Adrian Gubčo 31.03.2020 14:00

Ako zmení koronavírus Bratislavu?

S postupujúcou pandémiou koronavírusu sú svetové mestá vystavené ešte nedávno nepredstaviteľným situáciám. Aktivita v nich sa utlmuje, inokedy rušné ulice sú umŕtvené, rastie riziko veľkej hospodárskej krízy a samotná pandémia je ešte ďaleko od konca. Je zrejmé, že koronavírus zmení to, ako mestá žijú a fungujú. Ako sa v tomto zmení Bratislava?

V tejto chvíli možno ešte sotva predpovedať, kedy začneme nad vírusom vyhrávať, nehovoriac o možných ekonomických dôsledkoch, ktoré táto situácia prinesie. Vývoj sa mení každým dňom, ale azda nikto nepochybuje o prichádzajúcej kríze globálneho rozsahu. Pocítia ju zrejme všetci, od malých podnikateľov po nadnárodné korporácie. Najviac sa však kríza dotkne svetových miest, vrátane našej metropoly.

Slovenská ekonomika je s globálnou absolútne prepojená, a bratislavská zvlášť – dopady tak pocíti zo všetkých slovenských miest Bratislava pravdepodobne najviac. Kríza má síce odlišné dôvody ako v roku 2008 a odlišný bude aj jej mechanizmus, neistota napriek tomu vyvolá pokles vôle investovať. A to je pre hospodárstvo zásadný problém.

Inak na tom nebude ani verejný sektor. Bratislavský primátor Matúš Vallo už dávnejšie pripustil, že výpadky príjmov kvôli nižšiemu výberu daní budú v rovine možno až desiatok miliónov eur. Škrtať sa tak bude najmä na kapitálových investíciách, teda nových rozvojových projektoch, ktoré sa budú odsúvať. Na lepšie verejné priestranstvá, hromadnú dopravu či nájomné byty si tak bude musieť metropola ešte nejakú dobu počkať.

Kríza a jej dôsledky však na druhej strane vyvolajú dopyt po iných formách investícií a nových spôsoboch, ako podobným problémom v budúcnosti zabrániť. Zmení sa aj správanie obyvateľov a návštevníkov mesta, čo bude ďalej viesť k zmenám v tom, ako bude vývoj vyzerať.

V tomto texte by som chcel načrtnúť pár scenárov, čo koronavírus Bratislave prinesie a môže priniesť. Samozrejme, do veľkej miery ide len o odhady a s ohľadom na nedostatok informácií a neustále sa meniacu situáciu to inak ani byť nemôže. Ide však o dôležité témy pre ďalšiu debatu. Krízu síce treba okamžite riešiť, zároveň treba ale už začať uvažovať o budúcnosti.

Ako to už v obdobiach zrýchlených dejín býva, dnešné rozhodnutia nás môžu ovplyvňovať ešte veľmi dlho. Ak chce Bratislava z tejto krízy vyjsť posilnená, diskutovať treba začať už teraz.

 

Kríza najprv utlmí výstavbu aj dopyt, zo strednodobého hľadiska sa však development nezastaví

Ochranné opatrenia, karanténa či snaha o zabránenie styku väčšieho počtu ľudí si už vyberajú svoju daň v stavebníctve či v developmente. Prakticky všetky firmy v sektore momentálne fungujú v zmenenom režime, ktorý sa však netýka len administratívy, ale aj výkonu priamo na stavbách. Viacerí developeri pristúpili k utlmeniu výstavby, niektorí ju dokonca dočasne úplne zastavili.

Prvou takouto firmou bol HB Reavis, ktorý pozastavil práce na asanácii Apollo Business Centra. K tomuto kroku bol developer nútený pristúpiť, keďže dodávateľská firma bola z Česka, ktoré uzavrelo hranice. „Na základe opatrení a dočasného uzatvorenia hraníc sa jej zamestnanci vracajú na čas späť do Česka k svojim rodinám,“ vyjadril sa HB Reavis.

„Uvedomujeme si vážnosť situácie, vnímame spoločenský rozmer a považujeme za dôležité, aby sa správali zodpovedne nielen jednotlivci, ale aj súkromné firmy. Zdravie našich zamestnancov a zamestnancov našich nájomníkov i obchodných partnerov je pre nás prvoradé. Z našej strany sme v posledných týždňoch proaktívne zaviedli viaceré opatrenia na rôznych úrovniach,“ uvádza v stanovisku. Práce na Stanici Nivy zatiaľ pokračujú.

