Adrian Gubčo 10.08.2021 09:52

Národné kultúrne a kongresové centrum: Ktoré je najlepšie?

Čoskoro by malo byť známe, ktorá ponuka na lokalitu a projekt pre Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC) je najlepšia. Odborná komisia, zostavená združením NKKC, by mala predstaviť výsledky štúdie uskutočniteľnosti, kde porovnávala vízie potenciálnych partnerov v Novom Istropolise, Inchebe alebo Novom Lide. Ktoré z uvažovaných centier by mohlo mať na základe známych informácií najväčšiu šancu byť NKKC?

Otázka vzniku NKKC sa stala dôležitou témou v priebehu roka 2019, kedy občianska iniciatíva Národné kultúrne a kongresové centrum priniesla víziu vzniku moderného multifunkčného centra na vysokej úrovni. Členmi iniciatívy sú viaceré osobnosti kultúrneho života alebo organizátori známej konferencie GLOBSEC. Tí boli určite konfrontovaní s biednym stavom existujúcich bratislavských koncertných hál alebo kongresových centier s nedostatočnou kapacitou.

S ideou iniciatívy sa stotožnila aj Vláda SR, ktorá dokonca prisľúbila nemalú finančnú podporu – ak bude predložený kvalitný projekt nového centra. Pôvodne sa operovalo s výškou podpory maximálne 60 miliónov eur. Súčasná vláda je vo vyhláseniach zdržanlivejšia, projekt však podporuje taktiež a očakáva výsledky, ktoré budú overené Útvarom hodnoty za peniaze či Inštitútom kultúrnej politiky. Svoje ponuky nakoniec predložili tri z oslovených firiem, teda Immocap, Incheba a J&T Real Estate. Analyzované sú v podstate tri možné lokality a projekty NKKC.

Odborná komisia, zložená zo skúsených odborníkov (jej členom je napríklad architekt Peter Beňuška, ktorý bol v minulosti Hlavným architektom Európskej únie) a doplnená o vládnych expertov, predstaví výsledky svojej práce v horizonte najbližších týždňov. Projekty sú údajne posudzované podľa sofistikovanej metodiky, aby boli výsledky analýzy absolútne objektívne. Hodnotenie komisie totiž ovplyvní aj výšku finančnej podpory.

Osobne nemám takúto metodiku k dispozícii, napriek tomu sa pozrime na kľúčové návrhy: Nový Istropolis, Inchebu a centrum v Novom Lide. Porovnajme si ich z hľadiska lokality, parametrov NKKC, architektúry, realizovateľnosti a dosahu na širšie okolie. Nejde o natoľko komplexnú analýzu, napriek tomu môže už teraz napovedať, kde a v akej forme by mohlo vzniknúť Národné kultúrne a kongresové centrum.

 

Lokalita

Ako prvý zo všetkých projektov bol predstavený Nový Istropolis od spoločnosti Immocap. Ako už názov prezrádza, vzniknúť má na mieste Domu odborov Istropolis, ktorého areál zaberá rozsiahly priestor medzi Trnavským mýtom, Šancovou, Kukučínovou, Škultétyho a Vajnorskou ulicou. V minulosti sa tu nachádzal záhradný Berchtoldov palác, okolo ktorého vzniklo tzv. Centrálne trhovisko. V 50-tych rokoch 20. storočia však bolo územie vytypované pre umiestnenie Domu odborov a techniky.

Pôvodná koncepcia zástavby sa viackrát zmenila, po jej ustálení však bola v roku 1981 dokončená výstavba Domu odborov Istropolis. Išlo o dôležitú stavbu na dôležitom mieste; Trnavské mýto bolo už v povojnovom období považované za dôležitú dopravnú križovatku, pričom rokmi tento význam len rástol. V roku 1974 bolo rozhodnuté o výstavbe metra v Bratislave (vtedy nazývaného rýchlodráha), pričom Trnavské mýto malo byť križovatkou jeho dvoch línií. To viedlo k výstavbe veľkorysého podchodu, akejsi príprave na vznik budúcej prestupnej zastávky.

K realizácii metra nakoniec nedošlo, po roku 1989 sa však zintenzívnila miera automobilizácie. Dnes je Trnavské mýto jednou z najrušnejších križovatiek individuálnej aj verejnej dopravy zo všetkých smerov, vrátane bratislavského letiska. Oproti minulosti tadiaľto už síce nepremávajú vlaky, myšlienky o aktivácii železničnej stanice Filiálka sú však stále živé. Výstavba novej stanice je aj jednou z alternatív v rámci Štúdie železničného uzla Bratislava a pravidelne sa k nej vracajú aj politici. Z dlhodobého hľadiska je šanca na vznik stanice vysoká.

Ide tak o vysoko exponovanú lokalitu, ktorá je síce vzdialená od historického jadra aj spojenia s viedenským letiskom, v kontexte rozvoja Bratislavy však možno očakávať jej transformáciu na akési sekundárne centrum. Okrem dopravného významu rastie aj spoločenský, umocnený masívnym developmentom v okolí a v línii Račianskej ulice. Ak naozaj dôjde k premene Filiálky a výstavbe Nového Istropolisu, z Trnavského Mýta sa stane spádové centrum pre oblasť severovýchodnej Bratislavy a akási brána do centra mesta. Umiestnenie významného kultúrneho aj kongresového centra je teda, predovšetkým z dopravného hľadiska, logické.

