Adrian Gubčo 15.06.2026 13:56

Od veľkých zárobkov k veľkým investíciám. Mesto naznačilo, ako použije príjmy z parkovacej politiky

Zavedenie regulovaného parkovania bolo dlho očakávaným a potrebným krokom, ktorý mal zaviesť prehľadnejšie fungovanie parkovania, vyčistiť verejný priestor a zlepšiť možnosti pre rozvoj iných spôsobov mobility. Jedným z vedľajších produktov regulácie sú príjmy z parkovania, ktoré začínajú tvoriť významnú súčasť mestských príjmov. Magistrát ukázal, ako ich hodlá využiť.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR, Nino Belovič / YIM.BA

Bratislavská parkovacia politika, známa aj pod označením PAAS (Bratislavský parkovací asistent), dnes funguje už približne päť rokov. Základný princíp regulácie spočíva v spoplatnení parkovania v parkovacích zónach, pričom rezidenti sú zvýhodnení pred návštevníkmi mesta. Magistrát očakáva, že tento systém bude nerezidentov motivovať k využívaniu alternatívnych foriem dopravy.

Rozsah zaregulovaných zón sa postupne zväčšuje. Dnes sú už pravidlá parkovania jasne nastavené v podstatnej časti Starého Mesta, Ružinova alebo Nového Mesta, nachádzajú sa aj v Petržalke, Rači, Karlovej Vsi či Lamači. Nové zóny sa pripravujú alebo sa budú rozširovať v Starom Meste, Novom Meste (Kramáre), Ružinove (Prievoz), Petržalke, Dúbravke, Karlovej Vsi a výhľadovo aj vo Vrakuni či Podunajských Biskupiciach.

V roku 2025 sa spustilo šesť zón v štyroch mestských častiach, čo viedlo k nárastu počtu regulovaných parkovacích miest o 11-tisíc. Celkovo tak už mesto zaregulovalo 41-tisíc parkovacích miest, plus ďalšie stovky vo vnútroblokoch.

Mesto pripomína, že v priebehu minulého roka rozšírilo parkovacie kapacity aj o nový parkovací dom v Karlovej Vsi na Ul. Ľudovíta Fullu alebo v Petržalke na Jungmannovej. V príprave sú parkovacie domy na Saratovskej v Dúbravke a na Wolkrovej a Topoľčianskej v Petržalke.

Príjmy z parkovacej politiky sa tak postupne zvyšujú. Kým v roku 2024 mesto inkasovalo 17.150.964,79 eur, z čoho mestským častiam odkázalo 3.553.582,01 eur, v roku 2025 to bolo už 22.961.889,61 eur, z čoho mestským častiam išlo 4.500.669,63 eur. Výnos mesta tak dosiahol 18.461.219,98 eur (z parkovacích lístkov, kariet a pokút), pričom na prevádzku a zavádzanie regulácie zón išlo 9.405.870,95 eur, pričom všetky náklady pokrýva Hlavné mesto.

Na parkovacích lístkoch prišli najväčšie príjmy zo Starého Mesta, nasledovaného Ružinovom a Novým Mestom. Tretina z nich ide mestským častiam. Pri parkovacích kartách zas najväčšie príjmy pochádzajú z Ružinova, Starého Mesta a Petržalky. Na pokutách sa vybralo 4.865.979,20 eur.

Mesto zrealizovalo v Karlovej Vsi nový parkovací dom. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ide o nemalé financie, ktoré chce mesto reinvestovať do rozvoja mobility v Bratislave. Má na to špeciálny fond, ktorý je označený ako Fond udržateľnej mobility. V roku 2025 išlo z neho na rozličné účely viac ako štvrť milióna eur. Do ďalšieho roka sa preniesli bezmála štyri milióny, ktoré sa pripoja k ďalším vyše 8,8 miliónov, ktoré už vo fonde sú.

Vďaka týmto zdrojom sa majú v Bratislave začať realizovať viaceré konkrétne opatrenia, pričom ide najmä o rozvoj parkovacích kapacít, v iných prípadoch o úpravy komunikácií a verejných priestorov. Niektoré z projektov už boli dokončené, pričom budú preplatené práve z Fondu mobility.