Možnosť obmedzenia výstavby pripustila aj spoločnosť J&T Real Estate. „Práce na projektoch zatiaľ pokračujú, ale v obmedzenom rozsahu a prerušeniu výstavby sa pravdepodobne nevyhneme,“ povedal výkonný riaditeľ Pavel Pelikán. Cresco Real Estate zatiaľ zastavenie predajných procesov či úplné zastavenie stavebných prác nehlási, aj on však pristupuje na opatrenia, smerujúce k ochrane zamestnancov či klientov.

V aktivite nepoľavuje developer ITB Development, ktorý aktuálne realizuje projekty Čerešne Living alebo Kolísky. „Aktuálne sa nám darí obe naše stavby držať v riadnom chode. Po odznení epidémie, očakávame rýchly návrat do normálneho režimu bez obmedzení súvisiacimi s ochrannými opatreniami,“ hovorí člen predstavenstva ITB Development, Ing. Ivan Rolný. Na druhej strane, aj on upozorňuje na situáciu, ktorá môže ohroziť iné realitné projekty.

„Vzhľadom na súčasný stav výskytu nového koronavírusu COVID-19 je však možné, že dôjde k niekoľkotýždňovému predĺženiu plánovanej výstavby pri niektorých realitných projektoch. Niektorí dodávatelia stavebných prác môžu čeliť problémom s nedostatkom pracovnej sily kvôli karanténnym opatreniam a uzatvoreným hraniciam. Taktiež je pravdepodobné, že sa môže vyskytnúť omeškanie dodávok stavebného materiálu,“ konštatuje.

Ak naozaj nastane niekoľkotýždňový až niekoľkomesačný výpadok pri výstavbe či dodávkach materiálu, bolestne to pocítia viaceré developerské aj stavebné firmy, nehovoriac o tisíckach zamestnancov. Ešte väčší problém však môže byť pokles dopytu, ktorý sa vo všeobecnosti predpokladá.

Téme sa venoval aj portál TrendReality, ktorý cituje názor analytikov z JLL, ktorí síce očakávajú pokles investícií kvôli všeobecnej neistote, najzásadnejší vplyv však bude mať kríza na sektory maloobchodu a ubytovania. Reality predstavujú v tomto kontexte istejšiu formu investície, JLL očakáva konštatný prílev kapitálu do nehnuteľností v stredo- až dlhodobom pohľade. Na ceny by kríza taký vplyv nemala mať.

To potvrdzuje aj Rudolf Bruchaník, hlavný analytik Bencont Investments. „Realitný trh nie je v situácii ako v rokoch 2008 až 2009. Vtedy bola veľká ponuka novostavieb, ale dnes máme nedostatočnú ponuku bývania,“ tvrdí. Toto tvrdenie koniec-koncov potvrdzuje aj Národná banka Slovenska, ktorá konštatuje, že na trhu nie je realitná bublina, aká bola v roku 2008. Navyše, ku koncu roka by mohlo prísť ekonomické oživenie. 

Pre radikálny prepad cien preto dôvod nie je a tieto budú skôr stagnovať. Nedostatok novostavieb a voľných pozemkov pre výstavbu je objektívnym faktom. V istom ohľade môže byť nadchádzajúca situácia dokonca aj pozitívna. Posledná kríza vyčistila trh od špekulantov, ktorí do developmentu vstupovali často s pofidérnymi projektami, podobný efekt by mohol nastať aj teraz. Celková úroveň nových schém by tak mohla byť z dlhodobého hľadiska ešte vyššia.

 

Pozastavená asanácia Apollo Business Centra v dôsledku pandémie koronavírusu

 

Namiesto koncentrácie dekoncentrácia?

Koronavírus vytiahol opäť po desaťročiach starú obavu, že mestá, ktoré sa vyznačujú vysokou hustotou obyvateľstva, sú semenišťom chorôb a pomáhajú rýchlemu šíreniu epidémií. V minulosti tomu tak naozaj bolo, čo spoločne s obrovskou koncentráciou chudoby viedlo dobových urbanistov k hľadaniu možností rozvoľnenia mesta, aby obyvatelia mohli žiť „zdravší život“. Dôsledkom bol modernistický urbanizmus a vznik sídlisk a suburbánnych zón.

