Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 13.04.2021 14:48

Proti búraniu Istropolisu spustili petíciu, developer reaguje

Plánovaná prestavba územia, kde sa dnes nachádza Dom odborov Istropolis, budí aj naďalej vášne. Aktivisti a odborníci zo združenia DOCOMOMO pripravili Petíciu za záchranu Istropolisu, v ktorej žiadajú zachovanie Istropolisu a jeho vyhlásenie za pamiatku. Na túto iniciatívu zareagoval developer Immocap, pripravujúci Nový Istropolis, ktorý pripomína, že petícia zamlčiava dôležité fakty.

Article Big

Zdroj: Immocap

Petícia, ktorej kľúčovým iniciátorom je organizácia DOCOMOMO Slovakia, venujúca sa mapovaniu a ochrane modernistickej architektúry, bola vyhlásená len pred týždňom, za tú dobu si však získala už pomerne masívnu podporu. Doteraz ju podpísalo takmer 7-tisíc ľudí. Podpísaní odborníci a aktivisti v nej od Ministerstva kultúry, primátora, starostu mestskej časti a riaditeľa Pamiatkového úradu žiadajú odmietnutie povolenia asanácie Istropolisu, kým nie je ukončené konanie k otázke jeho vyhlásenia za pamiatku, podporu vyhlásenia za pamiatku, vytvorenie priestoru pre dialóg a diskusiu o obnove Istropolisu a komplexné riešenie ochrany modernej architektúry na Slovensku.

Svoje snahy odôvodňujú údajnou nesmiernou architektonickou a spoločenskou hodnotou komplexu, ktorý je údajne ikonou Bratislavy. Označujú ju za stavbu svetového kalibru s vynikajúcou priestorovou kompozíciou, množstvo integrovaných umeleckých diel a veľkou kultúrnou hodnotou. To všetko prichádza v čase, kedy podľa DOCOMOMO zažíva brutalistická architektúra v Európe „revival“. Asanácia Istropolisu by podľa petičiarov zároveň znamenala negatívne environmentálne efekty, keďže by došlo podľa nich k zbytočnému nahradeniu funkčnej budovy. Vyhlásenie za NKP nemá znamenať nedotknuteľnosť komplexu.

Advertising

V závere výzvy autori sugestívne dodávajú, že rozvoj Bratislavy prináša zánik jeho jedinečnosti – v dôsledku developmentu boli zbúrané budovy ako PKO, Kablovka, areál Cvernovky, Steinu a ďalšie. Ochranou Istropolisu má byť povedané „stop miznutiu mesta“. Petícia je spojená s masívnym zdieľaním po sociálnych sieťach.

Prirodzene, developer Immocap, ktorý je vlastníkom väčšiny pôvodného komplexu s plánom jeho masívnej prestavby, neostal ticho. Istropolis (s výnimkou Domu techniky) odkúpil v roku 2017, odkedy pripravuje víziu nového developmentu. Pôvodné stavby prešli auditom, na základe ktorých dospel k záveru, že udržanie Istropolisu nie je reálne. V medzinárodnej architektonickej súťaži preto vybral návrh od kancelárie KCAP, ktorý síce Istropolis odstraňuje, zachováva však kultúrnu funkciu a lepšie ju prepája s ostatnými, čím sa má stať z Nového Istropolisu srdce jedného zo subcentier Bratislavy.

„V demokratickej spoločnosti, ktorá ctí práva vlastníkov, nie je korektné dodatočne, retroaktívne, po štyroch rokoch od predaja nehnuteľnosti vyvolávať spoločenský tlak na prekvalifikovanie objektu na národnú kultúrnu pamiatku - ignorujúc pritom skutočnosť, že do doby kúpy komplexu budov Domu odborov súkromným vlastníkom ani štát, ani mesto, ani teoretici architektúry, nejavili nijaký záujem o jeho zveľadenie, kúpu alebo ochranu,“ píše developer. Voči predaju nebola údajne vznesená žiadna námietka a tento prebehol legitímnym spôsobom.

