Adrian Gubčo 26.05.2021 14:13

Kultúrno-kongresové centrum v Novom Istropolise: Čo prinesie Bratislave?

Hoci je Nový Istropolis veľký projekt, jeho najvýraznejšou súčasťou má byť nové kultúrno-kongresové centrum. Developer Immocap hovorí, že pôjde o špičkovú modernú sálu s európskymi parametrami, ktorá bude viac než dôstojnou náhradou pôvodného Domu odborov Istropolis a jeho kongresovej časti. Presné detaily sa však odhaľujú až teraz a s nimi aj možnosti, ktoré môže centrum metropole priniesť.

Hoci je Bratislava s viac než polmiliónom obyvateľov – podľa neoficiálnych štatistík – hlavným mestom Slovenska, v súčasnosti nemá reprezentatívnu kultúrnu sálu, ktorá by mohla slúžiť pre organizáciu väčších akcií. Na tomto stave sa zhoduje väčšina odbornej aj kultúrnej obce. Organizátori majú dnes k dispozícii niekoľko možností, napríklad Národné tenisové centrum, Starú tržnicu, Inchebu alebo Štadión Ondreja Nepelu, tieto zariadenia však z viacerých dôvodov nie sú ideálne. Problémom je akustika, technologické vybavenie alebo logistické možnosti pri organizácii masových podujatí.

Taká istá situácia je pri kongresoch. Bratislava nie je schopná poskytnúť adekvátne podmienky pre organizáciu medzinárodných stretnutí, čo ju v svetových rebríčkoch odsúva na 95. priečku v počte kongresov. Z porovnateľných miest sa vpred predrali Glasgow, Krakov alebo Ľubľana. Najmä posledné menované mesto, ktoré má len 300-tisíc obyvateľov, si vyslúžilo vynikajúcu 44. priečku. Metropola Slovinska síce nemá v blízkosti významné medzinárodné letisko (Bratislava má letisko vo Schwechate), zato má ale až dve kvalitné zariadenia na kongresy, výstavy či kultúrne podujatia.

Týmito nedostatkami Bratislava citeľne trpí. Keďže mesto nie je schopné zabezpečiť adekvátne podmienky, obchádzajú ho promotéri veľkých koncertov aj organizátori kongresov. To má negatívny dopad na ekonomiku aj prestíž a povesť mesta. Okolo veľkých eventov totiž vzniká celá séria benefitov, ku ktorým patrí podpora zamestnanosti, vyšší výber daní, rozvoj domáceho podnikania – to sú ekonomické faktory – a rozvoj služieb v destinácii, rozširovanie know-how spojený s prílevom investícií a v neposlednom rade budovanie reklamy. Tá môže byť predpokladom pre ďalší rozvoj mesta.

Doterajšia absencia snahy o vybudovanie špičkového zariadenia je tak do veľkej miery šokujúca. Po odznení pandémie môže byť práve podpora kultúry a (kongresového) cestovného ruchu jedným z nástrojov pre obnovu ekonomiky a diverzifikáciu ekonomického zamerania mesta a krajiny. Medzinárodná mobilita bude v najbližších rokoch pravdepodobne opäť rásť, na čo by Bratislava mala – a mohla – reagovať novou kvalitnou infraštruktúrou. Tú však nanešťastie dnes nemá.

Na súčasné nedostatky slovenskej metropoly v tejto oblasti zareagovala iniciatíva Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC). Autorom iniciatívy sa podarilo osloviť vládu, ktorá zámeru vzniku kvalitnej novej infraštruktúry prisľúbila podporu. Predchádzať jej však musí výber najlepšej lokality, projektu a splnenie prísnych kritérií na kapacitu či zabezpečenie podujatí tak, aby bolo toto centrum schopné uspokojiť aj veľké produkcie. NKKC združuje viacerých skúsených organizátorov medzinárodných podujatí alebo koncertov, ktorí po konzultácii s odborníkmi načrtli potreby Bratislavy.

