Adrian Gubčo 08.07.2021 15:55

Národné kultúrne a kongresové centrum: dôležitá priorita alebo chybná investícia?

Bratislavu čoskoro čaká rozhodnutie o vzniku a najvhodnejšej ponuke umiestnenia nového Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC). Pokiaľ sa ukáže tento zámer ako výhodný pre štát, Vláda SR sa zaviazala podporiť dôležitý projekt aj finančne. Plány na výstavbu NKKC preto vyvolávajú búrlivú verejnú debatu, čo so sebou prináša radu názorov a postojov, ktoré nemusia byť založené na pravde.

Plánovaná sála v Novom Istropolise. Zdroj: Immocap

Téma výstavby významného kultúrneho a kongresového centra, ktoré by prekonalo dlhodobé nedostatky Bratislavy (a Slovenska) v tomto smere, je aktuálna približne od konca roka 2019. Občianska iniciatíva Národné kultúrne a kongresové centrum vtedy prišla s víziou vzniku centra a dokázala presvedčiť vládu o potrebe jeho vzniku. Vláda projektu prisľúbila nielen morálnu podporu, ale aj finančnú – pokiaľ bude združenie schopné predložiť kvalitný projekt s vysokou hodnotou za peniaze, štát investíciu podporí maximálne 60 miliónmi eurami.

Pomerne veľký objem peňazí podnietil k aktivite viacerých významných majiteľov pozemkov v Bratislave. Iniciatíva oslovila všetkých relevantných aktérov z privátneho aj verejného sektora, vyhovieť nakoniec dokázali traja. Developeri Immocap, J&T Real Estate a Incheba postupne predstavili svoje vízie nového kultúrno-kongresového centra. Aktivisti sformovali odbornú pracovnú skupinu a jednotlivé ponuky teraz analyzujú, kým na metodológii posudzovania spolupracujú s Útvarom hodnoty za peniaze či Inštitútom kultúrnej politiky.

60 miliónov eur nie je málo peňazí, zvlášť v období, kedy krajina prekonáva následky pandémie koronavírusu COVID-19. Takisto nie je ani bežné, že vláda pristúpi k takémuto veľkému projektu na základe podnetu nezávislých aktivistov (za iniciatívou stojí časť kultúrnej obce v spolupráci s organizáciou GLOBSEC) a významná je aj otázka vzniku nového developmentu, ktorý zásadne zmení nejakú časť metropoly. Podľa iniciátorov môže Bratislava a Slovensko vďaka vzniku centra získať nové financie a veľkú prestíž.

Všetky tieto fakty sú predpokladom k veľkému záujmu verejnosti a mediálnemu šumu. Ako to už býva, v debate sa mnohé informácie stratia, nesprávne interpretujú alebo rozlične prekrúcajú. Do akej miery tak môžeme povedať, že ide o skutočne šancu na vznik projektu, ktorý pozdvihne Bratislavu?

 

Priestory centra v Novom Lide. Zdroj: JTRE / Pictown

 

Najväčšie mýty o NKKC

V mediálnych výstupoch a následných diskusiách možno objaviť viacero opakujúcich sa tvrdení, ktoré vytvárajú zdanie o nie celkom transparentnom a zle nastavenom postupe. Niečo z toho vzniká z nepochopenia či snahy o lepšiu čítanosť, pre celkovo hladký priebeh vývoja tohto dôležitého projektu však ide o zbytočné reputačné riziko. 

Príkladom takéhoto mýtu, resp. tvrdenia vychádzajúceho z nereálnych očakávaní, je požiadavka, aby analýzu a prípravu zámeru zastrešoval niekto iný a nie občianske združenie NKKC – príp. aby toto bolo vybrané na základe výberového konania. Faktom však je, že aj keby takéto konanie prebehlo, nebolo by z koho vyberať. S víziou vzniku NKKC totiž neprišla vláda, verejná inštitúcia ani súkromný subjekt – a to za celých 30 rokov. Ide čisto o iniciatívu združenia, s ktorým sú spojení významní organizátori kultúrnych aj kongresových podujatí a ktorí cítili nedostatky Bratislavy na vlastnej koži.