Immocap upozorňuje, že napriek tomu prejavil vôľu o spoluprácu s organizáciou DOCOMOMO. „So zástupcami DOCOMOMO, ktorí petíciu iniciovali, prebehlo stretnutie ešte v roku 2020, na ktorom sme navrhli spoluprácu a súčinnosť v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa projektu Nový Istropolis,“ hovorí developer. „Namiesto korektnej diskusie nanucuje DOCOMOMO cez spoločenský tlak svoju vôľu prostredníctvom petície.“

Developer dopĺňa, že ide o nekorektnú aktivitu na jednostranné ovplyvňovanie verejnej mienky – aktivisti neposkytujú verný obraz, keď zamlčiavajú niektoré informácie. Immocap upozorňuje, že nejde len o zásah do vlastníckych práv, ale aj do práv duševného vlastníctva k budove Domu odborov, ktorými disponuje. Svoju reakciu zastrešuje rečníckou otázkou – „Kto je pripravený niesť zodpovednosť za budúcnosť Istropolisu?“

 

Umelecké diela z Istropolisu majú byť sekundárne použité v novom projekte. Zdroj: Immocap

 

Argumenty developera

Immocap vo svojej rozsiahlej reakcii rozoberá bod po bode tvrdenia petičiarov. V prvom sa venuje svojmu postaveniu vlastníka komplexu a pripomína, že je jeho legitímnym právom nakladať so svojim majetkom - zvlášť pokiaľ v čase predaja neboli vznesené žiadne námietky. Súťaž na odpredaj bola vyhlásená Jednotným majetkovým fondom a dohliadala na ňu poradenská spoločnosť PWC Slovensko. Investor dodáva, že jeho cieľom nebola deštrukcia hodnôt a funkcií, ale ich povýšenie.

Z tohto dôvodu považuje developer za nekorektné, že sa jeho projekt dáva do súvisu s minulými stratami, ako je PKO či Kablovka. Iné boli okolnosti predaja a odlišný je aj charakter developmentu. Hodnotné umelecké diela investor napríklad plánuje zachovať a nanovo inštalovať, pričom tvrdí, že postupuje aj nad rámec svojich povinností vlastníka.  

Druhým podstatným faktom je podľa Immocapu absencia pamiatkovej ochrany v čase predaja. „Pred nadobudnutím Istropolisu realizovala spoločnosť Immocap podrobný prieskum pamiatkovej ochrany Istropolisu. Uskutočnili sme detailné preskúmanie všetkej v tom čase dostupnej odbornej literatúry, pričom žiadny zdroj, ani odborné publikácie historikov architektúry, ktorí dnes volajú po pamiatkovej ochrane budovy, nevyhodnocoval význam stavby tak, ako to v súčasnosti v petícii prezentuje DOCOMOMO,“ píše Martin Šramko, generálny riaditeľ Immocap.

Banner Metropolis

Okrem toho má byť nekorektné tvrdenie iniciátorov petície, že Istropolis je v procese posudzovania za pamiatku. Cieľom má byť vytvorenie dojmu o prebiehajúcom konaní, no podľa developera správne konanie na Pamiatkovom úrade ešte nezačalo. Ten začína konanie z vlastného podnetu (od roku 2018), no ako upozorňuje investor, podľa jeho analýzy Istropolis nespĺňa viacero základných náležitostí pre to, aby sa toto konanie spustilo.

V prvom rade, pamiatková hodnota je vnímaná ako súhrn viacerých hodnôt a okrem architektonických hodnôt treba posudzovať aj iné – ktoré majú Istropolisu chýbať. Historici architektúry (aj členovia DOCOMOMO) mali v roku 2009 identifikovať 31 významných diel modernej architektúry, kde sa mal preskúmať potenciál pamiatkovej ochrany. Istropolis medzi nimi chýbal. Od dokončenia Domu odborov neuplynul minimálny historický odstup 50 rokov a v dôsledku jeho realizácie zanikol vzácny Berchtoldov palác. V neposlednom rade, budova nespĺňa podmienku udržateľnosti pamiatkovej ochrany s ohľadom na formu svojho vlastníctva – na rozdiel od objektov vo verejnom vlastníctve, ako je Krematórium, Slovenský rozhlas a i.

