Adrian Gubčo 31.10.2025 19:25

Čiastkové úpravy namiesto veľkej obnovy. Sad Janka Kráľa sa mení postupne, väčší projekt mesto odmieta

Sad Janka Kráľa je najväčší, najstarší a najvýznamnejší mestský park v Bratislave. Napriek rastúcej popularite a polohe v blízkosti úplného centra metropoly zostáva v pomerne zlom stave. Zmeniť to mala veľká revitalizácia, ktorú Hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy ohlasovali pred niekoľkými rokmi. Namiesto toho ale dôjde len na menšie postupné zmeny.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Veľká revitalizácia nebude

Petržalský Sad Janka Kráľa je v mnohých ohľadoch stredoeurópskym unikátom. Každý jeho popis hrdo pripomína, že ide o najstarší verejný park v strednej Európe a jeden z najstarších stredoeurópskych parkov vôbec. Založený bol už v rokoch 1774-1776, pričom išlo o upravený pôvodný lužný les, v ktorom boli vysadené stromoradia v hviezdicovitom tvare. Priebežne prechádzal zmenami, súčasná podoba je zo 70-tych rokov minulého storočia.

Odvtedy sa v parku zrealizovali len lokálne úpravy, ktoré možno označiť skôr za údržbu. Významná zmena nastala v roku 2019, keď prešiel sad pod správu Hlavného mesta. Mestská časť Petržalka nemala prostriedky na jeho udržiavanie, mesto ale bolo v lepšej situácii. Postupne sa dokončili určité zásahy – údržba zelene, modernizácia toaliet, inštalovanie nového pražského mobiliáru a najmä obnova bývalého bistra, ktoré ožilo pod názvom Ferdinand (a získalo CE ZA AR).

Malo však ísť len o čiastkové zmeny. Zároveň s tým totiž chcelo mesto pripraviť aj podmienky pre celkovú revitalizáciu celého parku aj priľahlej časti Tyršovho nábrežia. Preto v spolupráci s MIBom pripravilo súťaž na zhotoviteľa štúdie rozvoja Sadu Janka Kráľa. Nešlo sa klasickou architektonickou súťažou, keďže sad je „historický park s jasne danými a nemeniteľnými parametrami“, kde by súťaž nemala zmysel.

Za zhotoviteľa bola napokon v lete 2023 určená kancelária DUMA, pričom štúdiu budúcnosti sadu mal pripraviť kolektív v zložení Magdaléna Horňáková, Zdeněk Sendler a Lucia Radilová. Ide o skúsených krajinných architektov s bohatým portfóliom realizácií na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Spočiatku sa zdalo, že tvorba novej koncepcie parku ide dobre, v priebehu roka 2024 sa ale ukázalo, že mesto, resp. MIB už s architektami nespolupracujú. V tom čase sa architekti ozvali aj redakcii YIM.BA, pričom hovorili o zlej komunikácii a netradičných praktikách.

Zástupcovia inštitútu sa napríklad nezúčastňovali stretnutí s Bratislavským samosprávnym krajom či správou vodného toku, nechceli rešpektovať význam protipovodňovej ochrany, ktorej riešenie označovali za pridrahé, a pred komplexným prístupom preferovali čiastkové úpravy. Namiesto uceleného konceptu nábrežia tak mal vzniknúť len návrh drobných zmien. Uznávaný ateliér tento prístup zaskočil.

Mesto do istej miery tieto slová potvrdzuje. „Na základe prvej fázy štúdie a finančnej situácie mesta došlo k prehodnoteniu realizovateľnosti komplexného návrhu a zmluva s kolektívom autorov bola ukončená písomne v apríli 2024,“ hovorí Peter Bubla, hovorca Magistrátu. „Počas prác na štúdii bolo jej autorom opakovane komunikované, že ich návrh ide výrazne nad rámec požadovanej revitalizácie a navrhované zásahy idú nad rámec zadania a finančných možností mesta.“

Podľa Bublu autori údajne nedodávali to, čo mesto od nich požadovalo. „Napriek opakovanej snahe o konštruktívnu komunikáciu a riešenie zo strany MIB-u autorský kolektív odmietal zapracovať legitímne požiadavky zadávateľa. Metropolitnému inštitútu tak nezostala iná možnosť, len spoluprácu ukončiť v zmysle zmluvy o spolupráci,“ konštatuje hovorca.

Mesto a MIB si tak ďalšie plánované zásahy pripravujú vo vlastnej réžii. „Revitalizácia parku (debarierizácia vstupov, revitalizácia zelene, osvetlenie, doplnenie technickej infraštruktúry a mobiliára) aktuálne pokračuje v gescii Metropolitného inštitútu v spolupráci s relevantnými odbornými oddeleniami magistrátu,“ zhŕňa P. Bubla. Nebude sa tak realizovať jeden veľký projekt, ale veľa kontinuálnych a drobných zásahov.