 

 

Čo Bratislava potrebuje

Iniciatíva NKKC na svojej stránke zhŕňa súčasný stav spoločenských priestorov v Bratislave a pripomína základné parametre potrebnej sály. Konfrontácia existujúceho a želaného stavu vedie k jednoznačnému záveru: žiadna hala alebo budova dnes nie je schopná ani pri radikálnej rekonštrukcii poskytnúť adekvátnu úroveň a kapacitu. Objekty boli stavené v časoch, kedy boli požiadavky na organizáciu podujatí úplne iné, žiaden z nich však na to priebežne nereflektoval. Iný prípad sú zariadenia, ktoré jednoducho na daný typ eventov neboli určené.

To platí aj o niektorých vyššie zmieňovaných zariadeniach. Národné tenisové centrum napríklad trpí na akustiku, nedostatočné technické zabezpečenie, nedostatočný parking aj blízkosť obytnej zóny, Stará tržnica je taktiež v rezidenčnej oblasti, Incheba je neúčelná a náročná na prevádzku a zimný štadión má problémy s parkovaním, akustikou aj vykladaním techniky. Iné priestory sú malé, zastarané alebo určené pre špecifický typ podujatí. Predstaviť si tu moderné kongresy alebo koncerty s audiovizuálnymi efektami je len veľmi náročné.

Špecifické postavenie má Istropolis. Iniciatíva priznáva, že v čase dokončenia budovy v roku 1981 išlo o výborne dimenzovaný priestor so svetovými parametrami. Zároveň však dodáva, že od roku 1993 neboli do areálu investované prakticky žiadne peniaze, čo sa podpísalo na jeho súčasnom mimoriadne zlom stave. Kapacita hlavnej sály je okolo 1.166 miest na sedenie, veľkorysé foyer poskytuje miesto pre 2-tisíc ľudí. Napriek tomu je budova za hranou životnosti.

V roku 2017 odkúpil takmer celý areál Domu odborov a techniky (bez Domu techniky) developer Immocap (spoločne s partnerom, ktorý neskôr zo zámeru vystúpil), ktorý mal záujem o oživenie veľkého priestoru, na ktorom sa komplex nachádza. Development by nadviazal na iné investície spoločnosti v okolí. Kým nebola ujasnená presná podoba budúceho Istropolisu, Immocap budovu prevádzkoval a mal možnosť ju komplexne zanalyzovať. Na pomoc si prizval domácich expertov a zorganizoval workshopy s eventovými agentúrami, hudobnými promotérmi a prevádzkovateľmi kultúrno-spoločenských centier. Výsledky neboli priaznivé.

„Dom odborov je v súčasnej podobe pre eventové agentúry a promotérov neatraktívny – málo prémiový pre klienta aj účinkujúceho, a hlavne technicky a dispozične nezodpovedá súčasným nárokom,“ pripúšťa Martin Šramko, výkonný riaditeľ spoločnosti Immocap. „Organizátori kultúrno-spoločenských podujatí nemali o prenájom priestorov záujem, o čom svedčí ich využiteľnosť na 10% ešte pred pandémiou. Inak povedané, sálu sme nevedeli pred pandémiou prenajať na viac ako 3 dni do mesiaca, pretože nespĺňala požiadavky väčšiny organizátorov, čím sa pochopiteľne generovala aj vysoká strata.“ Riaditeľ upozorňuje aj na ďalšie problémy, najmä na fixné divadelné sedenie s nevhodnou kapacitou, zastaralé technické vybavenie či nevyhovujúce zázemie.

 

Nový projekt má prekonať nedostatky Domu odborov Istropolis a umožniť organizáciu podujatí na najvyššej úrovni. Zdroj: Immocap

 

Ide o prudký kontrast voči tomu, čo NKKC považuje za vhodné parametre nového centra. Kľúčovou požiadavkou je hlavná sála s možnosťou delenia na menšie sály s kapacitou 3-tisíc miest, možnosť zasunutia sedenia tak, aby sa kapacita pri kombinácii státia a sedenia zvýšila na 5- až 6-tisíc miest, prítomnosť menších samostatných konferenčných priestorov, samostatná sála pre menšie podujatia alebo existencia priestranného foyer so vstupom do hlavnej sály, na balkón a do všetkých verejných priestorov.