Immocap dopĺňa, že Dom odborov bol postavený ako „Zjazdový palác Komunistickej strany Československa a Revolučného odborového hnutia (ROH), ktorý necitlivo narušil mestský urbanizmus, čo bolo pre verejné stavby totalitného štátu príznačné.“ Hovoriť o mimoriadnej spoločenskej hodnote je preto nedostatočné, lebo to zatajuje okolnosti vzniku komplexu. Za paradox považuje zaradenie Istropolisu do zoznamu mestských pamätihodností, kde je spolu s Berchtoldovým palácom – ktorý kvôli Istropolisu zanikol.

Záverom, Immocap dopĺňa, že budova je ekonomicky a ekologicky neudržateľná, čím oponuje ekologickej argumentácii v petícii. Výsledky prieskumu v objekte odhalili 83 ton azbestu a iných škodlivých látok. Ich odstránenie by bolo v prípade rekonštrukcie neúmerne drahé. Budova je finančne náročná už teraz. „Podobne ako predchádzajúci vlastník Jednotný majetkový fond odborových organizácií, aj spoločnosť Immocap počas prevádzky Domu odborov sústavne dosahuje prevádzkovú stratu vo výške najmenej 250.000 EUR ročne,“ hovorí súčasný vlastník.

Dnešné usporiadanie komplexu neumožňuje jeho rentabilnú prevádzku a návratnosť investícií. To mala potvrdiť architektonická súťaž, ako aj nezáujem mesta či štátu objekt pred rokom 2017 odkúpiť.

 

Architektúra Nového Istropolisu má odkazovať na pôvodný Istropolis. Zdroj: Immocap

 

Ako ďalej s Istropolisom?

Súčasná situácia vedie developera k závažným otázkam o zodpovednosti nad prípadnou ujmou, ktorú utrpí, ak by sa Istropolis za NKP predsa len vyhlásil. „Ak má štát alebo mesto v aktuálnej atmosfére redefinovania spoločenskej hodnoty komplexu budov Domu odborov záujem o zachovanie budovy Istropolisu v pôvodnej podobe, je potrebné otvorene a jednoznačne deklarovať - kto bude niesť hmotnú zodpovednosť za dôsledky iniciatívy DOCOMOMO?“ pýta sa investor.

Immocap sa obracia na štát, mesto a organizáciu DOCOMOMO, či je za nových okolností ochotné prevziať Istropolis a následne investovať do jeho rekonštrukcie. Jasne tým naznačuje, že pokiaľ nie je možná výrazná premena územia, spojená s asanáciou, development sa stáva komerčne nezaujímavým. Potom je možné oživenie Istropolisu realizovať jedine s pomocou verejných rozpočtov. Zodpovednosť - finančnú – by tak musela niesť široká verejnosť, určite nie súkromný investor. Aj to ale platí len v prípade spätného odkúpenia komplexu.

Nanešťastie, Hlavné mesto ani mestská časť také bohaté nie sú a otázna je aj investícia štátu, v ktorom má Ministerstvo kultúry najmenší rozpočet zo všetkých ministerstiev. Predstava akejsi verejnej zbierky je naivná. Budúcnosť Istropolisu v súčasnej podobe je tak za akýchkoľvek okolností otázna, takmer naisto však neexistuje alternatíva, v ktorej sa kompletne zrevitalizuje a následne sa tu bude realizovať kultúrny program ako v minulosti. Argumentácia Barbican Centre v Londýne je absolútne zavádzajúca, čo je jasné pri detailnejšom pohľade na jeho majiteľa a prevádzkový model.