Mesto chce ísť cestou drobných úprav vybraných plôch a infraštruktúry. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ako sa bude Sad Janka Kráľa meniť

Mesto teda čo-to naznačilo ohľadne ďalších prác v parku. „Kvalitu verejného priestoru v Sade Janka Kráľa sa usilujeme zlepšovať kontinuálne, najmä vo zvyšovaní úrovne starostlivosti o zeleň a čistoty,“ pripomína Bubla. Aj aktuálne realizované intervencie sa týkali najmä zelene. „Na jeseň 2025 sme mali naplánovaný začiatok revitalizácie zelene v okolí zverokruhov a rekonštrukciu poškodených plôch trávnikov na Tyršovom nábreží. Výsadba trvaliek a cibuľovín pri 8 zverokruhoch sa práve tento týždeň ukončila, rekonštrukcia trávnika ešte prebieha.“

Ďalšie úpravy by sa mali zrealizovať v priebehu budúceho roka. „V spolupráci s MIB plánujeme na jar rekonštrukciu vstupu smerom od Mosta SNP a rozšírenie chodníka pri skejtparku. V prvej polovici roka 2026 máme naplánovanú aj rekonštrukciu rozária pri socha Janka Kráľa,“ avizuje Bubla. „MIB projekčne pracuje na informačnom systéme parku a rekonštrukciách ďalších významných vstupoch do parku. V spolupráci s Technickými sieťami Bratislava je plánovaná aj revitalizácia osvetlenia.“

Hovorca sa však vyhol komentáru smerom k úpravám cyklotrasy, ktorá bola v parku zrealizovaná počas minulého roka. Mesto pri jej výstavbe obišlo pamiatkarov a úsek vybudovalo bez toho, aby pamiatkari projekt v danej podobe schválili. Došlo pritom k poškodeniu chráneného protinapoleonskeho valu v južnej časti parku. Predtým totiž plánovalo cyklotrasu viesť inak, pričom by val nenarušila.

Napokon sa tak mesto muselo vrátiť k pôvodnému riešeniu. To sa realizuje práve v týchto dňoch. Došlo k zasypaniu časti cyklotrasy, kde prebehne nový výsev trávnika. Cyklotrasa má byť po novom dokončená v priebehu budúceho roka.

Medzičasom, na Tyršovom nábreží, ktoré bolo pôvodne taktiež predmetom riešenia štúdie, sa nebude v dohľadnej dobe meniť pravdepodobne nič. „V spolupráci s MIB sa prioritne sústreďujeme najmä na revitalizačné zásahy v Sade Janka Kráľa a intenzívne pracujeme na projekcii revitalizácie lesíka v lokalite Nove Lido,“ upozorňuje Bubla. Verejný priestor sa však skvalitní v blízkosti Mostu SNP, kde vzniká nový vstup na vyhliadku a do reštaurácie UFO.

Bratislava aktuálne odstraňuje pôvodné riešenie cyklotrasy, ktoré narušilo protinapoleonský val. Autor: Nino Belovič / YIM.BA 

Nábrežie čakajú veľké výzvy

Kontakt Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia vytvára potenciál pre vznik asi najvýznamnejšej, alebo jednej z najvýznamnejších rekreačných lokalít v Bratislave. Kombinácia parku, nábrežia, čerstvo obnoveného divadla, ikonického mostu, nákupného centra, letnej pláže a do budúcna aj parkovo upraveného nábrežia v lokalite Nového Lida je v metropole unikátna. Očakávať možno rast návštevnosti a popularity územia.

Užívateľov však čaká niekoľko nedostatkov vrátane narušeného pohľadu na rieku. Na pravom brehu Dunaja totiž kotví rad pontónov, v niektorých prípadoch s otáznou kvalitou, ktoré znižujú zážitok z lokality. Mesto pripomína, že má v tomto smere do istej miery zviazané ruky. „Snaha mesta v tejto veci je obmedzená jeho kompetenciami. Súhlas na osadenie pontónov vydáva správca toku,“ vysvetľuje hovorca Magistrátu.

Netají sa však nespokojnosťou s existujúcim stavom. Pamiatkari ešte v roku 2020 vydali stanovisko, podľa ktorého je kotvenie plavidiel na Tyršovom nábreží v danej podobe nevhodné. Prináša to niekoľko problémov – znižuje sa bezpečnosť osôb, ktoré by spadli do rieky a nemajú ako priplávať k brehu, narúša sa prúdenie vody a ohrozená je stabilita brehov. Tyršovo nábrežie je taktiež uzavreté voči Dunaju.

Bubla dopĺňa, že kotvenie lodí bolo riešené aj v štúdii realizovateľnosti „Revitalizácia Sadu Janka Kráľa". „Štúdia navrhovala sústrediť plávajúce zariadenia do sektoru medzi Nový most [sic!] a budovu Propeleru. Medzi budovou Propeleru a Starým mostom sa na breh Dunaja už nemajú opakovane pristavovať plávajúce zariadenia z bezpečnostného hľadiska, ako aj v súvislosti so štúdiou, ktorá navrhovala rozšírenie koryta Dunaja v časti pred Starým mostom a vytvorením niky s pozvoľným prechodom k rieke,“ popisuje.