Vláda sa síce s víziou stotožnila, no každopádne postupovala obozretne. Združeniu uložila povinnosť vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti v súčinnosti s vládnymi organizáciami (ÚHP a IKP) a pod gesciou uznávaných nezávislých expertov.

So štúdiou uskutočniteľnosti súvisí ďalší mýtus, podľa ktorého združenie vyberá developera, ktorý dostane peniaze – developeri tak majú „bojovať o štátne milióny“. Takto však schéma, ako bola predstavená, nefunguje. Prípadný partner, ktorého ponuka sa ukáže ako najvýhodnejšia, vstúpi do združenia, pričom doňho vloží pozemok, časť financií či svoje know-how. Tým sa má stať celá investícia oveľa realistickejšou, kým štát bude schopný optimalizovať náklady. Developer priamo žiadne peniaze nezíska, keďže nejde o komerčnú schému. Namiesto toho mu skôr vznikne povinnosť poskytnúť na realizáciu projektu ďalšie náklady.

To ale neznamená, že partner na developmente nič nezarobí. Projekt je nastavený ako neziskový a prípadné zisky majú byť reinvestované do kultúry. Súkromný investor však zvýši hodnotu svojho širšieho projektu a bude profitovať z určitých synergií – napríklad rozvoja retailu či výstavby hotelov. Aj to je dôvod, prečo o projekt prejavilo záujem viacero investorov.

V tejto chvíli by malo prebiehať posudzovanie viacerých zámerov: Immocap by rád videl NKKC v Novom Istropolise, JTRE v Novom Lide a Incheba vo svojom výstavnom areáli. Vyskytli sa určité náznaky – dokonca aj z mojej strany – že všetko nasvedčuje tomu, že vízia NKKC je šitá na jeden z týchto developmentov (Istropolis). Doterajší postup iniciatívy však na základe konkrétnych krokov ukazuje, že aktivisti pristupovali k veci otvorene, korektne a skutočne oslovili všetkých relevantných aktérov. Medzi nimi bolo okrem viacerých developerov aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy či Rímskokatolícka cirkev.

Traja z oslovených predstavili svoje vlastné projekty a rozbehli informačné kampane, čo nasvedčuje tomu, že berú celú záležitosť vážne. Hľadanie najlepšej ponuky medzi viacerými hráčmi povedie k lepším benefitom pre Bratislavu a spoločnosť. Ide o lepší postup, ako keby celý zámer režíroval sám štát. V takom prípade by vízia trpela na politické cykly, chýbala by expertíza súkromných investorov, ktorí majú s výstavbou veľkých komplexov skúsenosti, a je celkom možné, že by sa výstavba natiahla podobne, ako pri iných veľkých štátnych projektoch: obnove SNG, výstavbe nového SND alebo výstavbe nemocnice Rázsochy.

Napokon je tu otázka, či a do akej miery sa má teda štát podieľať na financovaní projektu. Na to existuje jednoduchá odpoveď: pokiaľ by bola výstavba veľkého kultúrno-kongresového centra komerčne výhodná, s veľkou pravdepodobnosťou by už stálo. Výstavba a následná prevádzka centra výšku investície nepokryje ani nevráti, keďže súkromný investor nie je prijímateľom daní a ani si nemôže dovoliť čakať mimoriadne dlho. Môže a má sa na projekte podieľať, ale určite nie je schopný vykryť plné náklady.

Na druhej strane, štát dokáže zvýšiť svoje príjmy a zabezpečiť si návratnosť investície pomerne skoro vďaka nepriamym ziskom, ktoré sú dôsledkom zvýšeného výberu daní. Kongresová turistika totiž výrazne pomáha rozvoju cestovného ruchu, služieb a retailu. Kongresoví turisti míňajú v priemere najviac zo všetkých turistov a prostredníctvom nich si výrazne polepší verejná sféra a aj tie sektory hospodárstva, ktoré sú dnes najviac zasiahnuté pandémiou. Najväčšou stratou je na konci dňa neexistencia tohto zariadenia, keďže zbytočne môžu unikať desiatky miliónov eur.