Proti tomuto fenoménu – úniku na predmestia či budovaniu riedko zastavaných monofunkčných zón – už desaťročia bojuje množsto najvyspelejších západných miest sveta. Len za cenu veľkých investícií a ťažkej práce sa dopravne zaťažené ulice menia na pešie zóny, aby následne ožili obchodmi, reštauráciami či kaviarňami. Niektoré mestá stavili na výstavbu ikonických verejných projektov, ďalšie budujú masívne systémy verejnej dopravy. Cieľ je jediný: koncentrovať ľudí v menšom priestore a ťažiť z ich vzájomných interakcií.

Na tomto princípe sú založené aj moderné kancelárie, ktoré sa síce snažia vyjsť v ústrety potrebe zamestnancov po osobnom súkromí, zároveň sa ale snažia stimulovať ich výkon tímovou prácou, založenou na intenzívnej a otvorenej výmene informácií a určitej forme konkurencie. Ani výraznejší nástup informačných technológií v 90-tych rokoch 20. storočia na tom veľa nezmenil; práve naopak, hodnota priameho medziľudského kontaktu ešte stúpla, čo dokladuje napríklad známy ekonóm Edward Glaeser v knihe Triumf mesta.

Koronavírus však narúša základný kameň medziľudských vzťahov, ktorým je dôvera. Hlavným odporučením autorít, okrem dodržiavania hygieny, je udržiavať si sociálny odstup, keďže každý môže byť teoreticky nositeľom vírusu. Mesiace bez osobného kontaktu, čo je veľmi pravdepodobná vyhliadka, zanechá v kolektívnej mentalite výraznú stopu a do budúcna vyvoláva riziko: nestane sa strach z prenosu choroby hybnou silou aj pri každodennom ľudskom rozhodovaní, kde bývať, kde pracovať a kde nakupovať?

Nad konfliktom medzi pandémiou a mestským životom sa zamýšľa aj známy architektonický kritik New York Times Michael Kimmelman. Pripomína prípady bohatších Newyorčanov, ktorí unikajú na vidiek, podobne ako unikali postavy v Boccacciovom Dekamerone pred morom. Na druhej strane, vyskytli sa aj katastrofy ako vojny či vlny horúčav, ktoré mestami nezastriasli, keďže vyvolali vlnu solidarity, čo mestskému životu na konci dňa prospelo. Či sú jej aktuálne prejavy dostatočné, ešte len uvidíme.

Mám však každopádne obavu (ale v niektorých prípadoch som aj potešený), že dôsledky súčasnej situácie môžu byť vážnejšie. Je celkom možné, že atraktivita bývania na predmestí porastie, keďže nepochybne mnoho ľudí by teraz preferovalo svoj vlastný kus exteriéru a balkón na to nestačí. Viacero kancelárskych developmentov, vrátane tých príťažlivých (alebo najmä tých) sa možno odloží v očakávaní lepších čias, ktoré však už nebudú vyžadovať rovnaký typ práce a teda aj formy kancelárskych budov. A nákupné centrá možno čaká obrat, keďže ľudia budú čoraz viac preferovať priestory, kde nie je toľko iných ľudí a nachádzajú sa bližšie, a oveľa viac začnú využívať nákupy cez internet (čo je trend, ktorý už prebieha v USA).

Mesto treba na tieto možné situácie pripraviť. Urbánny život, ako ho poznáme, čaká s najvyššou pravdepodobnosťou zmena. Dôležité je, aby to bola zmena k lepšiemu.

 

Nákupné centrá aj masívne administratívne komplexy sa budú musieť pravdepodobne vyrovnať so zmenami v správaní zákazníkov a klientov. Tie najväčšie môžu čeliť nepredvídaným problémom. Zdroj: HB Reavis

 

Inovácie, inovácie, inovácie

Odpoveďou na mnohé problémy, ktoré môžu z budúcnosti vyvstať, môžu riešiť najmä nové a inovatívne prístupy k zaužívaným spôsobom správy mesta, dopravy, práce či predaja. Netreba zabúdať ani na to, že aktuálna situácia môže byť len začiatok dlhšej série vĺn pandémie, ktorá sa bude v budúcnosti vracať. Pravidelne zastaviť chod globálnej ekonomiky na niekoľko mesiacov je nepredstaviteľné.