Pamiatkari žiadajú kotviace plavidlá priamo odstrániť alebo výrazne redukovať. Miesto pre ne vidia len medzi Mostom SNP a objektom Propeleru. Narúšajú totiž ochranu pamiatkovo hodnotných pohľadov z parku a do parku, rovnako ako rekreačnú hodnotu nábrežia.

Druhou zásadnou výzvou je pripravovaná výstavba Nového Lida, ktorá prinesie aj veľké úpravy nábrežia. V priestore medzi dunajskou hrádzou a riekou má vzniknúť nábrežný park. Ten priamo nadviaže na Tyršovo nábrežie.

Podľa Bublu je táto téma v riešení. „Krajinno-architektonická štúdia Nábrežného parku LIDO sa popri revitalizácii lesíka na nábreží čiastočne zaoberá aj návrhom úpravy priestoru pod Starým mostom,“ potvrdzuje. „Keďže ide o územie s osobitnými podmienkami, jeho finálna podoba zatiaľ nie je určená. Pri riešení bude potrebné zohľadniť nielen architektonické aspekty, ale aj požiadavky pamiatkovej ochrany a zásady návrhu priestoru v záplavových územiach.“

Tým, že plocha je pred hrádzou, bude počas zvýšenej hladiny Dunaja pravidelne zaplavovaná. Podľa urbanistov, ktorí na vízii Lida pracujú, je to však v poriadku, keďže nepôjde o vysoko upravený a kultivovaný park – napríklad ako Sad Janka Kráľa – ale poloprírodné územie s istým stupňom „divokosti“. Od západu však bude prechádzať do územia, ktoré je využívané mimoriadne intenzívne, najmä v lete. Vhodné architektonické a krajinné riešenie tak bude mimoriadne dôležité.

Nástup do Nového Lida od Tyršovho nábrežia a hrádze. Zdroj: Compass Architekti / Marko&Placemakers

Ikonické územie pre celú Bratislavu

Sad Janka Kráľa je už celé storočia zeleným zázemím Bratislavy. Ide o extrémne vzácne historické, kultúrne, krajinné, ekologické a urbanistické dedičstvo. Je preto do istej miery prekvapujúce, v akom je v súčasnosti stave. Rovnako je zvláštne, že sa obnovuje v takom pomalom tempe, hoci ide o možno najdôležitejší park v celej metropole.

Jeho význam bude do budúcna rásť. V posledných rokoch možno badať nárast záujmu o pobyt v zelenom prostredí. Viditeľné to je v Bratislavskom lesoparku, ktorý je čoraz využívanejší, ale aj v prípade menších mestských parkov. Veľká časť z nich prešla v posledných rokoch revitalizáciou – v lepšom stave je Grassalkovichova záhrada, Námestie slobody, Park Gábora Barossa, Park na Račianskom mýte, Park Ostredky, Park Andreja Hlinku a čiastočne aj Medická záhrada. Spolu s obnovou rastie aj ich popularita.

Sad Janka Kráľa je väčší, preto potrebuje peňazí viac. Na druhej strane je však aj exponovanejší, takže pridaná hodnota týchto investícií môže byť väčšia a dosah na život mesta výraznejší. Vďaka električkovej trati, populárnej cyklotrase na dunajskej hrádzi aj rozsiahlym parkovacím kapacitám (v nákupnom centre) je dnes výborne dostupný z veľkej časti Bratislavy, preto by z úprav benefitovalo aj omnoho viac ľudí.

Možno bola chyba rozlúčiť sa s ateliérom, ktorý tu navrhoval výraznejšie zásahy. Sad Janka Kráľa si totiž zaslúži totálnu obnovu, nielen drobné zásahy tu a tam. Mesto by malo hľadať možnosti, ako vyčleniť na rozvoj parku adekvátne prostriedky. Napokon, mnohé vyššie zmieňované revitalizácie boli možné len vďaka externým zdrojom z eurofondov.

Ak by bol tento park s priľahlou časťou nábrežia v špičkovom stave, išlo by o skutočne ikonický verejný priestor – alebo, ako to nazývajú autori Nového Lida, „superpriestor“. Pripravovaná mestská štvrť vedome pracuje s jeho potenciálom a pokúsi sa nájsť spôsoby, ako ho prepojiť s pripravovanou zástavbou. V Novom Lide tak bude okrem nového nábrežia aj centrálny park, ktorý má umožniť plynulé prechádzanie medzi jednotlivými zelenými plochami.

Je škoda, že v tomto prípade sú súkromní investori popredu v rozpoznávaní potenciálu a benefitov veľkého a kvalitného parku. Sad Janka Kráľa ešte stále čaká na svoje odkliatie. Najprv však potrebuje ešte viac lásky od mesta, ktoré ho spravuje.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.