Adrian Gubčo 06.08.2025 17:48

Parkovanie v Bratislave sa zlepšuje. Mesto rozširuje parkovaciu politiku a vybuduje nové kapacity

Parkovanie bolo mnohými ľuďmi vnímané ako jeden z najväčších problémov Bratislavy. Obrovský nárast automobilizácie obyvateľstva v spojení s obmedzenými priestorovými a kapacitnými možnosťami existujúcich parkovísk viedol v posledných rokoch ku katastrofálnej situácii a devastácii verejných priestorov. Odvtedy sa ale začala situácia postupne zlepšovať.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava sa podobne ako iné mestá začala výraznejšie prispôsobovať automobilovej doprave až po druhej svetovej vojne. Moderné sídliská už boli stavané s prihliadnutím na rastúci objem automobilizácie, ani zďaleka však nie na úrovni 21. storočia. Slovenská metropola dnes v počte áut na tisíc obyvateľov atakuje popredné priečky medzi európskymi hlavnými mestami, čo prirodzene vedie k potrebe ich odparkovať.

Donedávna platilo, že sa vo veľkej časti mesta dalo parkovať zadarmo, a to aj na chodníkoch pri zachovaní úzkeho priestoru pre peších. Samosprávy či združenia vlastníkov bytov premenili viaceré koridory pre peších či vnútrobloky v centre aj na sídliskách na parkoviská. Nové developerské projekty sú zároveň budované s vysokými parkovacími minimami, čo vedie k predražovaniu stavieb a niekedy aj k obklopeniu bytoviek povrchovým parkingom.

V posledných rokoch ale vidno náznaky zmeny. V Bratislave je to spojené predovšetkým so zavedením parkovacej politiky, ako aj zákazom parkovania na chodníkoch. Postupne sa tak začínajú čistiť verejné priestory a spoplatňovať ich zaberanie. To vytvára predpoklady pre rozvoj parkovacích domov, parkovísk vo vhodných lokalitách alebo alternatívnych foriem mobility.

Mesto od spustenia parkovacej politiky v roku 2022, nazývanej PAAS (Bratislavský parkovací asistent), zaregulovalo významné časti Starého Mesta, Nového Mesta a Ružinova, rovnako ako severnú časť Petržalky a niekoľko lokalít v Karlovej Vsi a Rači. Po dnešku bola pridaná nová zóna, konkrétne ružinovská Pošeň.

Ako uvádza mesto, spustením zóny RU3 - Pošeň nadväzuje samospráva na už zavedené zóny RU3 - Štrkovec, RU3 - Trávniky, RU3 - Klingerova kolónia a RU1 - Nivy. Každý obyvateľ týchto sídlisk môže s rezidentskou kartou neobmedzene parkovať na všetkých týchto sídliskách. Po spustení zóny Pošeň má samospráva v pláne pustiť sa do zóny Ostredky.

„Oddnes sa spúšťajú aj kontroly parkovania. V prvých dňoch zatiaľ bez pokút, len s upozorneniami, ako vždy pri spustení novej zóny,“ podotýka starosta Ružinova Martin Chren. Vývoj v zóne však bude samospráva podľa neho sledovať, doťahovať „niektoré drobnosti“ i počúvať podnety a námety na zlepšenia zo strany obyvateľov. „Ak sa ukáže, že je to potrebné, pristúpime aj k vylepšeniam a zmenám,“ ubezpečuje Chren.

Predmetná zóna bude regulovaná v pracovné dni od 12.00 h do polnoci a v nedeľu od 18.00 h. V tomto čase bude parkovanie spoplatnené sumou 1,50 eura na hodinu. Počas ostatných dní, teda v soboty a sviatky (mimo nedele), bude parkovanie bezplatné.

V priebehu tohto roka by sa mali pridať ďalšie zóny. V Starom Meste to je Hrad – Sokolovňa, v Petržalke Háje 2, 3 - Ovsište (spustenie by malo nastať už 20. augusta) a neskôr aj Háje 2,3 – Starý háj (1. októbra). V roku 2026 by sa mohli zaregulovať Kramáre a sídlisko v Lamači. Na spustenie parkovacej politiky ešte čaká Dúbravka či niektoré zostávajúce časti už zregulovaných mestských častí.