Budúcnosťou Istropolisu by tak mohlo byť ďalšie chátranie – presne v rozpore s očakávaniami verejnosti. „Podľa prieskumu agentúry Ipsos z januára 2021 vnímajú Bratislavčania Trnavské mýto ako jednu z troch najdôležitejších oblastí v hlavnom meste vhodných na revitalizáciu. Až 79% z nich má záujem, aby Trnavské mýto bolo modernizované,“ hovorí Martin Šramko z Immocapu. Hoci možno namietať, že ide o súkromný prieskum, nemožno poprieť, že Trnavské mýto je enormne zanedbaná časť Bratislavy, a to aj pri jej nízkych štandardoch.

Istropolis má nepochybné viaceré mimoriadne hodnoty, najmä v prípade architektúry kultúrneho centra a jeho interiérového riešenia. Monumentalita budovy je však nielen príčinou výnimočnosti areálu, ale aj jeho neudržateľnosti. Mesto iného významu a veľkosti ako Bratislava by azda dokázalo nájsť sily na to, aby našiel Istropolis so svojimi objektívnymi nevýhodami – nízkou flexibilitou prevádzky, mimoriadnou (až prehnanou) veľkorysosťou a slabou komerčnou využiteľnosťou (bez narušenia jeho súčasnej podoby) – využiť a postupne revitalizovať či udržovať. Keďže sa však slovenská metropola nestala miliónovým mestom, na takúto výzvu si nemôže trúfnuť.

Nový Istropolis na základe doteraz prezentovaných materiálov pôsobí ako dôstojná náhrada. Projekt je zastrešený významnou medzinárodnou architektonickou kanceláriou a expertmi na kultúrno-kongresové centrá, zodpovedá súčasným predstavám o udržateľnom urbanizme, jednoznačne prinesie oživenie lokality a do novostavby prenesie odkazy na pôvodný Istropolis – nanovo inštalované budú umelecké diela a aj architektúra sa má Istropolisom inšpirovať. Bratislava v ňom môže získať kvalitné súčasné kultúrno-spoločenské centrum na európskej úrovni.

Pokiaľ dochádza k strate hodnotného objektu, je namieste sa pýtať, či bude nová hodnota vyššia. Nový Istropolis tento potenciál má. Na rozdiel od monumentu doby, do istej miery samoúčelného, má ísť o vysoko funkčný celok, ktorý má byť ohniskom mestského života. A práve toto – jedinečné postavenie v živote a fungovaní mesta v spojení s kvalitnou architektúrou – by malo byť to, čo definuje ikonické dielo. Bratislava by nemala spraviť chybu, že šancu na skutočnú ikonu zahodí.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap

Súvisiace články

Kultúrno-kongresové centrum v Novom Istropolise: Čo prinesie Bratislave?

26.05.2021 14:13:19 Adrian Gubčo

Hoci je Nový Istropolis veľký projekt, jeho najvýraznejšou súčasťou má byť nové kultúrno-kongresové centrum. Developer Immocap hovorí, že pôjde o špičkovú modernú sálu s európskymi parametrami, ktorá bude viac než dôstojnou náhradou pôvodného Domu odborov Istropolis a jeho kongresovej časti. Presné detaily sa však odhaľujú až teraz a s nimi aj možnosti, ktoré môže centrum metropole priniesť.

Čítať viac

Hlavné mesto a Bratislavský samosprávny kraj sú otvorení prestavbe Istropolisu

18.02.2021 17:00:00 Adrian Gubčo

Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy ani Bratislavský samosprávny kraj neodmietajú premenu areálu Domu odborov Istropolis, hoci výmenou za určité verejnoprospešné opatrenia. Vyjadrili sa tak pre agentúru SITA. Na toto stanovisko už reagoval aj developer Immocap, ktorý prisľúbil, že pripomienky mesta aj kraja bude pri riešení projektu rešpektovať.

Čítať viac

Mapa projektu

Komentáre