 

Nový Istropolis. Zdroj: Immocap

 

Incheba má z vizuálneho aj dopravného hľadiska možno ešte exponovanejšiu polohu, najmä vo väzbe na diaľnicu a letisko vo Viedni. Nachádza sa totiž priamo naproti Bratislavskému hradu na pravom brehu Dunaja, v dotyku s diaľnicou D1. Daná poloha zaručuje optimálne spojenie najmä vo forme automobilovej dopravy. Majiteľ to aktívne využíva už dnes – Incheba slúži ako výstavisko medzinárodného významu.

Areál ako taký je odkazom na historicky mimoriadne dôležité Dunajské veľtrhy. Pravidelné podujatie slúžilo v medzivojnovom období na prezentáciu a medzinárodný kontakt československého priemyslu a malo aj politický rozmer, keďže mladá Československá republika musela tvrdo bojovať o pripojenie Bratislavy. Argumentovala vtedy predovšetkým nutnosťou získať prístav na Dunaji. Udalosti Druhej svetovej vojny a následné politické zmeny však priniesli koniec Dunajských veľtrhov, keďže kľúčový výstavný areál bol presunutý do Brna.

Ako cena útechy vznikla Incheba, ktorá sa mala sústrediť na prezentovanie chemického priemyslu, ktorý v Bratislave dominoval. V čase vzniku Petržalky bolo rozhodnuté o umiestnení areálu tu – v priestore medzi Dunajom a hlavnou osou v podobe Einsteinovej ulice. V tomto priestore malo vzniknúť rozšírenie celomestského centra s dôležitými spoločenskými areálmi. Týkalo sa to aj Incheby, z ktorej sa realizoval len fragment pôvodných plánov, počítajúcich so vznikom osobného prístavu na Dunaji alebo športovej haly. Architektom bol Vladimír Dedeček.

Z týchto plánov sa doteraz nezrealizovalo skoro nič, resp. len veľmi málo. Až s víziou vzniku NKKC predstavil majiteľ Incheby jej dotvorenie, ktoré čiastočne nadväzuje na originálne myšlienky obrovského areálu. Na druhej strane je ale na diskusiu, či je vhodné mať výstavisko v takej blízkosti centra mesta a Hradu – keďže NKKC má byť len akýsi „prílepok“ k tejto primárnej funkcii. Tá nie je to isté, čo kongresové centrum.

Z hľadiska dopravnej polohy je tak Incheba vynikajúca, s ohľadom na priame okolie a jeho urbanistický charakter však nemusí byť umiestnenie dôležitého centra, ktoré má aj reprezentačnú rovinu, ideálne. Nezachráni to ani panoráma Hradu na ľavom brehu rieky.

 

Incheba. Zdroj: Incheba

 

Tretí kandidát, Nové Lido, takýmto problémom nedisponuje – práve naopak. NKKC v Novom Lide od JTRE má byť súčasťou novej štvrte, ktorej vznikom sa dotvorí vyššie zmieňovaná myšlienka vzniku celomestského centra na pravom brehu Dunaja. Priestor medzi Dunajom a Einsteinovou je na tento účel vymedzený už desaťročia. Ťažiť môže z vynikajúcej dostupnosti do historického aj nového centra mesta, dotyku s diaľnicou a výhľadovo aj železnicou a aj urbanizmom, ktorý vyzýva k vzniku dôležitého objektu verejného charakteru.

Podoba Nového Lida získala prvé rámce v roku 2006, kedy bola uzavretá urbanistická súťaž na riešenie územia (víťazom bola kancelária MARKROP) a víťazný návrh bol zanesený do Územného plánu a Územného plánu zóny CMC Petržalka. Neskôr boli tieto návrhy prepracované do dnešnej podoby. Urbanisti dnes navrhujú vznik centrálneho námestia, ktoré by zrkadlilo Námestie M. R. Štefánika na ľavom brehu. V závere nového námestia by bolo NKKC – priamo naproti novostavbe Slovenského národného divadla.

Ide tak o vynikajúcu polohu, pričom developer dodáva, že umiestneniu NKKC by prispôsobil infraštruktúru aj funkčné členenie priľahlých budov. Centrum by bolo vynikajúco dostupné a súčasťou modernej, reprezentatívnej osi. Na prvý pohľad tak ide o absolútne správnu voľbu.

Pri druhom pohľade je však potenciálne obrovský význam novej osi – možno posledná šanca, ako v Bratislave robiť skutočne „veľký urbanizmus“, charakteristický pre metropolu štátu – komplikáciou. Je na debatu, či nie je kultúrne a kongresové centrum, akokoľvek významné, v podstate banálnou funkciou. Takéto funkcie možno umiestniť aj inde, kým daná os si pýta čosi iné. Možno nové sídlo Národného múzea, knižnice, pri troche fantázie aj významnej vládnej budovy. Jednoducho objekt toho najvyššieho rangu.