 

Sála v Inchebe. Zdroj: Incheba / Pictown

 

NKKC – konečne nadčasová investícia?

Odpoveď na otázku, či potrebuje Bratislava kvalitné, dostatočne kapacitné a reprezentatívne kultúrno-kongresové centrum, považujem za celkom jednoduchú. Ide o niečo, čím mala slovenská metropola disponovať už dávno. Je hanbou, že doteraz v meste nevzniklo nič, čo by mohlo slúžiť ako kultúrne a kongresové centrum v súlade so súčasnými požiadavkami na organizáciu náročných podujatí a produkcií – a to ani s privretými očami.

V súčasnosti nie je v Bratislave žiadna stavba, ktorá by spĺňala skutočne všetky nároky na špičkové kultúrne a kongresové centrum. Pokiaľ aj spĺňa požiadavky napríklad na kapacitu, v niečom inom zlyháva.

Na veľké koncerty napríklad slúži najmä Zimný štadión Ondreja Nepelu, za kultúrne centrum ho ale považovať nemožno. Pôvodná Incheba je zastaraná, rovnako ako Istropolis, ktorý by bol po určitom facelifte reprezentatívny, je však technicky nevyhovujúci. Reduta je pekný historický priestor, avšak vhodný len na menšie stretnutia a podujatia – navyše, jej prípadné využitie pre napríklad kongres s účasťou významných politikov by narušilo život v celom historickom centre, ako ukázalo slovenské predsedníctvo v EK v roku 2016.

Nová budova môže byť začiatkom profilovania Bratislavy ako kongresovej destinácie. Iniciatíva NKKC by rada videla slovenskú metropolu do desiatich rokov v prvej tridsiatke top kongresových destinácií v Európe, čo si bude vyžadovať nielen vznik jedného centra, ale aj súvisiacej infraštruktúry – vrátane hotelov, gastra, ale aj kultúrnych či dokonca ďalších kongresových zariadení. Z NKKC by tak nemala byť „stavba generácie“, ale začiatok významnejšieho prerodu Bratislavy na mesto kultúry a služieb na vysokej medzinárodnej úrovni, spojený s výstavbou ďalších súvisiacich objektov.

Skôr či neskôr totiž odznie aj pandémia a cestovný ruch, vrátane kongresového, opäť ožije. Už teraz vyjadrila podľa prieskumu časopisu Kongres Magazine drvivá väčšina aktérov v kongresovom turizme ochotu stretávať sa aj naďalej – niektoré aspekty kongresov nie sú totiž v online prostredí nahraditeľné. Význam online stretnutí sa pravdepodobne posilní, pre kongresovú turistiku by to ale nemala byť žiadna fatálna rana.

Bratislava tak môže získať projekt, ktorý bude patriť k tým výhodnejším: neprinesie dočasnú úľavu a presun problémov inde, ako mnohé realizácie v oblasti dopravnej infraštruktúry, a vďaka modelu spolupráce so súkromným sektorom ani nekonečne prieťahy. Vytvorí základy pre zlepšenie značky metropoly a jej tak potrebné nakopnutie v období po pandémii. Navyše jej prinesie niečo, po čom tak dlho volala: reprezentatívne a moderné kultúrne centrum, doplnené o miesto pre konanie kongresov.

Pochybnosti sú prirodzené a veľké zámery treba vždy preverovať. Všetko však nasvedčuje tomu, že tentokrát vzniká na úrovni odborne pripraveného združenia vízia, z ktorej nakoniec bude profitovať mesto, jeho obyvatelia a obyvateľky, štát a aj jeho značka. Nejde o stavbu generácie. Dôležitosťou však ide o projekt, ktorý takúto váhu môže mať.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.