Adrian Gubčo 18.06.2025 18:10

Masívne príjmy a významné investície. Mesto spočítalo, koľko zarobilo na parkovacej politike

Regulácia parkovania patrí k základným nástrojom skvalitňovania verejného priestoru a ovplyvňovania mobility v meste. Bratislava však začala parkovaciu politiku implementovať len pred niekoľkými rokmi. Napriek tomu sa ukazujú prvé benefity – okrem „upratania“ viacerých lokalít začína regulácia parkovania prinášať aj významné finančné prínosy pre mestský rozpočet.

Parkovací dom na Ul. Ľ. Fullu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Výrazné zisky pre bratislavské samosprávy

Regulácia parkovania pod názvom PAAS (Bratislavský parkovací asistent) sa v slovenskej metropole rozbehla na konci roka 2021 prvý zónami v rámci mesta. Do roku 2024 sa podarilo zaregulovať väčšinu Starého Mesta, podstatné časti Ružinova a Nového Mesta, Krasňany, časť Karlovej Vsi a niektoré lokality v Petržalke. V minulom roku pribudli dve zóny v Ružinove na Trávnikoch a v Karlovej Vsi – Líščie údolie, ako aj pripravená regulácia Ľudovej štvrte. Zároveň mesto prebralo parkovanie v Starom Meste v lokalite Panenskej ulice a okolí.

Dnes tak Magistrát kontroluje parkovanie na pomerne rozsiahlom území, kde môže realizovať ciele parkovacej politiky. Ako približuje, jeho cieľom je vytvoriť rezidentom čo najlepší priestor pre parkovanie v domácej zóne, upratať verejný priestor, vysporiadať sa s nelegálnym parkovaním a nelegálnym státím vozidiel, lepšie zorganizovať parkovanie alebo zvýšiť kvalitu pohybu pre peších a cyklistov.

V dosiaľ zrealizovaných zónach sa nachádza približne 30-tisíc parkovacích miest a ďalšie stovky vo vnútroblokoch. V najbližších rokoch má pribudnúť ďalších osem zón, čím sa má naplniť ambícia zaregulovať podstatnú časť mesta, od centra k okrajovým častiam. Týkať sa to však má len lokalít, „kde to má zmysel“.

Nemenej dôležitou súčasťou parkovacej politiky sú príjmy, ktoré vyplývajú zo spoplatňovania parkovania, príp. výberu pokút za nesprávne parkovanie. Ide o nemalé peniaze. Priznáva to aj mesto v Analýze prerozdelenia výnosov z dočasného parkovania za rok 2024, predloženej na zajtrajšie rokovanie mestského zastupiteľstva.

Ako vyplýva z tohto materiálu, príjmy z prevádzky PAAS za rok 2024 boli vo výške 17.150.964,79 eur, z čoho mestským častiam mesto odkázalo 3.553.582,01 eur. Výdavky za prevádzku a zavádzanie regulácie zón dosiahli 8.778.239,25 eur. Mesto plánuje tieto zisky reinvestovať. Za týmto účelom má zriadený Fond na rozvoj udržateľnej mobility, v ktorom bolo v minulom roku 2.207.798 eur.

Tak mesto, ako aj mestské časti tak môžu rátať s nemalými príjmami a zdrojmi, ktoré možno použiť na ďalšie skvalitňovanie parkovania aj mobility – na výstavbu parkovacích domov, parkovísk P+R, obnovu ciest a chodníkov. Ako sa ukazuje, Magistrát reálne rozbieha aktivity, ktoré majú zlepšiť kvalitu parkovania.

Parkovací dom na Ul. Ľ. Fullu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Prvé konkrétne projekty sa už realizujú

Mesto už začalo aktívne využívať výnosy z Fondu na rozvoj udržateľnej mobility na prípravu a realizáciu nových projektov. V súčasnosti ide najmä o zámery, ktoré majú zlepšiť parkovanie v Bratislave aj na jej okrajoch. Materiál na zastupiteľstvo obsahuje aj Správu o použití prostriedkov Fondu na rozvoj udržateľnej mobility v Hlavnom meste SR Bratislavy za rok 2024, ktorá približuje konkrétne použitie financií.

