Simona Schreinerová 05.05.2026 10:30

Malé zlepšenia pre najväčší bratislavský park. Sad Janka Kráľa získal nový vstup a logo, výraznejšie zásahy chýbajú

Sad Janka Kráľa patrí k najväčším, najvýznamnejším a historicky najcennejším parkom Bratislavy. Jeho stav však dlhodobo nezodpovedá polohe ani významu tohto verejného priestoru. Hoci mesto v minulosti avizovalo komplexnú obnovu, napokon pristúpilo k postupným, skôr čiastkovým zásahom, ktoré pokračujú aj v týchto dňoch.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Sad Janka Kráľa je mimoriadne cenným historickým, kultúrnym, krajinným, ekologickým i urbanistickým dedičstvom. Petržalský park patrí v mnohých ohľadoch medzi stredoeurópske unikáty. Ide o najstarší verejný park v strednej Európe a zároveň jeden z najstarších parkov v tomto regióne vôbec.

Založený bol v rokoch 1774–1776, pričom vznikol úpravou pôvodného lužného lesa doplneného o stromoradia, komponované do hviezdicového pôdorysu. V priebehu času prešiel viacerými úpravami, ktoré zvýšili jeho atraktivitu a reagovali na rastúcu popularitu. Jeho dnešná podoba pochádza zo 70. rokov 20. storočia, keď bol v dôsledku výstavby Mosta SNP zmenšený a jeho kvalita sa znížila.

Odvtedy sa realizovali prevažne len čiastkové zásahy, ktoré mali skôr charakter bežnej údržby. Významný posun nastal v roku 2019, keď park prešiel pod správu Hlavného mesta. Mestská časť Petržalka nedisponovala dostatočnými finančnými kapacitami na jeho údržbu, zatiaľ čo mesto bolo v priaznivejšej situácii. 

Postupne sa tak podarilo uskutočniť viaceré opatrenia – od starostlivosti o zeleň cez modernizáciu verejných toaliet až po inštaláciu nového mobiliáru. Osobitne výrazným zásahom bola obnova bývalého erotického salónu, ktorý dnes funguje ako bistro Ferdinand a získal ocenenie CE ZA AR. Na túto cenu bola nominovaná aj úprava podmostia Mostu SNP, kde vznikol jeden z najvýznamnejších skateparkov v Bratislave. 

Mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) pokračuje v sérii menších zásahov aj tento rok. Aktuálne sa finalizuje rekonštrukcia vstupu od Mosta SNP, ktorá bola avizovaná už na jeseň minulého roka. „Začíname od Mosta SNP, kde je dnes prístup do parku jednoduchší, bezpečnejší a prirodzenejší pre každého," oznámil na sociálnej sieti primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Mesto zrealizovalo niekoľko vybraných zásahov. „Vyvýšený priechod, rozšírený chodník pri skateparku a jasne definovaný vstup vytvárajú dôstojný začiatok priestoru, ktorý má pre mesto tak veľký význam. Tento vstup je zrealizovaný podľa požiadaviek pamiatkarov z čadičových kociek – povrch je prirodzene hrboľatejší, ale vedľa je k dispozícii hladký asfalt, ktorý môžu pohodlne využiť ľudia na bicykloch, korčuliach či kolobežkách,“ približuje Vallo.

Okrem toho park získal novú identitu a logo. Ide o vizuál, ktorý si návštevníci môžu všimnúť na vstupnej stéle spolu s novým návštevným poriadkom. Novú identitu Sad Janka Kráľa získal vďaka spolupráci Hlavného mesta s organizáciou Bloomberg Associates.

Primátor avizuje, že tým úpravy nekončia - hoci ďalšie sa budú realizovať až v priebehu budúceho roka. „Ani touto prácou úpravy Sadu Janka Kráľa nekončia. Budúci rok budeme pokračovať vstupmi od Starého mosta a Tyršovho nábrežia, ktoré dnes nie sú bezbariérové a nepôsobia ako otvorená brána do parku, ale skôr ako bizarná prekážka,“ oznámil Vallo. 

Ostatné vstupy do Sadu Janka Kráľa sú v zúfalom stave. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Pôvodne chcelo mesto pripraviť podmienky pre komplexnú revitalizáciu parku aj priľahlej časti Tyršovho nábrežia. Preto v spolupráci s MIB pripravilo súťaž na spracovateľa štúdie rozvoja Sadu Janka Kráľa. Nešlo o klasickú architektonickú súťaž, keďže sad je „historický park s jasne danými a nemeniteľnými parametrami“, kde by takýto postup podľa mesta a MIBu nemal zmysel.

Za spracovateľa bola v lete 2023 vybraná kancelária DUMA, pričom štúdiu pripravoval kolektív v zložení Magdaléna Horňáková, Zdeněk Sendler a Lucia Radilová. Ide o skúsených krajinných architektov s bohatým portfóliom realizácií doma aj v zahraničí.

Spočiatku sa zdalo, že tvorba novej koncepcie napreduje bez problémov, no v priebehu roka 2024 sa ukázalo, že mesto, resp. MIB, už s architektmi nespolupracujú. V tom čase sa architekti ozvali aj redakcii YIM.BA a upozornili na slabú komunikáciu i netradičné praktiky. Zástupcovia inštitútu sa podľa nich nezúčastňovali stretnutí s Bratislavským samosprávnym krajom či správcom vodného toku, spochybňovali význam protipovodňovej ochrany pre jej finančnú náročnosť a namiesto komplexného riešenia preferovali čiastkové úpravy.

Namiesto uceleného konceptu nábrežia tak mal vzniknúť len návrh drobných zmien, čo uznávaný ateliér zaskočilo. Mesto do istej miery tieto tvrdenia potvrdilo. „Na základe prvej fázy štúdie a finančnej situácie mesta došlo k prehodnoteniu realizovateľnosti komplexného návrhu a zmluva s kolektívom autorov bola ukončená písomne v apríli 2024,“ uviedol ešte na jeseň minulého roka Peter Bubla, hovorca magistrátu.

Podľa hovorcu mesta boli autori štúdie počas jej prípravy opakovane upozorňovaní, že návrh výrazne presahuje rámec požadovanej revitalizácie, ako aj zadanie a finančné možnosti samosprávy. Zároveň uviedol, že autorský tím nedodával výstupy v súlade s očakávaniami zadávateľa a odmietal zapracovať jeho oprávnené požiadavky. Napriek snahám o konštruktívnu komunikáciu preto Metropolitný inštitút Bratislavy pristúpil k ukončeniu spolupráce v súlade so zmluvnými podmienkami.

Budúcnosť Sadu Janka Kráľa tak zostáva otvorená. Mesto pokračuje v postupných úpravách, ktoré reagujú na aktuálne potreby a finančné možnosti, no absentuje ucelená vízia zodpovedajúca významu tohto jedinečného priestoru. S ohľadom na jeho pozíciu v mestskom organizme, rastúcu popularitu parku aj nábrežia, budúci rozvoj okolia aj snahu o zvýšenie environmentálnej odolnosti Bratislavy je súčasný prístup problematický. 

(Matúš Vallo, YIM.BA)

Fotografie z 4.5.2025. Pozrite si úpravy verejných priestorov vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.