Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 18.01.2021 12:12

Diskusia okolo Nového Istropolisu pokračuje, aktivistom sa nepáči

Predloženie projektu Nového Istropolisu na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) nebolo spojené len s predstavením detailov konkrétnych riešení projektu, ale aj s odmietavými reakciami a pripomienkami voči zámeru. Najaktívnejšia je v tomto smere organizácia DOCOMOMO, ktorá obvinila developera Immocap z devastácie kultúrnych hodnôt a rozporuje súlad zámeru s Územným plánom.

Article Big

Zdroj: Immocap

Nový Istropolis bol predložený na posudzovanie vplyvov na životné prostredie na začiatku decembra 2020 s lehotou na pripomienkovanie do 24.12.2020. Túto možnosť využilo viacero jednotlivcov aj subjektov, najmä tých, ktoré sa k projektu stavajú už od začiatku kriticky. Najtvrdším odporcom je slovenská pobočka organizácie DOCOMOMO (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighbourhoods of the Modern Movement), ktorá sa venuje výskumu, ochrane a popularizovaniu modernej architektúry.

DOCOMOMO totiž považuje komplex Domu odborov Istropolis za jedinečné architektonické dielo, hodné pamiatkovej ochrany. Stavebný súbor vznikal v rokoch 1956-1981 a pozostáva z viacerých častí – najznámejšou je kongresová časť, ktorej súčasťou je hlavná sála Istropolisu s kapacitou 1.280 divákov. Do areálu patrí aj 16-podlažná organizačná budova, Dom detí a trojpodlažný Dom techniky. Autorstvo projektu patrí trojici významných slovenských architektov, Ferdinandovi Končekovi, Iľjovi Skočekovi a Ľubomírovi Titlovi.

Advertising

Za minulého režimu bola kongresová časť Istropolisu určená predovšetkým pre zjazdy Komunistickej strany, po páde režimu budova pripadla odborom. Tie boli vlastníkmi až do roku 2017, kedy budovy odpredali. Novým majiteľom sa stala firma First SPV s účasťou developerov Immocap a YIT Slovakia. Druhý menovaný developer neskôr z projektu vystúpil a Immocap sa venoval rozvíjaniu konceptu sám. Po zorganizovaní architektonickej súťaže túto víziu nejakú dobu rozvíjal a nakoniec ju v lete 2020 verejne predstavil.

Táto počíta s asanáciou pôvodného komplexu (okrem Domu techniky) a so vznikom nového developmentu, ktorého súčasťou bude veľké kultúrno-kongresové centrum, kongresový hotel, dvojica administratívnych budov a dvojica bytových domov. Autorom je holandská kancelária KCAP, špecialisti na urbanizmus, spoločne s nemeckým partnerom Cityförster. Práve títo architekti v rámci súťaže a následného prepracovania najlepšie odpovedali na zadanie investora. Prjekciu zabezpečuje slovenská kancelária Pantograph. 

Hoci je podľa Immocapu predložený projekt dôstojnou náhradou Istropolisu a do územia prinesie život a aktiváciu verejného priestoru, a to pri dodržaní všetkých územnoplánovacích, regulačných či svetlotechnických kritérií, odporcovia nesúhlasia. DOCOMOMO namieta nedostatočnosť územnoplánovacích podkladov (nie je vypracované ÚPZ), nízku variantnosť jednotlivých verzií zámeru predložených na posudzovanie, či chýbajúce zohľadnenie budúcej železničnej stanice Filiálka (hoci ešte neexistuje jej projekt).

Aktivisti ďalej namietajú, že argumenty investora v prospech asanácie sú neopodstatnené, rovnako ako tvrdenie, že Nový Istropolis pomôže sceliť zástavbu v oblasti. Od investora žiadajú doloženie podkladov o zachovaní kultúrnych hodnôt či umeleckých diel, zároveň však konštatujú, že investor si očividne nie je vedomý hodnôt Istropolisu – prípadne, ak je, tak ich vedome bagatelizuje. Od vlastníka žiadajú, aby prehodnotil zámer asanácie Istropolisu. To by bolo podľa odporcov zároveň aj ekologickejšie riešenie.