Materiál približuje, že v roku 2024 bolo použitých 1.697.665,23 eur a zostatok, prenesený do roku 2025, bol na úrovni 510.132,77 eur. Využité prostriedky sa použili najmä na parkomaty, prípravu parkovacích domov P+R aj parkovacích domov na sídliskách, ale napríklad aj na rekonštrukciu časti Trenčianskej ulice. Najväčšou položkou, na ktorú mestskej časti Karlova Ves mesto poslalo viac ako 715-tisíc eur, bol parkovací dom na Ul. Ľudovíta Fullu.

Nový projekt, ktorý je aktuálne tesne pred odovzdaním, miestnej verejnosti prinesie 72 parkovacích miest, čím sa viac ako zdvojnásobí kapacita pôvodnej plochy, kde bolo 30 stojísk. Súčasťou projektu sú aj nabíjačky pre elektromobily, nové osvetlenie či popínavá zeleň. Celková vysúťažená cena je 892-tisíc eur.

Po dokončení tohto parkovacieho domu by ako ďalšie mali pribudnúť objekty na Saratovskej v Dúbravke a na Wolkrovej v Petržalke. Pôjde o konštrukčne jednoduché dvojpodlažné objekty, pričom prvý bude obsahovať asi 196 miest a druhý 147. Náklady sa odhadujú na 4,75 milióna eur v prípade Saratovskej a 3,5 milióna v prípade Wolkrovej.

Z väčších zámerov možno menovať najmä parkovací dom P+R pri ZOO. Naplánovaných je tu až 418 stojísk v rámci mohutného, štvor- až päťpodlažného objektu. Celkové náklady sú predpokladané vo výške 7,7 milióna eur.

Mesto očakáva, že v roku 2025 bude nakupovať nové parkovacie automaty, kamery, vysporadúvať majetkové vzťahy pod parkoviskami alebo realizovať projekty organizácie dopravy k zavádzaniu zón a projektové dokumentácie parkovacích domov. Taktiež plánuje opravy ciest a parkovísk v pripravovaných zónach, realizáciu dopravného značenia a informačné či participačné aktivity s obyvateľmi o pripravovaných zónach PAAS.

Okrem toho bude mať aj nemalé prevádzkové náklady, ako sa ale ukazuje, dostalo sa do stavu, keď príjmy za parkovaciu politiku presahujú výdaje. Otvára sa tak cesta k výraznejším zlepšeniam mobility v meste. So zavádzaním nových zón sa navyše bude prílev zdrojov naďalej zvyšovať.

Časť Trenčianskej bola obnovená aj vďaka parkovacej politike. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Dlhé roky premrhaných príležitostí

Regulácia parkovania bola v Bratislave témou dlhé roky. O tom, že stav parkovania je v metropole katastrofálny, sa hovorilo už za primátora Ftáčnika, zaviesť parkovaciu politiku chcel aj primátor Nesrovnal. Počas ich volebných období sa však nenašla politická vôľa, čo v kombinácii s rastúcou automobilizáciou vyústilo do absolútne neúnosnej situácie v oblasti parkovania.

Dnes sa ukazuje, o čo sa Bratislava za tie roky pripravila. Vďaka postupujúcej regulácii sa skutočne podarilo „vyčistiť“ viaceré ulice od nánosov automobilov, uvoľniť chodníky aj zlepšiť možnosti pre peších. Mesto začalo generovať výrazné príjmy, ktoré následne využíva na ďalšie zlepšenia. Dnes je samozrejme stále na začiatku, no po dlhodobom fungovaní PAASu a vhodnom využití financií budú efekty výrazné a viditeľné.

Mnohí kritici sa obávali, že v meste nastane po spustení parkovacej politiky katastrofa, parkovanie sa zhorší, ľudia budú zbytočne platiť veľké peniaze a na mobilitu to nebude mať žiaden vplyv. Opak je ale pravdou. Všetko nasvedčuje tomu, že rezidenti práveže prijímajú parkovaciu politiku pozitívne a obyvatelia v dosiaľ nezaregulovaných zónach očakávajú rozšírenie PAASu s nádejou.

Ide o opakovanú skúsenosť z väčšiny miest, kde sa na problémy s parkovaním reagovalo jeho masívnym spoplatnením a zaregulovaním. Bratislava tým robí krok k lepšie fungujúcej a udržateľnejšej metropole.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.