Mestá budú bojovať najmä s vyššie zmieneným konfliktom medzi koncentráciou a dekoncentráciou. Viacero kľúčových prvkov mestskej infraštruktúry – dopravné uzly, štadióny, kultúrne stánky, konferenčné centrá – sú budované, aby slúžili stretávaniu sa ľudí, prípadne ich veľké počty ľudí navštevujú. Témou tak je zvýšenie ich bezpečnosti a zníženie obavy z prenosu vírusov alebo ochorení. Technológie na to už ponúkajú odpoveď.

Pozorovatelia poukázali na fakt, že v husto zastavaných mestách ako Hong Kong alebo Singapur, sa podarilo s koronavírusom vysporiadať lepšie, ako v nepomerne redšie zaľudnenej Lombardii alebo Benátsku. Príčinu treba hľadať v masívnom využití moderných technológii: štáty ako Čína, Singapur alebo Južná Kórea masívne využívali roboty, drony a big data na to, aby šírenie choroby mapovali a dokázali okamžite prijímať rozhodnutia. „Smart city“ Songdo v Južnej Kórei bolo donedávna vnímané ako sklamanie, dnes sa však ukazuje ako bezpečnejšie oproti starším mestám.

Mestá budú musieť s novými technológiami intenzívnejšie pracovať. Richard Florida, jeden z najznámejších svetových expertov na mestskú kreativitu, napríklad predpovedá, že tak, ako sme zvyknutí na letiskách na detektory kovov, tak sa musíme pripraviť aj na detektory telesnej teploty, a to aj na iných miestach. Na druhej strane, masívne zbieranie dát môže byť v európskom prostredí považované za útok na osobnú slobodu alebo potenciálny zdroj informácií pre autoritárskych politikov, vyrovnať sa tak bude potrebné aj s filozoficko-morálnymi aspektami budúceho vývoja.

Vývoj ovplyvní aj tradičné formy developmentu. Je zrejmé, že skúsenosti z mesiacov, počas ktorých budú kancelárski zamestnanci pracovať z domu, budú firmami intenzívne analyzované, a budú prijímané nové rozhodnutia, ktoré môžu zmeniť spôsob budovania kancelárií. Je celkom možné, že od množstva tradičných pozícií sa už nebude vyžadovať dochádzanie do kancelárskeho komplexu, ale bude stačiť viacmenej domáce pripojenie – a najviac to môže postihnúť menej kreatívne aktivity, ktoré sa lokalizujú do centier zdieľaných služieb, kde v Bratislave pracujú desaťtisíce ľudí.

Snaha o znižovanie nutnosti prekonávať pri dochádzaní do práce výraznejšie vzdialenosti môže vyústiť aj v transformáciu rezidenčnej architektúry. Ak skutočne vzrastie tlak na zvýšenie podielu práce z domu, benefitom sa môže stať vznik co-workingového centra priamo v obytnom komplexe alebo parteri bytového domu. V Bratislave toto ako exkluzívny prvok ponúka zatiaľ asi len projekt Sky Park, kde budú na druhom podlaží veží zriadené pracovné priestory pre rezidentov.

Developeri tak budú musieť pozmeniť zaužívané marketingové modely aj formy predaja. Záujem bude o nové formy vybavenosti, ale vysoko pravdepodobne aj o lepšiu prezentáciu projektov z prostredia domova, bez priameho kontaktu s predajcom. Už dnes existujú možnosti, ako cez internet vybaviť dokonca aj samotný predaj bytu.

„Predaj bytov môžu v tomto období zjednodušiť práve alternatívne riešenia. Ide napríklad o službu online rezervácie bytu, pri ktorej si môže klient byt rezervovať z pohodlia domova doslova kedykoľvek,“ hovorí Ivan Rolný z ITB Development. „Takáto inovácia ponúka aj zjednodušenie procesu rezervácií bytov a chráni klientov aj predajcov pred koronavírusom. Tento rezervačný systém u nás funguje už vyše roka a na Slovensku sme ho zaviedli ako prví. Pri online rezervácii ide o rovnaký systém ako pri tej štandardnej, osobnej.“

ITB Development prišlo s touto novinkou v čase, kedy sa byty rýchlo a masívne vypredávali aj bez takejto služby, takže mnoho iných developerov nemalo motiváciu novinku zaviesť. Dnes však systém, do ktorého ITB vložilo viac rok práce, prináša svoje ovocie. A tak to je a bude aj s inými inováciami, ktoré svoj význam ukážu v budúcnosti. 