Pod výhradami je podpísaných viacero expertov z prostredia architektonickej kritiky a architektúry vo všeobecnosti. Z väčšieho počtu pripomienok, výhrad a poznámok možno zdôrazniť dve, ktoré sú dôležitejšie ako ostatné: obvinenie, že predkladaný zámer nie je v súlade s Územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy a informácia, že príslušné orgány aktuálne prerokúvajú možnosť vyhlásenia komplexu za Národnú kultúrnu pamiatku.

 

Podľa aktivistov z DOCOMOMO prinesie development neúmernú exploatáciu územia. Zdroj: Immocap

 

Ak by sa obe tieto tvrdenia potvrdili, pre ďalší vývoj projektu by to znamenalo komplikácie. Aktivisti tvrdia, že nesúlad s ÚP je spôsobený tým, že v projekte „...ťažisko tvorí funkcia bývania“. Ešte závažnejší problém pre developera by bolo prípadné vyhlásenie komplexu za NKP (čo síce nejakú dobu trvá, ale už počas posudzovania požíva objekt ochranu, ako keby bol NKP). To by zásadne obmedzilo možnosti zásahu do jeho podoby a asanácia by bola v podstate vylúčená.

Immocap prirodzene reaguje na tvrdenia aktivistov o nedostatočnosti podkladov pre účely EIA odmietavo. „Predkladaný zámer projektu Nový Istropolis za účelom posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie je spracovaný v rozsahu určenom zákonom,“ upozorňuje Martin Šramko, CEO Immocapu. „Predkladaný zámer predchádza komplexnej správe o hodnotení, ktorá bude vypracovaná v ďalšej etape povoľovacieho procesu.“ Developer zároveň tvrdí, že niektoré tvrdenia DOCOMOMO nie sú objektívne.

M. Šramko pripomína, že zo strany developera bol záujem objasniť koncepciu riešenia odborníkom. „V lete 2020 sa aj z tohto dôvodu, uskutočnila prezentácia projektu Nový Istropolis pre zástupcov Docomomo Slovakia z iniciatívy navrhovateľa Immocap, za účelom bližšieho predstavenia projektu Nový Istropolis a oboznámenia sa s problematikou v predmetnom území Trnavského mýta.“ Napriek tomu, výhrady kritikov sú nepresné.

„Renomované holandské štúdio KCAP pri navrhovaní urbanistickej koncepcie vychádzalo z genia loci predmetnej lokality s cieľom regenerovať urbanistickú štruktúru v danom prostredí,“ hovorí developer. To sa prejavilo v rešpektovaní blokovej zástavby a postupnej výškovej gradácii smerom k Filiálke. Kukučínova sa v návrhu mení na aktívnu ulicu, funkcie rozvíjajú myšlienku polycentrickosti mesta a nová kapacita sály povyšuje doterajší kultúrny význam komplexu. Architektúra má reflektovať pôvodné tvaroslovie a s ekológiou sa pri navrhovaní automaticky počítalo.

Advertising

Na margo nesúladu s Územným plánom Immocap argumentuje plošnými ukazovateľmi zámeru. „Územnému plánu zodpovedá rozvrhnutie funkcií projektu podľa kódu funkcie 201, ako územie občianskej vybavenosti celomestského a nadmestského významu, v ktorom rezidenčná funkcia neprekračuje 30% z celkových podlažných plôch nadzemnej časti zástavby. Súlad projektu s územným plánom bude posúdený magistrátom hlavného mesta Bratislava ako autoritou vykladajúcou územný plán,“ približuje Martin Šramko.

Developer odmieta aj tvrdenia o necitlivosti a pripomína, že zachová výtvarné diela, ktoré sa tu nachádzajú, pričom si na analýzu prizval historičku umenia Sabínu Jankovičovú. Nanovo inštalovaná tak bude fontána Pavla Mikšíka, pôvodné stožiare  vonkajšieho osvetlenia a vlajkosláva Jozefa Vachálka a svetlíkový strop vo Foyer. V interiéroch sa počíta aj s umiestnením vitráže Milana Dobeša, s ktorý, bolo toto umiestenie konzultované, využitý má byť aj kubánsky mramor z obloženia. Busta Františka Zupku od Jána Kulicha bola darovaná jeho múzeu vo Zvolenskej Slatine.