V každom prípade, všetky tri lokality sú mimoriadne dobré. Umiestnenie NKKC je v prípade každej z nich spojené s určitými výhradami, nebude to však ani šliapnutie vedľa.

 

NKKC v Novom Lide by sa mohlo nachádzať v závere veľkorysej osi, spájajúcej ho s novou budovou SND. Zdroj: Nové Lido

 

Parametre navrhovaných centier

Pri spustení iniciatívy NKKC aktivisti ukázali aj svoju predstavu, čo sú podľa nich vhodné parametre, ktoré má nové centrum spĺňať. Kultúrno-kongresové centrum totiž nie je iba o kapacite – je to aj o flexibilite miestností, zázemí, dodatočných miestach pre stretnutia, gastre, hotelových kapacitách a podobne. Hlavnou požiadavkou však ostáva priestor pre tritisíc sediacich návštevníkov, pričom po jednoduchej zmene sa tento počet môže zvýšiť na päť- až šesťtisíc stojacich a sediacich ľudí. 

Najdetailnejšiu predstavu v tomto smere ukázal zatiaľ Immocap v Novom Istropolise. Jadrom jeho kultúrno-spoločenského objektu bude predeliteľná hlavná sála oválneho pôdorysu, pred ktorou vznikne veľké foyer a séria bočných zasadacích miestností (20-30), vrátane menšej sály, technického zázemia a priamo napojené kongresového hotela. Kapacita centra pre kongresy bude tritisíc návštevníkov, pre event s centrálnym pódiom a s eleváciou 2.240 návštevníkov, klasický koncert bude môcť navštíviť 2.017 ľudí, popový koncert so štandardne umiestneným pódiom päťtisíc ľudí a pri centrálnom pódiu až 5.242 ľudí. Hotel bude mať 200 izieb.

Developer projekt rozvíja už niekoľko rokov a za tú dobu má údajne špecifikované technologické a logistické riešenia, jeho návrh zohľadňuje požiadavky iniciatívy NKKC, a napokon má už zadefinovaný aj základný model organizácie podujatí – tak, aby sa mohli konať viaceré súčasne. Pôvodný Istropolis bol Immocapom a vtedy aj YIT Slovakia odkúpený už v roku 2017. Oproti iným potenciálnym partnerom výstavby centra má tak náskok.

Je to viditeľné v prípade Incheby, ktorá bola predstavená na konci septembra 2020. Investor vtedy ukázal futuristicky pôsobiaci objekt, ktorý by vznikol prestavbou a dostavbou k existujúcej Incheba Expo Aréne. Vízia ešte nebola rozpracovaná do takého detailu. Podľa spoločnosti sa mala kapacita hlavnej multifunkčnej sály približovať ku 4,5-tisíc sediacim divákom, ďalší priestor mal byť vytvorený v menších miestnostiach – okolo 500 divákov by mohlo sedieť napríklad vo vedľajšej sále. K dispozícii má byť 3,5-tisíc parkovacích miest.

V princípe tak nejde o radikálne navýšenie kapacít oproti súčasnej hale, ide skôr o jej skvalitnenie a dobudovanie priľahlých kapacít a chýbajúcich priestorov. Investor by financie zo strany vlády využil aj na skvalitnenie hotela, dobudovanie gastronomickej časti a zveľadenie verejného priestoru. Práve priestranstvá smerom k Dunaju, spoločne so vznikom maríny, predstavujú najoriginálnejší vstup, čím sa Incheba odlišuje. Inak však ide v podstate o masívnu rekonštrukciu a dostavbu.

Na rozdiel od Incheby, centrum v Novom Lide by bolo úplnou novostavbou – a oproti Novému Istropolisu by vznikalo prakticky na zelenej lúke. To autorom budovy dalo pomerne veľkú voľnosť v komponovaní objektu. Základným princípom má byť snaha o otvorenosť, multifunkčnosť, adaptabilitu a flexibilitu, čo sa má odzrkadľovať napríklad v úplnej prístupnosti budovy aj počas konania podujatia. Podľa predstavy autorov, parter centra by sa úplne prelínal s verejným priestorom v okolí.

Čo sa týka čísiel, hlavná sála má mať kapacitu päťtisíc stojacich a sediacich divákov na koncerte, prípadne tritisíc sediacich návštevníkov kongresu, konferencie alebo koncertu klasickej hudby. Môže byť ďalej rozdelená na dve, tri až štyri samostatné sály pre podujatia od 500 do 1.500 účastníkov. K dispozícii budú aj ďalšie dve sály pre maximálne 200 a 500 návštevníkov a viaceré seminárne miestnosti. Projekt počíta aj s požiadavkou na menšie výstavné plochy, ktoré vyžadujú partneri kongresov. Špecifikom je umiestnenie parkovo upravených priestorov na streche, amfiteátru či vyhliadkového baru.

To všetko znie vynikajúco, treba však pripomenúť, že ide do veľkej miery o štúdiu a „autorský názor“ oslovených architektov. Táto štúdia zatiaľ nebola rozpracovaná do takej miery, aby boli ujasnené všetky prevádzkové a organizačné nároky. Fakt, že centrum má byť vybudované v podstate na zelenej lúke, umožňuje jednoduchšie splniť všetky požiadavky na jeho parametre a vlastnosti. Viesť však k nemu môže dlhšia cesta.

