Adrian Gubčo 26.11.2020 17:08

Bratislava získa kvalitnejšie verejné priestranstvá

Ak nastala v posledných dvoch rokoch v rámci riadenia Bratislavy nejaká citeľná zmena, je to najmä snaha o väčší dôraz na kvalitu verejných priestranstiev. Hoci sa zatiaľ v meste fyzicky prejavila len čiastočne, po koncepčnej stránke sa spravili zásadné kroky: prebiehajú architektonické súťaže, pripravujú sa menšie zásahy a predovšetkým vznikajú prvé manuály verejného priestoru a osádzania prvkov v ňom.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Nositeľom týchto zmien je predovšetkým Metropolitný inštitút Bratislavy, koncepčná organizácia, ktorá mala byť nástrojom pre zmenu Bratislavy na mesto so špičkovou kvalitou života. Hoci tento cieľ je vzdialený a súčasné aktivity MIBu v tomto smere sú len veľmi obmedzené – proklamovaný cieľ vytvoriť holistickú organizáciu, ktorá sa komplexne venuje rozvoju mesta, sa zatiaľ zúžil na architektonické témy – v oblasti verejných priestorov sa dosiahol pokrok. Inštitút predstavuje novú podobu jednej lokality za druhou.

Najnovším príkladom je vnútroblok medzi Poľskou, Karadžičovou a Justičnou v Starom Meste. V spolupráci s magistrátnym Oddelením tvorby mestskej zelene vznikol návrh na úpravu priestranstva, ktoré je dnes zanedbané. Vlastníkom a správcom je Hlavné mesto.

Podľa vízie architektiek z útvaru a MIBu by mali byť prerezané aktuálne živé ploty, kde sa zhromažďuje odpad, a budú umiestnené len tam, kde netvoria vizuálnu bariéru a regulujú ruch pozdĺž domov. Odstránené budú narušené a nehodnotné dreviny, nahradené však budú novou výsadbou, ktorá má byť umiestnená tak, aby sa rešpektoval centrálny pobytový priestor a blok sa presvetlil. Pribudnúť by malo aj nízke stĺpikové osvetlenie. Terén bude upravený tak, aby sa voda zo striech vsakovala do zeme a aj spevnené plochy by mali byť priepustnejšie. Pribudnúť má nový mobiliár, herné prvky či kontajnerové stojisko.  

Úprava bude pripomínať nedávnu revitalizáciu parčíku na nároží Karadžičovej a Krížnej Záhradníckej v okolí fontány so sochou Akt ženy. Rozpočet na obnovu vnútrobloku by mal byť na úrovni 377.600 eur. Realizácia sa predpokladá v prvej polovici roku 2021.

 

Metropolitný inštitút konečne odhalil podobu Manifestu verejných priestorov, úvodu k Manuálu tvorby verejných priestorov. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Všetky tieto zásahy, ktoré mesto spolu s MIBom pripravuje, by už mali byť odteraz v súlade s dlhoočakávaným Manuálom verejných priestranstiev. Ide o mimoriadne dôležitý koncepčný dokument, ktorý stanovuje základné pravidlá toho, ako majú verejné priestory v Bratislave vyzerať, fungovať a ako majú byť organizované. Metropolitný inštitút už pred časom dokončil základný materiál, analyzujúci existujúce problémy a definujúci zásady rozvoja verejného priestoru – tzv. Manifest verejných priestorov.

Teraz sa odhaľujú aj Princípy a štandardy, teda technickejšie pokračovanie všeobecnejšieho Manifestu. Nové dokumenty definujú pravidlá pre konkrétne prvky či časti verejného priestoru, ktoré ovplyvnia projekčnú prípravu aj realizáciu. Metropolitný inštitút má aktuálne pripravené princípy a štandardy pre lavičky, cyklostojany, koše, exteriérové terasy, osádzanie stĺpikov a pre rozvodné inštalačné skrine. Ide o prvú verziu materiálov, ktoré ešte majú prejsť pripomienkami.

V prípade lavičiek MIB definoval ako súčasný problém provizórnosť, nedostatočnosť údržby a nesystémovosť v osádzaní tzv. mestského nábytku, kam patria aj lavičky. Tieto sú jeho kľúčovou súčasťou, čo vedie k nutnosti určiť pravidlá pre ich navrhovanie, realizovanie a inštalovanie tak, aby sa maximalizoval ich úžitok. Hlavnými prioritami sú strategické umiestnenie, funkčnosť, odolnosť dizajnu, inkluzivita a kultivácia verejného priestoru.