Ako približuje návrh na využitie zdrojov, k najvýznamnejším investíciám bude patriť parkovisko P+R v lokalite Janíkov dvor, ktoré je už v realizácii, nasledované nákupom špeciálnych parkovacích zariadení. Mesto chce väčšie prostriedky využiť aj na výstavbu mikroparkovacích miest a prípravu P+R parkoviska na mieste hotela Flóra na Zlatých Pieskoch, rozšírenie P+R Prístavný most alebo prípravu parkovacieho domu P+R Habánsky mlyn. Ďalšie financie sú určené na výkup pozemkov a prípravu vyššie zmienených parkovacích domov na Saratovskej, Wolkrovej či Topoľčianskej.

Z projektov, ktoré sa priamo netýkajú parkovania, možno zmieniť modernizáciu ciest a komunikácií, napríklad priestoru zastávok MHD na Limbovej, Kuklovskej, Šancovej alebo Peknej ceste. Financie z Fondu udržateľnej mobility idú alebo pôjdu aj na zelené ostrovčeky, lepšie vstupy do Sadu Janka Kráľa, úpravy ciest na Kubačovej, Jarošovej-Kukučínovej, debarierizácie priechodov alebo vybudovanie svetelnej križovatky na Šancovej pri Beskydskej a Ľadovej.

Špeciálne miesto patrí Živému námestiu, teda rekonštrukcii Námestia SNP. Z fondu chce mesto použiť zhruba 2,7 milióna eur na úpravy na námestí a v okolí. K ostatným verejným priestorom, ktoré sa zlepšia aj vďaka tomuto nástroju, patrí Zochova, okolie vozovne Krasňany alebo Jurigovo námestie v Karlovej Vsi.

Spoločne ide o investície za 12.750.998,22 eur. Tieto prostriedky tvoria doplnok k iným zdrojom. Napríklad v prípade Živého námestia Hlavné mesto vo veľkom využíva aj európske financie, určené na podporu vodozádržných opatrení. Vďaka takejto kombinácii zdrojov je možné realizovať aj pomerne významné a komplexné projekty.

Financie z parkovacej politiky prispeli aj k obnove Námestia SNP. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Dané prerozdelenie výnosov vyvolalo určitú kritiku. Obzvlášť ostro sa voči plánom mesta vymedzila urbanistka Ivana Nemethová z ekologickej organizácie Znepokojené matky. Ako pripomína, Bratislava trpí vysokou mierou automobilizácie a veľkým počtom registrovaných áut na obyvateľa. Preto považuje za vhodné, aby príjmy z PAASu neboli využívané na ďalší rozvoj parkovacích miest, ale na udržateľnú mobilitu alebo zelené riešenia.

Nemethová sa popritom dotkla aj poplatku za parkovanie, ktorý je v prípade prvého automobilu len 39 eur za rok. Ide skutočne o symbolickú sumu, ktorá v prepočte dosahuje okolo 10 centov na deň. Za posledných sedem rokov – od roku 2019, keď sa parkovacia politika schvália v mestskom zastupiteľstve – sa pritom nezmenila, a to aj napriek vysokej inflácii.

Ako sa ale ukazuje, aj pri takomto nastavení inkasuje mesto milióny. Pri vhodnom navýšení poplatkov za parkovanie (hoci aj na 49 alebo 59 eur) by mohlo získať obrovské peniaze, ktoré by mohli byť určené nielen na parkovacie miesta, ale aj verejné priestory či cyklodopravu. Vo veľmi krátkom čase by boli tieto zlepšenia viditeľné v uliciach, čo by pri vhodnej komunikácii mohlo prevážiť prípadné politické riziká.

Bratislava si za cieľ stanovila zvýšenie významu verejnej dopravy, cyklodopravy alebo pešej dopravy na úkor automobilovej. Naplnenie tejto vízie nie je reálne bez konkrétnych krokov, ktoré prispejú nielen k vyčisteniu ulíc od divokého parkovania, ale aj výrazných a citeľných zlepšení infraštruktúry pre iné druhy mobility. PAAS sa núka ako ideálny zdroj potenciálnych príjmov pre realizáciu dôležitých investícií.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.