 

Developer Nového Istropolisu je zatiaľ najďalej v nastavení parametrov budúceho kultúrno-kongresového centra. Zdroj: Immocap

 

Architektúra

NKKC je síce určené pre Bratislavčanov, najmä jeho kultúrna časť, ale v ešte výraznejšej miere pre zahraničných návštevníkov. Budova má byť stavebným kameňom snáh mesta a štátu o transformáciu metropoly na významnú kongresovú destináciu. To si vyžaduje, aby bola architektúra budovy na mimoriadne vysokej úrovni. NKKC bude musieť byť vysoko funkčné, ale aj reprezentatívne a príťažlivé, aby sa stalo vyhľadávaným miestom pre organizáciu podujatí.

Iniciatíva za NKKC sa preto stotožňuje s názorom, že najlepšou formou zaručenia vysokej kvality architektúry je architektonickú súťaž. Porovnanie viacerých návrhov medzi poprednými architektmi môže vygenerovať niečo, čo bude zaujímavé, bude dobre vypovedať o Bratislave, bude optimálne zvládať všetky kapacitné, technologické a prevádzkové požiadavky a bude naostatok aj ekonomicky efektívne. Potrebu unikátnosti budovy zdôrazňuje aj štúdia (dole), vypracovaná konzultačnou firmou Ernst&Young. Jednotlivé projekty však k tejto požiadavke pristupujú každý po svojom.

Nový Istropolis je v tejto chvíli jediný, kde už architektonická súťaž prebehla. Immocap dávnejšie vyhlásil vyzvanú medzinárodnú ideovú urbanisticko-architektonickú súťaž, kde do užšieho výberu postúpilo 7 ateliérov z Holandska, Belgicka, Dánska a Veľkej Británie. Za najlepší označila medzinárodná porota návrh od holandskej kancelárie KCAP v spolupráci s nemeckým ateliérom Cityförster. Kolektívy následne ideu približne rok rozpracovávali, kým bola predstavená. Odvtedy už prebehol ďalší rok, počas ktorého sa podoba projektu spresňovala.

KCAP patrí k prestížnym medzinárodným pracoviskám, často tvoriacim komplexné urbanistické zadania. Skúsenosť sa očividne prejavila aj v tomto smere – Nový Istropolis prináša víziu vzniku živej a atraktívnej zóny, kde sa dobre miešajú jednotlivé funkcie a vzniká aktívny verejný priestor. Dominantou je však kultúrno-spoločenský objekt, ktorý náznakovo odkazuje na pôvodný Istropolis, Prejavuje sa to v jeho tvare, ako aj využití či citácii niektorých pôvodných prvkov.

Treba však pripomenúť, že plány developera zasanovať Dom odborov Istropolis narážajú na kritiku časti verejnosti, zoskupenej okolo historikov architektúry zo združenia DOCOMOMO. To vyvíja snahy, smerujúce k zápisu komplexu medzi národné kultúrne pamiatky. Modernistický súbor, pozostávajúci z Domu odborov, techniky a kongresového centra, považujú za jedinečný, kým nový projekt označujú za „generický“. Ťažko povedať, či nejde len o stratégiu, ako vyzdvihnúť existujúcu budovu a zabrániť jej zániku. Nový návrh, reagujúci na Istropolis, je totiž očividne na mieru prispôsobený záujmovej lokalite.

 

Incheba sa prezentuje futuristickou architektúrou s organickými tvarmi. Zdroj: Incheba

 

Inak k tomu pristúpila Incheba, ktorá si vyberala len z dvoch alternatívnych návrhov. Prvý z nich vypracovala kancelária Bouda Masár Architekti, druhý mladý architekt Ivan Kulifaj v spolupráci so štúdiom Pictown. Daný postup nemožno ani náhodou nazvať architektonickou súťažou.

Návrh Ivana Kulifaja pôsobí veľkolepo, hypermoderne a vzdialene pripomína práce Zahy Hadid. V kontexte Bratislavy však pôsobí možno až príliš odvážne. Takisto je otázne, či má Incheba a jej vybraný architekt kapacity pre dopracovanie návrhu do podoby projektovej dokumentácie, vrátane dokumentácie pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie alebo realizáciu stavby – podobne odvážna stavba tu za posledné desaťročia ešte nevznikla. Incheba do projektu údajne prizvala aj kanceláriu Diller Scofidio + Renfro, svetoznámych tvorcov verejného priestoru. Ide však o natoľko prestížne pracovisko, že to pôsobí až neskutočne.

V prípade tretieho návrhu, JTRE priznáva, že predstavený koncept NKKC v Novom Lide je len štúdiou. Ide o autorskú koncepciu kancelárie Compass Architekti, ktorá vznikla v spolupráci s Ian Ritchie Architects. Compass je nepochybne talentovaným pracoviskom, nehovoriac o nesmierne skúsenom britskom architektovi Ianovi Ritchiem. Ich vízia však nemá byť finálna. Developer totiž tvrdí, že v prípade, že by komisia uprednostnila jeho ponuku, je pripravený usporiadať medzinárodnú architektonickú súťaž. Compass by bol asi len jeden zo súťažiacich.