Autori rozdelili mesto do viacerých zón, ktorým bude zodpovedať podoba lavičiek. V historickom centre tak budú historizujúce lavičky, vo zvyšku mesta moderné (na sídliskách či v priemyselných oblastiach masívnejšie a odolnejšie), vo voľnej krajine lavičky z prírodných materiálov. Špeciálnymi bodmi sú kompozičné osi s vyššími nárokmi na kvalitu.

V rámci zásad sú priblížené aj pravidlá osádzania lavičiek, vrátane vzdialeností od iných prvkov a lavičiek, rozhraní, opatrení pre zvýšenie inkluzivity (napr. priestor pre kočíky pri lavičkách), manipulačných priestorov. K dizajnovým pravidlám patria nároky na ergonómiu alebo odstránenie možností využívať lavičky pre reklamu. Hodnotnými časťami sú diagramy kotvenia alebo modelové situácie s detailnými riešeniami.

Podobnú štruktúru majú aj ostatné materiály. Pri cyklostojanoch možno spomenúť preferenciu subtílnejších stojanov v centre, využívanie predovšetkým antracitovej farby alebo snahu o využitie stojanov namiesto zahradzovacích stĺpikov. V prípade košov sa napríklad zdôrazňuje potreba ich dimenzovania s ohľadom na frekvenciu vývozu odpadu, ich umiestnenie minimálne 1,5 metra od lavičiek alebo farebné a materiálové prispôsobenie prostrediu (chýba mi ale bližšie definovanie pravidiel pre podobu košov – odkiaľ sa hádže odpad, aké veľké otvory, kde majú byť zdvojené atď.).

Lavičky, koše aj cyklostojany budú pravdepodobne využívať dizajn z Prahy, ktorá svoje prvky vysúťažila v dizajnovej súťaži.

 

Bratislava bude v blízkej dobe inštalovať nové lavičky s pražským dizajnom. Teraz má pravidlá, ako ich osádzať. Zdroj: Bratislava- Hlavné mesto SR

 

Špecifickejším je materiál venujúci sa pravidlám tvorby vonkajších terás. Ide o dôležitý prvok verejného priestoru, ktorý zásadne vplýva na zážitok z mesta. Stanovenie pravidiel a podmienok navrhovania a umiestňovania exteriérových terás je preto veľmi dôležitým krokom. Dokument stanovuje základné rámce pre konštrukčné a materiálové riešenie terás, ako aj pre ich vzhľad. Mesto si od pravidiel sľubuje zjednodušenie a zrýchlenie procesov žiadostí o zabratie verejných priestranstiev.

Podľa MIBu musí byť terasa v súlade s charakterom prostredia, rešpektovať existujúce prvky, byť bezbariérová a od okolia musí byť vždy priestorovo vymedzená (páskou, na pódiu alebo ohradením). Neprípustnými prvkami sú bary, výčapy, audio a vizuálne zariadenia, chladničky, vonkajšie grily alebo veľké dekoračné predmety. Pri páse terás je nutné nechať po 10 metroch prerušenie o šírke 1,5 metra. V peších zónach musí byť zachovaná šírka chodníka minimálne tri metre. Pravidlá by mali priniesť koniec uzavretých terás, aj terás, ktoré sú postavené okolo stromov. Pódiá budú môcť byť len na šikmých alebo zelených povrchoch, ohradenia nesmú byť plné. Informačný nosič nebude môcť byť väčší ako jeden meter štvorcový.

Dané úpravy môžu priniesť zásadné zlepšenie kvality ulíc, podobne, ako to spravili pravidlá pre terasy v historickom jadre mesta v roku 2015. V tejto dobe zanikli obrovské a zastrešené pódiá, čím niektoré ulice – napríklad Michalská – mimoriadne opekneli. Po aplikácii nových zásad zaniknú zasklené terasy na Hviezdoslavovom námestí, pri Eurovei alebo pri River Parku, čím tieto priestranstvá opeknejú.

Veľmi komplexným je materiál k stĺpikom, ktorý definuje dizajnové, priestorové aj materiálové požiadavky na tento dôležitý prvok verejného priestoru. Materiál uvádza, že je ich vhodné umiestňovať iba tam, kde sa nedá inak zabrániť prístupu automobilom. Vo všeobecnosti však ide o niečo, čo možno nahradzovať aj inými, vhodnejšími prvkami mobiliáru – napríklad cyklostojanmi. Aj v tomto prípade je mesto rozdelené na tri základné zóny, pričom prvou z nich je historické centrum, kde sa majú osádzať historizujúce stĺpiky bližšie k hrane vozovky, a treťou prírodné prostredie, kde sa osádzať nemajú vôbec.