To Dom odborov Istropolis nespĺňa taktiež. Má síce veľké a efektné foyer, to je však aj do veľkej miery problematické. „Priestor Foyer nie je z hľadiska pobytovej funkcie optimálny – sú to v podstate „chodby“, chýbajú ohniská, aby sa návštevník cítil príjemne – vo veľkom priestore je stratený,“ hovorí Martin Šramko. „Objektu chýba reprezentatívny vstup, návštevník nevie, kam má do objektu vojsť, a aby sa dostal do sály, je nútený prekonať 2 úrovne podlaží. Toalety nie sú umiestnené pri sále, sú navrhnuté o podlažie nižšie a navyše interiér nie je bezbariérový.“ Budova tak nespĺňa súčasné normy a týka sa to aj sál, kde akustické merania podľa Immocapu potvrdili, že žiadna nespĺňa normou požadované hodnoty zisťované metódou impulzovej odozvy.

Dalo by sa namietnuť, že by sa mnohé problémy dali vyriešiť rekonštrukciou, developer však upozorňuje na zásadnú komplikáciu. „V prípade rekonštrukcie by sa nedostavil želaný efekt a navyše agentúry a promotéri neprejavili záujem o organizovanie eventov v tomto priestore. Doporučili nám orientáciu na budúcnosť a na výstavbu nového kultúrno-kongresového centra,“ konštatuje.

Istropolis tak v súčasnej, resp. zrekonštruovanej podobe rozhodne nemôže slúžiť ako NKKC. Nároky na novú sálu sú v dnešnom komplexe nesplniteľné bez takých zásahov, ktoré by priniesli radikálne narušenie podoby budovy aj tých prvkov, ktoré historici architektúry, snažiaci sa o jej zachovanie, považujú za hodnotné. Na druhej strane, aj keby sa zamietlo búranie, veľké víťazstvo by to nebolo: Istropolis by bol aj naďalej nevyužitý, akékoľvek investície by boli z dlhodobejšieho hľadiska neúčelné a skôr či neskôr by sa pokračovalo v súčasnom chátraní. Budova je podľa všetkého neudržateľná.

Immocap však dlhodobo opakuje, že chce na Trnavskom Mýte kultúru nielen zachovať, ale aj zvýšiť jej úroveň. Nástrojom k tomu má byť centrum v Novom Istropolise, ktoré zodpovie na potreby Bratislavy a výrazne zvýši jej potenciál pre významné kultúrne podujatia a kongresy.

 

Developer sľubuje, že plánuje odkaz Istropolisu nielen zachovať, ale aj povýšiť - spojením pôvodných prvkov a lepšej funkčnosti. Zdroj: Immocap

 

Centrum v Novom Istropolise: parametre a vlastnosti  

Developer sa so svojim projektom, ktorého súčasťou má byť spoločenské, teda dnes už kultúrno-kongresové centrum, zapojil do procesu hľadania umiestnenia NKKC. „V úvodnej fáze projektu sme počítali s menšou kapacitou sály, na základe našich výstupov však postupne rástla a neskôr sme zohľadnili v projekte aj požiadavky od NKKC,“ vysvetľuje genézu vzniku takmer definitívnej podoby návrhu Martin Šramko. Immocap vyhlásil na projekt architektonickú súťaž, od nájdenia víťaza po predstavenie projektu verejnosti však prešla dlhá doba, počas ktorej sa dizajn konkretizoval.

Víťazom sa stala medzinárodná holandská kancelária KCAP v spolupráci s nemeckým ateliérom Cityförster, ako aj britskými expertami na návrh kultúrnych priestorov Charcoalblue. Výsledkom je komplexný návrh, ktorého jadrom je multifunkčná hlavná sála oválneho pôdorysu, doplnená o nové veľkorysé, no funkčné foyer, a súvisiace menšie priestory, sálu, technické zázemie alebo kongresový hotel vyššieho štandardu s 200 izbami. Dané nastavenie má umožňovať organizáciu viacerých podujatí súčasne, menších stretnutí, efektívne technologické zabezpečenie eventov, stravovanie alebo pokrytie akcie médiami.

Kľúčová hlavná sála bude mať dve podlažia balkónov so sedením, bude obsahovať modulárne časti a bude sa dať flexibilne predeliť akustickými vertikálnymi stenami na tri rôzne fóra. Okrem delenia sály bude flexibilný aj systém sedenia, ktoré sa bude dať prispôsobiť jednotlivým eventom v počte, vo variabilite, v elevácii, či v odstránení v prospech uvoľnenia priestoru prízemia na státie. Immocap špecifikuje, že kapacita pre kongresy bude 3-tisíc návštevníkov, pre event s centrálnym pódiom a s eleváciou 2.240 návštevníkov, klasický koncert bude môcť navštíviť 2.017 ľudí, popový koncert so štandardne umiestneným pódiom 5-tisíc ľudí a pri centrálnom pódiu až 5.242 ľudí.