Parkovacia politika sa dnes rozšírila o Pošeň. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Okrem benefitu v podobe lepšej organizácie parkovania prináša parkovacia politika aj veľké príjmy, ktoré mesto reinvestuje do ďalšieho rozvoja mobility v Bratislave. Ako priblížilo v Analýze prerozdelenia výnosov z dočasného parkovania za rok 2024, príjmy z prevádzky PAAS za rok 2024 boli vo výške 17.150.964,79 eur, z čoho mestským častiam mesto odkázalo 3.553.582,01 eur. Výdavky za prevádzku a zavádzanie regulácie zón dosiahli 8.778.239,25 eur. Vo Fonde na rozvoj udržateľnej mobility bolo v minulom roku 2.207.798 eur.

Tieto peniaze majú byť určené na výstavbu parkovacích domov, parkovísk P+R, obnovu ciest a chodníkov. Zatiaľ najväčším projektom bol parkovací dom na Ul. Ľudovíta Fullu v Karlovej Vsi so 72 miestami, ktorý stál 892-tisíc eur. Kvôli určitým komplikáciám na otvorenie ešte čaká.

Teraz sa mesto pripravuje na realizáciu ďalšieho projektu. Ide o P+R parkovisko v Janíkovom dvore v Petržalke. Za jeho realizáciu zaplatí 944.937,91 eura s DPH. Vyplýva to zo zmluvy o dielo, ktoré zverejnili v Centrálnom registri zmlúv.

P+R Janíkov dvor zrealizuje spoločnosť PORR, ktorá uspela so svojou ponukou v súťaži na zhotoviteľa. Hodnotiacim kritériom bola cena. Parkovisko by malo byť dokončené do konca roka, výstavbu má zhotoviteľ dokončiť najneskôr do štyroch mesiacov od prevzatia staveniska, zmluva o dielo je platná do konca roka 2025.

V rámci projektu má mať parkovisko 93 kolmých parkovacích státí pre osobné vozidlá i šesť kolmých parkovacích státí pre motocykle, k dispozícii budú aj parkovacie státia pre vozidlá na elektrický pohon vrátane nabíjačiek a potrebného vybavenia. Projekt ráta aj s novým osvetlením parkoviska a priľahlých spevnených plôch.

Projekt je naviazaný na čerstvo sprevádzkovanú predĺženú električkovú trať do Janíkovho dvora (Južného mesta). Vzniknú tak optimálne podmienky pre využívanie verejnej dopravy. Parkovisko bude každopádne len dočasnou stavbou, keďže sa tu do budúcna plánuje výstavba nájomného bývania, doplneného o omnoho kapacitnejší parkovací dom.

Okrem tohto P+R parkoviska plánuje mesto niekoľko ďalších. Vzniknúť by mali na Zlatých Pieskoch (200 miest), Jantárovej ceste (99 miest), Mlynských Nivách (220 miest) a najmä pri ZOO, kde bude až 423 miest. Parkovacie domy pre rezidentov sú plánované na Wolkrovej (141 miest) a Topoľčianskej (131 miest) v Petržalke a na Saratovskej (196 miest) v Dúbravke.

Nové P+R parkovisko vznikne v susedstve konečnej v Južnom meste v Petržalke. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava tak postupne zlepšuje podmienky pre parkovanie a robí kroky k postupnému uvoľneniu lokalít, kde je nevhodné. Ako naznačujú dáta, väčšina ľudí je s novou reguláciou spokojná – v časti Nové Mesto Pokrok je to 80,5% rezidentov, na Nivách v Ružinove 86,1% a v Krasňanoch až 92,5%. Ide tak o všestranný úspech.

Z dnešného pohľadu sa javí neschopnosť prijať parkovaciu politiku už skôr ako obrovská premrhaná príležitosť. Mesto sa tak pripravilo možno až o desiatky miliónov eur, ktoré mohli byť viditeľné v uliciach. Po prvotnej investícii do parkomatov, značenia a zabezpečenia prevádzky PAASu sa totiž uvoľnia ruky pre lepšie cesty, chodníky aj parkovacie domy.

Dnes sa ukazuje, že regulácia parkovania nie je žiadnym démonom, ale cesta k lepšiemu mestu. Bratislava pritom nevyberá žiadne drastické sumy – ročný poplatok za prvé auto je len 39 eur. To je menej ako mesačný predplatný cestovný lístok na MHD (aktuálne 40,50 eur), pričom cestujúci verejnou dopravou zaťažujú životné prostredie menej a majú nižšie priestorové nároky. Nejde vôbec o férový pomer.

V každom prípade, postupne sa zareguluje podstatná časť mesta, čo otvorí cestu ďalším investíciám. Bratislava tak bude môcť konečne výraznejšie zapracovať na zlepšení mobility aj prostredia. Okrem toho môže dôjsť aj na realizáciu finálneho cieľa – zníženie objemu automobilovej dopravy. Mesto a jeho obyvatelia by z toho len profitovali.

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.