Keďže vznik NKKC bude dôležitou investíciou z hľadiska štátu, po správnosti by mala byť organizácia architektonickej súťaže samozrejmosťou. Vláda SR si bude môcť vybrať z viacerých možností: buď sa uspokojí so súťažou, ktorú už zorganizoval Immocap, aj napriek tomu, že išlo o privátnu súťaž s prísne určenými podmienkami. V prípade Incheby si môže vybrať efektné riešenie, ktoré nebolo súťažené v podstate vôbec. Alebo môže v spolupráci s JTRE súťaž ešte len zorganizovať.

Z hľadiska transparentnosti sa tak ponuka v Novom Lide ukazuje ako najvhodnejšia. Incheba aj Nový Istropolis sú zas praktickejšie, ak je snahou zrealizovať NKKC čím skôr. To však platí len teoreticky. Líšia sa totiž vo veľmi dôležitom parametri – realizovateľnosti.

 

JTRE priznáva, že štúdia NKKC v Novom Lide je len autorským názorom architektov, nie finálnou podobou. Zdroj: Nové Lido

 

Realizovateľnosť

Kameňom úrazu pri rozhodovaní sa je práve otázka realizovateľnosti, a to v dohľadnej dobe. Vláda SR pri svojom rokovaní vo februári 2020 žiadala, aby bolo NKKC zrealizované do roku 2026. Nová vláda zrušila priamy záväzok v podobe financovania projektu do výšky 60 miliónov eur, na termíne sa však nezmenilo nič – občianske združenie tak má približne päť rokov na tom, aby sa centrum dokončilo.

Päť rokov pôsobí ako dlhá doba, v skutočnosti je to však šibeničný termín. Stačí sa pozrieť na históriu veľkých projektov v nedávnej histórii Slovenska. O rekonštrukcii SNG sa hovorí od roku 2001, v roku 2005 prebehla druhá z architektonických súťaží, ktorá priniesla víťazný návrh, dokončenie projektu sa očakáva v roku 2022. Nové SND sa začalo stavať v roku v roku 1986, dokončené bolo v roku 2007. Nemocnica na Rázsochách sa začala stavať v roku 1987, nikdy sa nedokončila a medzičasom bol skelet zrovnaný so zemou.

Spojenie s developerom, ktorý vstúpi do občianskeho združenia, je tak výhodné. Súkromný investor môže poskytnúť svoju expertízu a kapacity, aby bol projekt pripravený a napokon aj zrealizovaný v stanovenom termíne. Žiaden developer sa však nemôže vyhnúť nutným náležitostiam – teda povoľovaciemu procesu, zabezpečeniu dodávateľov a financovania a obhájeniu projektu pre verejnosťou do takej miery, aby táto nespôsobovala meškanie.

 

Nový Istropolis je už v posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zdroj: Immocap

 

Ako bolo už spomenuté, Nový Istropolis je v tomto ohľade najďalej. Developer(i) začal na projekte pracovať v podstate už v roku 2017 a dnes má k dispozícii nielen dizajn, ale aj dokumentáciu na úrovni DÚR (dokumentácia pre územné rozhodnutie) a projekt predložený na posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Immocap má v rukách aj ďalší tromf: jeho projekt je v súlade s Územným plánom, takže by mohol v dohľadnej dobe získať aj záväzné stanovisko zo strany Hlavného mesta.

Ani vtedy ešte nemá projekt vyhraté, keďže množstvo komplikácií môže nastať počas územného a stavebného konania. Zodpovedným stavebným úradom bude Nové Mesto, ktorého stavebný úrad nemá najlepšiu povesť (o čom by vedeli hovoriť viacerí developeri – napríklad Penta Real Estate, ktorá na vydanie povolení k tretej etape Pri Mýte čakala naozaj dlho). Napokon, je tu ešte otázka zmieňovaného odporu verejnosti a možnosť zápisu Istropolisu medzi pamiatky. To by pre celý zámer mohlo prakticky znamenať stopku.

Napriek tomu je Nový Istropolis ešte ďaleko pred Inchebou. Podľa všetkého by s jej realizáciou z hľadiska územného plánovania nemal byť problém. Nie je však známe, do akej miery je vízia Incheby projektovo rozpracovaná. To si vyžaduje veľký tím architektov a projektantov, ako aj veľké prostriedky. Plány Incheby sú však tesne naviazané na štátnu dotáciu a bez nej investor neplánuje z veľkých plánov zrealizovať nič. Pokiaľ nemá istotu, že dotáciu dostane, pravdepodobne ani nebude vkladať peniaze do intenzívnejšej prípravy.

Napokon, Nové Lido je podľa všetkého z časového hľadiska v najhoršej situácii. JTRE je vysoko kompetentný developer, schopný vybudovať obrovské projekty, a v tomto prípade pravdepodobne nebude čeliť ani odporu verejnosti. Väčším problémom je však absencia priaznivého Územného plánu – Nové Lido s ním aktuálne nie je v súlade. Spoločnosť už dlhšie vyvíja snahy o jeho zmenu. Podľa všetkého by k nej mohlo dôjsť skôr, ako sa predpokladalo, teoreticky už v priebehu jedného roka. Potom však bude ešte nasledovať zmena Územného plánu zóny. Až potom sa môže spustiť klasický povoľovací proces.

