúte Bratislavy.

Naostatok bude Magistrát pracovať na projektových dokumentáciách k rekonštrukcii domu na Kozej ulici 9 či príprave dokumentácií k bytovým súborom na Terchovskej a Muchovom námestí. Vo všetkých týchto lokalitách majú vzniknúť mestské nájomné byty.

 

Príprava výstavby nájomného bytového domu na Terchovskej bude pokračovať. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Záver

Bratislava priebežne reaguje na pandémiu a logicky odsúva niektoré kroky, hoci pri stave mesta možno len veľmi ťažko povedať, čo je zbytočným luxusom a čo je akútnou potrebou – desaťročia zanedbávania a investičného dlhu znamenajú, že v podstate všetky investičné akcie sú dôležité a do budúcna vytvárajú predpoklad pre hladšie a efektívnejšie fungovanie a život mesta.

Každopádne je ale legitímna diskusia o tom, ktoré projekty by financovanie aj počas krízy mali obdržať. Pri pohľade na iné, vyspelejšie mestá, ktoré pandémiu poňali ako príležitosť pre zamyslenie sa nad ďalším smerovaním metropol, nemožno prehliadnuť, že vo výpise chýba aktívnejšia podpora adaptačných či mitigačných opatrení. Jedným z dôležitých poznatkov krízy je totiž fakt, že choroby majú menšiu šancu pre šírenie sa v zdravých a čistých mestách, čo nás podnecuje k podpore údržby zelene, znižovaniu emisií, utlmovaniu individuálnej automobilovej dopravy a rozvoju cyklodopravy.

Upravený rozpočet neukazuje aktívnejší posun týmto smerom, práve naopak – zníženie príspevku pre Komunálny podnik, nehovoriac o tohtoročnej údržbe, bude znamenať dlhodobejšie chátranie verejných priestorov v meste, ktoré nebudú opravené v rámci vládnej dotácie. Mesto zrušilo projekt efektivizácie svojich budov, takže budú aj naďalej menej hospodárne. Rozpočet na cyklotrasy sa veľmi nemení (rozpočet na opravu cykotrás sa znižuje o 10-tisíc eur a o 10-tisíc eur menej dostane aj bikesharing), zato ich ani veľa nepribudne, vrátane dočasných provizórnych koridorov ako v iných mestách.

Podpora architektonických súťaží je taktiež v princípe správna, otázny je však ich počet – okrem prebiehajúcich súťaží na kúpele Grössling, Námestie SNP či Komenského námestie by totiž mali prebehnúť aj súťaže na nájomný dom na Parkovej alebo Šustekovej, Jurigovo námestie, pravdepodobne na mestský mobiliár a areál na Bazovej ulici. Vo výhľade je aj súťaž na Nové PKO na Tyršovom nábreží. Objem plánov je mimoriadny, Bratislava však má už teraz rastúci zásobník zámerov a peniaze by mohla (alebo mala) alokovať aj na iné veci.  

Slovenská metropola takejto kríze nečelila už desaťročia, preto sa dá ospravedlniť nepripravenosť a časové napätie. Práve vtedy však má nastúpiť dodatočná odborná podpora a diskusia o tom, aké priority budeme v kríze podporovať, aby sme z nej vyšli posilnení. Tá dosiaľ absentuje a mnohé rozhodnutia prebiehajú skryto, vnútri Magistrátu, prípadne na úrovni politických štruktúr.

To však nestačí a vytvára to vo verejnosti nedôveru – práve teraz, kedy je dôvera k odbornosti a užitočnosti jednotlivých krokov dôležitejšia ako kedykoľvek predtým.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.