 

Rozličné nastavenia hlavnej sály pre špecifické typy podujatí. Zdroj: Immocap

 

Okrem toho budú môcť účastníci využívať 20-30 zasadacích miestností pre stretnutia (dôležité najmä pre kongresy) v konferenčnom centre, doplnené o mediálnu a VIP zónu. Pre eventy sa bude využívať aj foyer, čo je možné vďaka viacúrovňovému členeniu. Prístupové rampy a medziposchodia sú navrhované pre interaktívne a multifunkčné využitie s „ohniskami“ vybavenými klasickým alebo amfiteátrovým sedením, čo umožní organizátorom eventov, resp. kongresov, rozdelenie publika do menších skupín.

Z technologických vylepšení developer pripomína najmä lepšie riešenie, technologické zabezpečenie a dispozíciu backstage priestorov alebo dôležité umiestnenie sály na úrovni terénu. To je dôležité pri zabezpečovaní a zásobovaní jednotlivých akcií s rôznymi nárokmi na logistiku, ktorá bude uľahčená prítomnosťou dvojice parkovacích dokov pre kamióny. Tieto budú integrované priamo do zásobovacej časti budovy z Kukučínovej ulice a prepojiteľné v jednej úrovni s plochou sály.

Vysoké nároky sa týkajú aj stravovacej časti, keďže sa vyžaduje vysoká flexibilita, výkonné odvetranie a vzduchotechnika či efektívny výdaj jedla s ohľadom na veľkosť podujatia. Developer dopĺňa, že návštevníci budú mať k dispozícii aj gastronomické prevádzky v parteri nových objektov, ktoré v rámci celého developmentu vzniknú.

Zahraniční experti – domáci nie sú s ohľadom na doterajšiu absenciu investícií do kultúry a centier obdobného významu k dispozícii – v projekte vypracovali lokalitný program, ktorý definuje rozloženie, dispozíciu a kapacity dôležitých funkcií nevyhnutných pre prevádzku centra. Navrhli aj celkový koncept sály, vrátane jej tvaru a dispozície, ako aj jej vertikálne delenie na menšie sály, flexibilné riešenie rôznych set-upov sedenia až po umiestnenie a veľkosť samotného pódia. Dnes sa pracuje na konkrétnych technologických riešeniach v sále – na akustike, ozvučení, osvetlení, projekčnej technológii, technickom zabezpečení deliacich akustických stien či výbere optimálneho typu stohovateľného alebo zasúvacieho systému sedenia.

Immocap sľubuje, že nechce obísť ani umeleckú dimenziu Nového Istropolisu, tak, ako to bolo aj v pôvodnom Istropolise. Už známe je opätovné využitie fontány Pavla Mikšíka a stožiarov vonkajšieho osvetlenia a vlajkoslávy Jozefa Vachálka v exteriéri, ako aj opätovné umiestnenie vitráže Milana Dobeša. „Okrem presunu ďalších umeleckých diel od Juraja Martha, Imricha Vaneka a Michala Jakabčica sa vo foyer objaví citácia podhľadu stropu z existujúceho objektu a využitý bude aj kubánsky mramor z vonkajšieho obloženia, ktorý v súčasnosti prechádza podrobným technickým auditom,“ dopĺňa Martin Šramko. Zároveň vyjadruje nádej, že vznik štvrte iniciuje aj vznik diel nových.

Investor zhŕňa, že Nový Istropolis bude ideálny pre organizáciu medzinárodných kongresov a podujatí štátnej a verejnej správy, koncerty, festivaly, firemné podujatia, prednášky či výstavy, ktoré sa tu navyše budú môcť konať paralelne. V kombinácii s upraveným verejným priestorom, ktorý bude vizuálne spojený s centrom (vďaka preskleným fasádam) a dodatočnou vybavenosťou vznikne ohnisko života a kultúrno-spoločenských aktivít.