 

V projekte Čerešne Living si klienti môžu kúpiť byt cez internet. Ide o príklad nového prístupu k predaju, ktorý bude mať už v blízkej budúcnosti oveľa väčší význam. Zdroj: ITB Development

 

Riešenie – bicykle?

Koronavírus ovplyvní dizajn budov a priestorov, v ktorých sa bežne pohybujeme. Richard Florida vo vyššie zmienenom príspevku popisuje, ako sa môžu zmeniť napríklad školy, kde sa zmenšia triedy, ako sa zmenší divácka kapacita v divadlách či kinách, alebo ako pribudnú nové prvky, napríklad rúška či merače teploty v interiéri verejne prístupných budov. Zmeniť sa bude musieť aj územné plánovanie, kde sa ako možnosť zmieňuje vytváranie rezerv pre dostavbu zdravotníckej infraštruktúry alebo pre produkciu jedla priamo v meste.

Mimoriadne zásadná zmena sa však bude musieť udiať v mobilite. Sú to práve súčasné formy dopravy, ktoré umožnili rýchly prenos vírusu na globálnej úrovni, čo sa odrazilo na utlmovaní pohybu – predovšetkým lietadlami, vlakmi či automobilmi. Priamo v mestách sú obyvatelia vyzývaní k udržovaniu bezpečnostnej vzdialenosti a limitovaniu prepravy, nie každý obyvateľ však môže pracovať z domu a musí sa v rámci mesta pohybovať. V Bratislave to pre tisíce ľudí znamená, že musia využívať verejnú dopravu, kde sa potenciálne vystavujú riziku prenosu ochorenia.

Ako najschodnejšie riešenie, ako sa pohybovať a pritom neprichádzať do tesného kontaktu s inými osobami, sa javí bezpečná pešia a cyklistická doprava. Ako píše londýnska novinárka Laura Laker pre CityLab, bicyklovanie je ideálnou alternatívou: pomáha znižovať automobilovú dopravu, redukuje znečistenie ovzdušia, pomáha ľuďom v „potravinových púšťach“ (teda oblastiach, kde sú najbližšie potraviny príliš ďaleko, aby boli dostupné peši – ide o všeobecný problém amerických predmestí) a uvoľňuje miesto vo verejnej doprave pre tých, ktorí ho potrebujú.

Dopyt po cyklodoprave tu je, ako ukazujú čísla z New Yorku, Chicaga alebo Dublinu, a cyklodoprava hrala aktívnu úlohu v riešení problémov po katastrofách v Mexico City, Tokiu alebo aktuálne v Bogote v Kolumbii. Bratislava v tomto smere pravdepodobne nebude výnimkou, hoci presné dáta chýbajú. Na tento dopyt treba odpovedať zlepšením – kľudne aj dočasným – podmienok pre bicyklovanie.

Experti navrhujú, napríklad po vzore španielskej Sevilly v minulosti alebo dnes Bogoty – zriadiť sériu dočasných, len jednoducho oddelených a vyznačených cyklotrás, ktoré by boli okamžite využiteľné a zlepšili podmienky pre cyklistov. Aktuálna redukcia dopravy na to vytvára ideálne podmienky a v prípade, že by sa takáto forma mobility osvedčila, mohli by ostať trvalými a postupne sa skvalitniť náročnejšími stavebnými zásahmi.

Neprispelo by to len k zlepšeniu aktuálnej situácie, ale do budúcna aj znížilo riziko šírenia chorôb. Zvášila by sa tak miera sociálneho odstupu počas prepravy, zlepšilo zdravie bicyklujúcich obyvateľov a znížili emisie, ktoré môžu mať vplyv na účinnosť choroby – za jeden z dôvodov, prečo sa koronavírusu tak „darí“ v severnom Taliansku, sa označuje aj vysoká miera znečistenia ovzdušia, ktorá je pre tento región typická. ´

Bratislava má v pláne vybudovať v najbližších rokoch desiatky kilometrov cyklotrás a mnoho projektov by sa malo realizovať aj v roku 2020. Ako však pripustil primátor, je možné, že sa investičný plán mnohých projektov teraz zmení, keďže koronavírus a následná kríza prinesie radikálny prepad mestských príjmov. Ak naozaj príde k zmenám vo financovaní nových investičných zámerov mesta, cyklotrasy nesmú byť obeťou.