Aby Immocap potvrdil svoj záujem na čo najvyššej kvalite nového projektu, zorganizoval vyzvanú medzinárodnú ideovú urbanisticko-architektonickú súťaž. „Do súťaže bolo oslovených 32 ateliérov zo Slovenska a Európy, z ktorých do  užšieho výberu postúpilo 7 medzinárodných architektonických štúdií z Holandska, Belgicka a Veľkej Británie (KCAP, MVRDV, XDGA, Sheppard Robson, AHMM, Neutelings Riedijk, Adept),“ špecifikuje M. Šramko. „Súťažné podmienky kládli dôraz na invenčné urbanistické riešenie so zreteľom na regeneráciu kultúrno-spoločenskej funkcie a na revitalizáciu verejného priestoru.“ Porota pracovala v zložení Iľja Skoček ml., Robert Bishop (UK), Alena Kubová – Gauché, Matej Siebert a Ľubomír Klaučo.

Podľa Immocapu, „výsledky medzinárodnej architektonickej súťaže, výstupy z overovacích štúdií, auditov a množstvo realizovaných prieskumov preukázali, že Istropolis v súčasnej podobe je neudržateľný a nedokáže naplniť kultúrno-spoločenskú funkciu, a preto je nevyhnutná zásadná prestavba daného územia.“ Len jeden ateliér údajne navrhoval čiastočné zachovanie objektov, ako sa však ukázalo, išlo by o extrémne náročné riešenie, ktoré nezohľadňovalo nároky developera.

„Zvažovali sme aj možnosti rozšírenia kapacity existujúceho objektu,“ pripúšťa developer. „Rozšíreniu bráni množstvo dôvodov, predovšetkým je to absencia flexibility riešenia, možností zásobovania, umiestňovania technológie v existujúcich priestoroch. Rozšírenie hlavnej sály by vyžadovalo búranie hlavného nosného systému budovy, nakoľko obvodové steny hlavnej sály sú jedným z hlavných nosných prvkov celej budovy, čo je prakticky nemožné. Rozšírenie hlavnej sály by vyžadovalo aj zväčšenie foyer a tým úplné prebudovanie architektonického rázu budovy. Vodorovné a zvislé statické prvky Domu odborov nespĺňajú požiadavky na únosnosť v prípade prestavby.“

Immocap tak zhŕňa, že daná forma riešenia je podľa neho z objektívnych príčin najlepšia, ak sa má zachovať a skvalitniť kultúrna funkcia a ponuka v rámci Istropolisu, ako aj aktivovať celá lokalita. Toto jeho presvedčenie posilňujú vykonané analýzy, audity, stretnutia s odborníkmi aj verejné prieskumy, podľa ktorých je lokalita Trnavského Mýta jednou z najviac negatívne hodnotených v rámci Bratislavy. Projekt má byť údajne v blízkej dobe bližšie verejne predstavený a prezentovaný.

 

Zdroj: Immocap

 

Stále tu však ostáva otázka prípadného vyhlásenia za NKP. Ak by sa totiž z Istropolisu stala pamiatka, celá vízia investora by sa razom zrútila a bolo by nutné ju zásadne prehodnotiť – alebo možno aj opustiť. Ak možno veriť jeho tvrdeniam, návratnosť projektu by bola v takom prípade nereálna. V prípade súkromného subjektu tak opadáva zmysel akýchkoľvek ďalších aktivít.