Medzičasom môže developer zorganizovať architektonickú súťaž na definitívnu podobu kultúrno-spoločenské centra, nastaviť ho v súlade s potrebami mesta a štátu, dokonca aj pripraviť projektovú dokumentáciu. Ani to ale nemusí stačiť, aby sa stanovený termín v roku 2026 stíhal. Veľké množstvo procesov by muselo bežať bez akýchkoľvek komplikácií a načas, čo sa v Bratislave deje len veľmi zriedkavo.

Okrem toho, Nové Lido má ešte jeden nedostatok. Keďže ide o úplne novú lokalitu, určitú dobu zaberie, kým bude mať prípadné NKKC aj adekvátne okolie. Je zrejmé, že developer bude budovať komerčné časti obrovského developmentu v rámci možnosti čo najrýchlejšie. Ani JTRE však nedokáže postaviť celé nové centrum Bratislavy s tisícmi bytov a možno až stovkami tisíc metrami štvorcovými kancelárskych plôch za päť rokov. Na druhej strane, pri Inchebe a Novom Istropolise sa pôjde prakticky „do hotového“.

Požiadavka po rýchlej realizovateľnosti tak výrazne mieša kartami. Je vysoko pravdepodobné, že na rozhodnutie o tom, ktorá ponuka je pre štát najvýhodnejšia, má tento parameter mimoriadny vplyv.

 

Problémom Nového Lida môže byť dlhé čakanie na zmenu Územného plánu. Zdroj: Nové Lido

 

Dosah na okolie

Na záver, za dôležitú vlastnosť jednotlivých návrhov NKKC považujem aj ich vplyv na bezprostredné okolie a na mesto ako také. Je otázne, či sa týmto komisia zaoberala, lebo týmto sme už jednou nohou v rovine špekulácií. Považujem však za dôležité, aby v meste ako Bratislava, kde nevznikajú takéto významné investície tak často, nové kultúrne a kongresové centrum nebolo len akýmsi od života mesta odtrhnutým komplexom, ale ho aj dotváralo a oživovalo.

V tomto smere má Nový Istropolis dobrú pozíciu, lebo sa nachádza vo veľmi strategickej polohe, na ktorú sú naviazané obytné aj polyfunkčné štvrte. Veľmi dobrá dopravná dostupnosť znamená, že centrum bude prístupné pre desaťtisíce, možno až státisíce obyvateľov bez toho, aby bolo nutné prekonávať bariéru diaľnice alebo rieky. Využiteľné budú pritom prostriedky verejnej dopravy z prakticky všetkých smerov, hoci najmä z východnej Bratislavy.

Aktivácia priestoru, kde sa dnes nachádza chátrajúci a takmer nevyužívaný Istropolis, (po)zmení charakter Trnavského mýta. Ak sa má totiž stať skutočným sekundárnym centrom, bude musieť okrem dopravného významu prehĺbiť aj svoj spoločenský význam. Prvou výraznejšou zmenou bolo otvorenie nákupného centra Central, ktoré sem prinieslo komerčný život. NKKC vytvorí bázu pre bohatú kultúrnu aktivitu, s doplnením zvyšku väčšieho developmentu aj pracovnú či rekreačnú. Z toho môžu vyplynúť viaceré pozitívne efekty.

Trnavské mýto je dnes totiž aj miestom koncentrácie sociopatogénnych javov. Vytvorenie živého a príťažlivého areálu s vysokým pohybom ľudí a tým pádom aj sociálnou kontrolou ich môže pomôcť z tohto územia eliminovať. Vďaka vysokej návštevnosti domácich obyvateľov, ale aj zahraničných návštevníkov, vrátane majetných, ožije okolie, ktoré bude mať viac podnetov pre revitalizáciu. Ovplyvniť by to mohlo Novú tržnicu, kde je údajne otvorená jej možnosť vyhlásenia za pamiatku. Pomerne schátraný objekt by tak získal návštevnosť a snáď aj kultivovanejšie okolie. Veľmi pozitívny dosah by mohol mať Nový Istropolis s NKKC aj na okolité obytné štvrte v zmysle ich obnovy či oživenia parteru.

NKKC tak môže zmeniť obraz Trnavského Mýta a tým pádom výrazne prispieť k jeho etablovaniu ako nového spoločenského centra. Bratislava by sa tak posunula v súlade s trendami, typickými pre väčšie mestá: tieto už nie sú naviazané na jedno tradičné centrum, aktivity sú naviazané na viacero centier v strategických polohách naprieč metropolou. Podporuje sa tak polyfunkčnosť a aj živosť celého mesta.

 

Incheba má výhodnú polohu, od okolia je však oddelená silnými bariérami. Zdroj: Incheba

 

Nanešťastie, v tomto bude Incheba vynikať len sotva. Areál má síce výhodu v krásnom výhľade na Bratislavský hrad a je vzdušnou čiarou blízko k historickému jadru, tým sa to však do veľkej miery končí. Bariéry, s ktorými zápasí – Dunaj a široká Einsteinova ulica s diaľnicou D1 v strede – sú jednoducho mimoriadne silné, aby vplyv centra aktivoval širšie územie. Nejde pritom ani tak o fyzickú bariéru, ako predovšetkým mentálnu.