 

Verejný priestor pred projektom umožní rozšírenie programu aj do exteriéru, kým aktívny parter nových budov bude vytvárať dodatočné možnosti pre návštevníkov podujatí. Zdroj: Immocap

 

Najlepšie riešenie pre Bratislavu?

Nový Istropolis je jedným z kandidátov na umiestnenie NKKC. Iniciatíva teraz za pomoci odbornej komisie analyzuje viacero možností, pričom projekt Immocapu je súčasťou shortlistu troch najlepších ponúk. Faktom ale je, že zo všetkých projektov je tento najviac prepracovaný, je najďalej v príprave a môže sa oprieť o významné kapacity v architektúre a tvorbe spoločenských sál, ktoré sa na ňom podieľali. Z funkčného hľadiska je nepopierateľne na vysokej úrovni.

Témou je dnes najmä vyrovnanie sa s existujúcim komplexom. V tomto smere ale treba pripomenúť fakty: napriek tomu, že je Dom odborov Istropolis mimoriadne pôsobivý, monumentálny, zaujímavý v detailoch a spojený s významnými architektmi, je zároveň aj ťažko adaptovateľný, až neadaptovateľný na súčasnú dobu. Roky chátrania si vybrali svoju daň a súkromný investor ho nie je schopný dať do stavu, aby bola jeho prevádzka ekonomická a náklady na obnovu sa vrátili. Očakávať externé zdroje je naivné a investícia by bola aj tak neudržateľná. Budova má určité hodnoty, no pokusy o jej oživenie by priniesli do veľkej miery ich narušenie alebo zánik.

V takom prípade je asanácia prípustná možnosť, najmä ak sú tieto hodnoty nahradené väčšími. A tie Nový Istropolis prináša: Bratislava môže získať špičkové multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum, ktoré bude kapacitnejšie, funkčnejšie a technologicky oveľa lepšie vybavené. Architektúra zodpovedá súčasným trendom, zároveň však citlivo reinterpretuje pôvodné vzory a časť z prvkov opäť využíva, aby vytvorila dojem kontinuity. Projekt prinesie vznik oveľa živšieho a variabilnejšieho verejného priestoru, rozvoj využiteľnej a do prostredia lepšie integrovanej zelene a aktívneho parteru, ktorý tu dnes absolútne chýba.

Popritom však treba najmä pripomenúť: význam Nového Istropolisu presiahne rámec Trnavského mýta aj Bratislavy. Ako sa zhodujú odborníci na tzv. MICE segment (Meetings, Incentives, Conferences & Exhibitions), jedným z kľúčových efektov je reputácia, reputácia a ešte raz reputácia. Špičkové kultúrno-kongresové centrum môže pomôcť šíreniu dobrého mena Bratislavy a byť jedným zo základov jej budúceho rozvoja. V medzinárodnej konkurencii svetových aj európskych metropol ide o veľmi dôležitú vec, keďže sú s tým spojené investície aj prílev kvalitného ľudského a inovačného kapitálu. Bratislava nemôže byť ako doteraz spokojná sama so sebou a nerobiť nič.

Je otázne, nakoľko je v tomto nápomocný Dom odborov Istropolis, ktorý pozitívne vníma najmä rastúca, no predsa len relatívne úzka skupina nadšencov (a k nadšencom modernistickej architektúry zaraďujem aj seba). Istropolis poznajú v medzinárodnom meradle takmer výlučne len odborníci – nie je to taká zásadná stavba ako Slovenský rozhlas, Slovenská národná galéria, Most SNP, vysielač na Kamzíku alebo krematórium. Na druhej strane, Nový Istropolis s desiatkami až stovkami podujatí ročne by mohol byť pozitívnym symbolom mesta. O Bratislave bude v medzinárodnom kontexte vypovedať oveľa lepšie, keďže bude lákať desaťtisíce zahraničných návštevníkov.

Nové kultúrno-kongresové centrum je pre Bratislavu strategickou investíciou. Jej prínosy by mohli byť také veľké, že by v budúcnosti mohli vygenerovať dostatok daňových príjmov aj dopytu po vzniku nových kultúrnych zariadení. Nový Istropolis tak je príležitosťou, ako pozdvihnúť dôležitú mestskú lokalitu, mesto aj krajinu. Premrhať takúto príležitosť by bolo historickou chybou, ktorú nám budú budúce generácie vyčítať.  

 

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Immocap.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.