Developer sa tak k možnosti vyhlásiť budovy za NKP stavia negatívne. „Zásadne odmietame možnosť vyhlásenia Domu odborov za Národnú kultúrnu pamiatku,“ reaguje Martin Šramko. „V žiadnom prípade sa nemôžme baviť o tom, že by boli splnené zákonné predpoklady na vyhlásenie Domu odborov za Národnú kultúrnu pamiatku. Toto je nepochybne preukázané už samotnou skutočnosťou, že Krajský pamiatkový úrad nikdy v minulosti takéto konanie nezačal.“

Argumentuje sa pritom negatívnym urbanistickým zásahom do lokality, nízkym prijatím u verejnosti, zánikom architektonických a umeleckých hodnôt v prípade náležitej rekonštrukcie a celkovou neudržateľnosťou konceptu. Immocap záverom pripomína, že komplex a pozemky odkúpil v transparentnej súťaži a vyjadril vieru, že sa bude rešpektovať princíp nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva.

Developer nespresnil, aké by boli jeho kroky v prípade, že by z Istropolisu pamiatka skutočne bola. V takom prípade ale predpokladám, že by zo zámeru vystúpil a hľadal spôsoby, ako sa komplexu zbaviť. Keďže využitie súboru budov súkromnými subjektami by bolo nepravdepodobné, potrebná by bola investícia verejného sektora – štátu alebo mesta – ktoré by následne museli budovy za nemalé prostriedky renovovať. Faktom totiž je, že hoci na svoju dobu Istropolis disponoval špičkovým technologickým vybavením, toto je dnes už zastarané a zabezpečovanie akýchkoľvek súčasných produkcií je tak náročné, až nerealizovateľné.

 

Aktivisti považujú uvažovanú mieru zapracovania pôvodných prvkov do nového komplexu za nedostatočnú formu zachovania hodnôt. Zdroj: Immocap

 

Bratislava nanešťastie nie je také bohaté mesto, aby si teraz mohla dovoliť investovať desiatky miliónov eur do tohto architektonicky zaujímavého, ale zároveň aj obrovského a ťažko obnoviteľného komplexu. Ministerstvo kultúry zas patrí k finančne najviac podvýživeným rezortom a taktiež nemá dostupné financie. Tieto by navyše chýbali inde, pri iných projektoch obnov pamiatok alebo rozvoji kultúrnych centier v oblastiach, kde nedokáže, resp. nemôže pomôcť súkromný sektor.

Hoci je postoj DOCOMOMO pochopiteľný – a s ohľadom na poslanie organizácie by bolo zvláštne, keby sa neozvala – mám za to, že obvinenia z necitlivosti a totálnej nevhodnosti celého zámeru diskusiu nikam neposúvajú. Určite má zmysel debatovať o lepšom nadviazaní na hodnoty pôvodného Istropolisu v novom komplexe, ekológii, verejnom priestore a podobne, príp. predstaviť vlastnú, dátami podporenú alternatívu, robiť však maximum preto, aby sa projekt nerealizoval, je kontraproduktívne. Bratislave totiž takýto postup veľa neprináša.

Na výber sú totiž dve varianty: môže vzniknúť kvalitný mestotvorný polyfunkčný projekt s kultúrno-spoločenskou sálou na špičkovej úrovni, ktorý síce nahradí pôvodný komplex, ale k jeho odkazu sa symbolicky aj fyzicky priznáva, alebo sa môže zachovať súčasný Istropolis. Ten je síce pozoruhodnou architektúrou, jeho budúca rekonštrukcia je však neistá, perspektívy využitia slabšie a možnosti úprav obmedzené. Istropolis nie je dokonale funkčný priestor, ako napríklad Premostenie SNG, a nie je to ani Finlandia Hall v Helsinkách alebo Kongresový palác v Prahe, preto nemá zmysel porovnanie s týmito príkladmi.

Dá sa len predpokladať, že ak by sa urobila objektívna cost-benefit analýza, riešenie vychádzajúce z vízie developera by vyšlo ako zmysluplnejšie – zvlášť ak by sa zámer spojil s víziou vzniku Národného kultúrneho a kongresového centra a plánovaná sála v Istropolise by bola v správe verejného sektora. Bratislava by sa zbavila nefunkčného mestského priestoru, získala by ikonický kultúrny stánok a zvýšila svoj potenciál pre organizáciu medzinárodných podujatí, čo by pozitívne zapôsobilo na jej prestíž. Navyše by sa tým nepripravila o iné rozvojové možnosti, keďže by nemusela do (Nového) Istropolisu toľko investovať.