Vložením NKKC do tohto priestoru by sa v podstate podporila modernistická idea mesta rozdeleného na funkčne oddelené územia, ktorá predpokladala, že severne od Einsteinovej bude spoločenské centrum s veľkými budovami, kým južne bude sídlisko. Investor neprichádza s víziou pretvorenia Incheby na polyfunkčný areál alebo novú mestskú štvrť. Namiesto toho chce posilniť dnešnú výstavnícku funkciu a rozšíriť ju o, z jeho pohľadu komplementárne, aktivity. Pozitívne vyžarovanie Incheby do okolia je v takom prípade otázne.

Samozrejme, toto nie je určujúci parameter a v iných vychádza potenciál areálu lepšie. Snaha o skvalitnenie mestského prostredia by však mohla a mala byť mimovoľným dôsledkom vzniku NKKC, lebo najmä veľké kultúrne centrum taký potenciál má. Jeho existencia môže pôsobiť ako oživujúci elixír pre mestské ulice, ktoré sú dnes umŕtvené v dôsledku prítomnosti množstva nákupných centier. Incheba by však takýto vplyv nemala. Dnes ide o samostatný ostrov, od mestského prostredia odtrhnutý. Navyše je otázka, čo by oživovala – park, nákupné centrum Aupark, alebo petržalské panelové sídlisko?

 

NKKC v Novom Lide bude súčasťou živej novej štvrte, ktorá bude rozšírením centra mesta. Zdroj: Nové Lido

 

Lepšie v tomto vychádza Nové Lido. Tiež je síce od okolia oddelené riekou a diaľnicou, developer však prichádza aspoň s prísľubom vzniku novej štvrte, ktorá má potenciál priniesť rozšírenia centra mesta na pravý breh Dunaja. JTRE tu plánuje vybudovať obytné bloky a veže, kancelárske kampusy, teoreticky novú školu, rozsiahle verejné priestory, obchodný bulvár a rekreačné plochy – v skratke, normálne mesto. NKKC ako jadro štvrte znie ako úplne správny krok a vyplýva aj z celkového urbanizmu zóny.

Potom je tu zmieňovaná myšlienka „kultúrnej osi“, prepájajúca SND s novým kultúrnym objektom. Dôležitou podmienkou pre jej vznik je výstavba pešieho promenádneho mosta, ktorý by prepájal námestia na jednotlivých nábrežiach. Os totiž nemôže byť len vizuálnou, musí existovať aj vo fyzickom zmysle. Ide o jednu z podmieňujúcich investícií, čo je možno Achillovou pätou Lida – týchto investícií je totiž viacero. Ďalšou je vybudovanie električkovej trate cez územie, zriadenie TIOPu Einsteinova a v neposlednom rade možno aj príjemnejšie premostenie Einsteinovej pre peších, aby bol kontakt s Petržalkou pohodlnejší.

To sú zásadné investície, ktoré majú z dlhodobého hľadiska ekonomický zmysel, v čase dokončenia NKKC však ešte zrealizované pravdepodobne nebudú. Na rozdiel od Nového Istropolisu, ktorý už bude čerpať z umiestnenia v časti mesta, ktorá disponuje základnou infraštruktúrou. V prípade Nového Lida treba jednoducho vnímať, že pôjde o postupne rastúcu štvrť a NKKC bude ešte dlho limitované z toho vyplývajúcimi obmedzeniami. O pozitívnom vplyve projektu na život zóny nemožno pochybovať, plné efekty sa ale dostavia neskôr.

 

Nový Istropolis by mohol zmeniť Trnavské Mýto, a to oveľa skôr ako začne vznikať Nové Lido. Zdroj: Immocap

 

Záver

V tomto prehľade som sa pokúsil o objektívne zhodnotenie kladov a záporov jednotlivých ponúk pre umiestnenie Národného kultúrneho a kongresového centra. Odborná skupina by mala čoskoro zverejniť svoju komplexnejšiu analýzu, v ktorej naznačí, ktorý projekt je najvýhodnejší pre mesto aj pre štát. Jeho developer by mal potom vstúpiť do občianskeho združenia NKKC, do ktorého vloží svoj zámer, a vláda rozhodne o vhodnej výške finančnej podpory.

Experti majú na stole tri odlišné ponuky a nedá sa okamžite povedať, ktorý je najlepší. Všetky majú svoje pre a proti, pričom bude dôležité, z akého hľadiska sa budú na návrhy pozerať. Bude najdôležitejšou ekonomická efektivita? Bude sa výraznejšie prihliadať na urbanistický potenciál projektu? Alebo bude kľúčovou realizovateľnosť a schopnosť projekt rýchlo dodať? V tomto smere sa posudzuje medzi tromi výraznými koncepciami, z ktorých dve vyčnievajú.