Podľa predstáv mesta by mali mať stĺpiky v meste výšku okolo metra, vzdialené od seba budú maximálne dva metre a budú v čiernej farbe (centrum), prípadne aj šedej (sídliská). Pri rekonštrukciách ulíc sa budú vymienať stĺpiky, pokiaľ možno, na celej ulici, v prípade výmeny chýbajúcich či poškodených stĺpikov sa však bude voliť originálny dizajn.

Materiál k stĺpikom je dôležitý, keďže Hlavné mesto pripravuje v blízkej dobe rozisahlejší nákup nových. To je podnet pre redizajn viacerých úsekov, kde sú osadené – nové stĺpiky napríklad pribudnú na Radlinského alebo pravdepodobne aj na Námestí SNP.

Nakoniec, no v neposlednom rade, bol odhalený aj materiál k rozvodným inštalačným skriniam (RIS). Tieto ostávali dlho prehliadané, hoci sa významne podieľajú na tom, ako verejný priestor v Bratislave vyzerá. Ich primárnym účelom je zabezpečenie prístupu k inžinierskym sieťam, dôležité však je, aby neboli bariérou a vizuálnym problémom v rámci mestského priestoru.

V zmysle rozdelenia mesta existujú rozličné preferencie umiestňovania RIS. V centre je vhodná ich integrácia do budov, čo má ovplyvniť aj formu ich ohradenia. V iných častiach Bratislavy je v prípade samostatného umiestnenia potrebné voliť materiály trvácne a nenáročné na údržbu. V prírodných lokalitách by mali byť obložené drevom. S RIS je treba počítať už pri komponovaní priestoru vo fáze návrhu, preferovaná bude ale snaha o ich redukciu či združovanie. Veľmi dôležitý je bezkolízny prístup k RIS kvôli ich údržbe.  

RISy, tak ako iné prvky verejného priestoru, by mali byť osadené v jednej línii, aby nenarúšali os verejného priestoru, ako aj ponechávali priamy koridor pre peších. Pri umiestňovaní RIS v zelených pásoch či alejach je potrebné zohľadňovať priestor pre korene stromov. Pri peších a dopravných koridoroch sa preferujú materiály ako ťahokov alebo plech v neutrálnych, nevýrazných farbách, pri budovách či poklopoch ich treba materiálovo a vizuálne zjednotiť. Vlastník skrine by mal byť označený, aby sa zdynamizovala údržba, a celkovo je potrebné voliť takú podobu, ktorá by bola odolná voči negatívnym vplyvom.

 

Bratislava bude nakupovať nové stĺpiky, ktoré majú brániť parkovaniu. Osádzať ich chce podľa nových pravidiel

 

Mestskí poslanci v rámci dnešného rokovania Mestského zastupiteľstva vzali tieto materiály – okrem Manifestu aj Princípy a štandardy – na vedomie. Ide o dôležitý krok k tomu, aby Bratislava začala svoje verejné priestranstvá konečne riešiť koncepčne, čo je predpokladom pre celkové podzvihnutie ich úrovne. V konečnom dôsledku ide o ešte dôležitejšiu úlohu, ako obnoviť niekoľko vybraných priestranstiev: „vedľajších“ priestorov je v meste väčšina, obyvatelia tak budú z celkového zvýšenia štandardu čerpať viac.

Po zadefinovaní niekoľkých ďalších aspektov tvorby verejného priestoru – napríklad materiality a podoby chodníkov, orientačných tabúľ a máp, pravidiel pri tvorbe stromoradí a zelene alebo hierarchizácie parkov a kľúčových mestských uzlov – bude mať mesto v rukách všetky predpoklady pre to, aby realizovalo udržateľné projekty, príp. bolo schopné neustále zvyšovať ich kvalitatívnu latku a prispôsobovať tomu jednotlivé materiály. Dnes sme svedkami predstavovania vízii, no prichádza čas prejsť k realizácii, ktoré tieto plány fyzicky potvrdia.

Hlavné mesto Slovenska dlho svoj verejný priestor zanedbávalo, čím si samo podkopávalo nohy: čím je mestský exteriér lepší, tým viac času v ňom ľudia trávia, rozvíjajú sa sociálne vzťahy, rastie pocit šťastia, zlepšuje sa úroveň zdravia a nakoniec obyvatelia aj viac míňajú v lokálnych obchodoch či prevádzkach, čo podporuje rast ekonomiky. Mestá s dobrou úrovňou ulíc, námestí či parkov sú príjemnejšie, priateľskejšie, živšie a bohatšie. Po desaťročiach chýb sa k ním môže čoskoro začať zaraďovať aj Bratislava.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.