Je tak na zváženie, či treba spôsobu postupu DOCOMOMO, ktoré si navyše pomohlo zavádzajúcou vizualizáciou osadenia hmoty do priestoru Trnavského Mýta, tlieskať. Mnohé tvrdenia aktivistov sú diskutabilné, až tendenčné. Daný priestor si rozhodne zaslúži citlivosť a extrémne pozorný prístup, na čo by práve odborná organizácia mala dohliadať. Momentálne sa však zdá, že sa opakuje tradičný bratislavský príbeh, kedy sa z investorov, bez ohľadu na úroveň ich zámeru, robia strašiaci. Mestu a jeho obyvateľom to neprináša vôbec nič.

 

Celé stanovisko Immocapu nájdete tu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap

Súvisiace články

Hlavné mesto a Bratislavský samosprávny kraj sú otvorení prestavbe Istropolisu

18.02.2021 17:00:00 Adrian Gubčo

Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy ani Bratislavský samosprávny kraj neodmietajú premenu areálu Domu odborov Istropolis, hoci výmenou za určité verejnoprospešné opatrenia. Vyjadrili sa tak pre agentúru SITA. Na toto stanovisko už reagoval aj developer Immocap, ktorý prisľúbil, že pripomienky mesta aj kraja bude pri riešení projektu rešpektovať.

Čítať viac

Nový Istropolis odhaľuje ďalšie detaily

03.12.2020 17:47:19 Adrian Gubčo

Predstavenie zámeru prestavby areálu Istropolisu v priebehu leta vyvolalo veľký záujem verejnosti. Developer Immocap odvtedy postupne dávkoval nové informácie o projekte, ktorý má zmeniť Trnavské Mýto a prispieť ku vzniku nového subcentra Bratislavy. Dnes boli zverejnené ďalšie detaily, keďže bol Nový Istropolis podaný na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Čítať viac

Mapa projektu

Komentáre

Najčítanejšie

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Park City - jeden z najväčších rezidenčných projektov na Slovensku a na predmestí Bratislavy - odhalil detaily k prvej etape. Čierna Voda sa rozrastie o tritisíc bytov.

First stage of Park City, one of the largest residential developments in Slovakia on Bratislava outskirts has been revealed. Čierna Voda might grow by 3k new homes.

#bratislava #suburb #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #affordablehousing #ciernavoda #urbanism #architecture #contemporaryarchitecture

@sieberttalas
Niektoré pamiatky v centre získali novú podobu. Historické jadro mesta je tak krajšie.

Some historical monuments in the city core got a new fresh look. Bratislava is getting nicer and nicer.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #reconstruction #history #architecture #historicalarchitecture #culture #city #staremesto
@sng_gallery zverejnila sériu vynikajúcich vizualizácií svojich pripravovaných priestorov v zrekonštruovanom areáli. Bratislava bude mať galériu svetovej úrovne.

Slovak National Gallery has published new renders of some of its new amenities located in reconstructed complex. Bratislava will get a world-class gallery.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #reconstruction #art #culture #city #urbanism #library #publicspace #architecture #modernarchitecture #dedecek
Rezidencia Búdková má novú podobu a spúšťa výstavbu.

Rezidencia Búdková has a new look and starts with construction.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #staremesto #horskypark #byvanie #architecture #contemporaryarchitecture
Skorá jar na nábreží Dunaja.

Early Spring on Danube riverfront.

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #riverfront #riverpark #city #urbanism #architecture #contemporaryarchitecture

@jtre_sk
Jeden z prvých projektov, ktoré vzniknú pozdĺž novej trate električky v Petržalke, bude na Topoľčianskej.

One of the first developments to rise next to the new tramway track in Petržalka will be located in Topoľčianska street. 

#bratislava #YIMBA #yesinmybratislava #YIMBY #newbratislava #development #realestate #housing #living #home #city #petrzalka #petržalka #elektricka #tram #traffic #architecture #contemporaryarchitecture

@vigroup.sk
Pozrieť viac

YouTube