 

Mestské cyklotrasy sú jedným z riešení, ako predísť zdravotným krízam, prílišnej koncentrácii ľudí a znečisteniu ovzdušia. Mesto ich bude musieť stavť oveľa dynamickejšie. 

 

Záver

Situáciu podobnú tej dnešnej na Slovensku nezažila takmer žiadna žijúca osoba, na epidémiu španielskej chrípky z roku 1918 si spomína doslova už len zopár pamätníkov. Platí to však aj o okolitých štátoch, celý západný svet zastihol koronavírus prakticky úplne nepripravený. Obrovský šok, ktorý spôsobil, vysoko pravdepodobne zanechá v celej generácii výraznú stopu a ovplyvní ďalší vývoj miest aj ľudskej spoločnosti.

Na otrasy, ktoré vyvolá, však nemožno pozerať len negatívne: dáta, ukazujúce medziročný pokles globálne emitovaných emisií, naznačujú, že tragédie, ktoré koronavírus spôsobil, budú vyvážené zachránenými životmi ľudí, ktorí neprídu v dôsledku znečistenia o život. Napriek trom desaťročiam konferencií, dohôd, protokolov a záväzkov nič nemalo taký dosah na zlepšenie ovzdušia, ako globálna pandémia.

Netreba zabúdať, že okrem zdravotnej krízy zúri aj tá klimatická, ktorá je ešte závažnejšia. Koronavírus sa skôr či neskôr podarí vyriešiť a riziko odznie, návrat do bežného života však nemôže byť už viac spojený so systémom „business as usual“. Práve teraz je čas na zmeny, ktoré by inak boli len ťažko realizovateľné, prípadne by ich implementácia trvala roky.

V prípade Bratislavy je čas na opatrenia, ktoré by trvalo skvalitnili mestské prostredie a znížili riziko šírenia chorôb do budúcnosti. Prvým a základným krokom musí byť ochrana chodcov a cyklistov a zlepšenie podmienok pre tieto formy pohybu. Skomplikovanie individuálnej automobilovej dopravy by mohlo byť zároveň spôsobom, ako zabrániť silnejšiemu odlivu ľudí na predmestia, ktorý by mohol znegovať všetky možné pozitíva, ktoré zo situácie vyplynú.

Ďalšou témou je rýchle zlepšenie legislatívnych podmienok, ktoré by uľahčili výstavbu nových bytov, tak v komerčnom aj verejnom sektore. Časť zodpovednosti je v rukách štátu, ktorý musí urýchlene prijať nový Stavený zákon, časť zas na meste, ktoré by malo expresne schváliť Zmeny a doplnky Územného plánu, ktoré by transformovali dnes sotva využiteľné pozemky na priestor pre rozvoj bývania. Zároveň by sa malo lepšie pracovať s funkciami, ktoré by mali flexibilne reagovať na zmeny v správaní, ktoré po koronavíruse prídu.

Množstvo ľudí sa totiž môže ocitnúť vo finančnej tiesni, čím sa pre nich vlastné bývanie stane nedosiahnuteľným snom – zvlášť v kontexte nedostatku bytov a čoraz drahších pozemkov a dlhých lehôt, čo ceny ďalej zvyšuje. Okrem toho, nezamestnanosť v regiónoch môže viesť k zvýšenej migrácii do Bratislavy, kde je predsa len vyššia šanca pre nájdenie zamestnania. Týchto ľudí treba zachytiť v meste a poskytnúť im podmienky pre rozvoj.

Narozdiel od minulosti, dnes máme v rukách možnosti aj technológie, ako riešiť mnohé problémy, ktoré trápia nielen Bratislavu, ale aj celú spoločnosť. Mnohokrát chýbala k ich realizácii len odvaha a obava z nepopulárnosti riešení. Máme historickú príležitosť urobiť z katastrofy víťazstvo, a to v najvyšší čas. Ak ju nevyužijeme, je celkom možné, že takáto šanca sa už nikdy nenaskytne.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.