Tou treťou je Incheba. Tá má svoje výhody – doprava autom a z Viedne by bola najefektívnejšia, je tu rozsiahly priestor pre parkovanie, v areáli by sa dal bez väčších komplikácií dobudovať rozsiahly komplex a navyše má ikonickú polohu naproti Hradu. Navyše by sa tým dotvorila vízia, ktorá bola súčasťou už pôvodnej koncepcie Incheby, len sa pre svoju ambicióznosť nikdy nezrealizovala v plnej miere. Na druhej strane, nevýhody sú veľmi dôležité.

Incheba je odtrhnutá od mestského života, mestu prináša menej, ako iné projekty a je pomerne prvoplánová. Investor sa netají faktom, že o projekt NKKC prejavil záujem len preto, lebo je tu možnosť štedrej štátnej dotácie. Bez nej projekt rozvíjať nebude. Kompetencia majiteľa Incheby je ďalším dôležitým parametrov. Na rozdiel od JTRE a Immocapu nejde o skúseného developera, ktorý má za sebou obrovské projekty. V tejto chvíli nie je ani len známe, či sú fantastické vizualizácie, predstavené pred rokom, realizovateľné v podobe ekonomicky udržateľného projektu a či existuje projektová dokumentácia.

 

Incheba môže doplatiť na prílišnú ambicióznosť. Zdroj: Incheba

 

Preto sú favoritmi Nový Istropolis alebo Nové Lido. O schopnostiach jednotlivých developerov netreba pochybovať – obaja už majú za sebou masívne realizácie, predovšetkým JTRE, ktoré je asi najaktívnejším developerom v Bratislave. Obe spoločnosti navyše prišli s plánmi na vznik kultúrnych centier ešte pred iniciatívou NKKC. Možnosť štátnej podpory mení z hypotetických koncepcií realizovateľné projekty, ktoré vhodne dotvoria širšie developmenty. Preto nie je potrebné ani veľmi diskutovať o lokalitách, ktoré sú v oboch prípadoch vyhovujúce.

Rozdiel nastáva predovšetkým v realizovateľnosti jednotlivých zámerov. Nový Istropolis je už pomerne ďaleko a je omnoho väčšia pravdepodobnosť, že sa dá v stanovenom termíne, teda do konca roka 2026, dokončiť. Nové Lido zápasí s požiadavkou na zmenu Územného plánu. Aj napriek náznakom, že sa situácia hýbe, zmeny v územnoplánovacej dokumentácii veľmi súvisia aj s politickými náladami, keďže ich musia schvaľovať poslanci. V predvolebnom období to môže byť výbušné. JTRE nie je u verejnosti populárne (ani na pomery developerov), preto sa môžu poslanci zdráhať s expresným schválením zmien.

Toto je skutočný „gamechanger“. Je celkom možné, že ak by malo JTRE k dispozícii priaznivý Územný plán, mohlo by zorganizovať medzinárodnú súťaž s ešte zaujímavejšími výsledkami ako pri Istropolise. Na Novom Lide nie sú ani zďaleka také obmedzenia. Developer však v takejto situácii nie je a NKKC by možno muselo roky zbytočne čakať, len aby bol jeho vznik možný – nehovoriac o povoľovaní a výstavbe. Toto pri Novom Istropolise odpadáva.

Nebolo by fér napísať, že ani tento projekt nemá problémy. Pokiaľ hovoríme o čisto súkromnej investícii, potom je postup obstarania projektu zo strany developera absolútne v poriadku. Ak však majú byť do vzniku centra zapojené aj verejné financie, správnejšia by bola verejná architektonická súťaž, hoci to zákon nevyžaduje. Takisto má Nový Istropolis problém s odporom časti verejnosti, ktorá bude tvrdo bojovať za zachovanie pôvodného Domu odborov Istropolis. Vyhlásenie komplexu za NKP by mohlo znamenať červenú pre všetky plány.

Napriek tomu však považujem možnosť vzniku NKKC v Novom Istropolise za realistickejšiu. Ide o projekt, ktorý rozhodne nie je ničím, za čo by sa bolo treba hanbiť. Zámer sa prezentuje vysokou úrovňou architektúry, podľa všetkého vynikajúco napĺňa požiadavky iniciatívy za NKKC, prináša revitalizáciu dôležitého dopravného aj spoločenského uzla v rámci mesta a bude vhodne pôsobiť na skvalitnenie okolia. Bratislava v ňom získa reprezentatívne kultúrne centrum a miesto, ktoré bude ideálne pre organizáciu významných medzinárodných kongresov. Ak prekoná problémy s aktivistami, bude naostatok vybudované aj v dohľadnom čase.

Uvidíme, do akej miery sa bude na jednotlivé projekty pozerať odborná skupina, spoločne s ÚHP či IKP. Zo strany týchto inštitúcií očakávam veľmi precízne hodnotenie, ktoré nenechá pochybnosti o tom, ktorá ponuka je najlepšia. Veľmi by som si však želal, aby brala do úvahy nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne parametre. NKKC síce nebude stavbou generácie (snáď), je však dôležité, aby Bratislava získala projekt, ktorý bude skutočným posunom pre miesto, mesto aj štát. Skvelé NKKC môže metropolu posunúť viac, ako drvivá väčšina ostatných developmentov.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.