Adrian Gubčo 02.01.2026 17:19
Kompaktnejšie mesto a špičková vybavenosť: V roku 2026 sa rozbehne množstvo projektov, Bratislave dajú kultivovanejšiu tvár
Prichádzajúci rok by mohol z pohľadu rozvoja Bratislavy patriť k mimoriadne úspešným. Kombinácia priaznivých podmienok na realitnom trhu s blížiacimi sa voľbami a snahou predstaviteľov samospráv o pritiahnutie voličov prinesie štart mnohých projektov či úprav verejných priestorov. Spoločne s už rozbehnutými schémami a iniciatívami majú potenciál dramaticky pozdvihnúť úroveň mesta.
Zdroj: Cresco Real Estate, Bratislava - Hlavné Mesto SR, Pantograph
Bratislava vstupuje do roka 2026 ako pomerne úspešne sa transformujúce mesto. Postupne sa z vnútorného mesta vytrácajú tzv. brownfieldy, teda bývalé výrobné či dopravné areály, ktoré boli v posledných desaťročia opustené a chátrali. Krok po kroku sa skvalitňujú verejné priestory, ktorých úpravy dostali konečne jednotnú podobu. A mení sa aj verejná doprava, ktorej úroveň dobieha aj niektoré z vyspelých európskych veľkomiest.
Tvorba kompaktného mestského prostredia, zlepšovanie verejného priestoru a zmena dopravnej paradigmy patrí aj k hlavným prioritám samosprávy. V prvom prípade na to kladne reagujú developeri, ktorým sa konečne podarilo získať dôležité povolenia alebo sa priblížili k zmenám Územného plánu. Vďaka tomu by sa mali naštartovať viaceré dlho očakávané projekty, ktoré majú potenciál ovplyvniť obraz celého mesta.
Pripravili sme zoznam desiatich najvýznamnejších projektov, ktoré by sa mohli dostať do realizácie v priebehu tohto roka. Prirodzene, poradie aj náplň tohto zoznamu má svoje limity – iní môžu považovať za dôležitejšie odlišné zámery, ďalšie sa zas môžu posunúť. Niektoré projekty, napríklad Istropolis alebo Èclaire, síce oficiálne vstupujú do výstavby až v tomto roku, príprava ale začala už predtým.
Máme však za to, že ide o reprezentatívny zoznam kľúčových zásahov v prostredí Bratislavy. Ich realizácia výrazne ovplyvní kvalitu života, prinesie nové bývanie, rozšíri ponuku občianskej vybavenosti a bude mať vplyv na celkovú atraktivitu metropoly.
Tento rok by sa mohla začať stavať Chalupkova Offices (vľavo) aj Chalupkova Residence (vpravo). Zdroj: Penta Real Estate
10) Chalupkova Offices 2. fáza + Chalupkova Residence
Na konci tohto roka by sa mala začať výstavba pokračovania projektu Chalupkova od spoločností Penta Real Estate a Alto Real Estate. Z dlhodobého hľadiska ide o jednu z najvýznamnejších schém v novom komerčnom centre mesta, teda bratislavskom downtowne. Vo výstavbe je už prvá etapa kancelárskej časti projektu v podobe mohutného bizniscentra Chalupkova Offices.
V druhej etape má pribudnúť jeho pokračovanie v podobe hmotovo aj architektonicky príbuznej budovy, umiestnenej na nároží Mlynských nív a Chalupkovej. K rozostavanej budove s 18,4-tisíc metrami štvorcovými prenajímateľnej kancelárskej plochy a 1,5-tisíc retailu tak pribudne druhá 15,2-tisíc metrami štvorcovými kancelárii a 700 metrami štvorcovými služieb. Architektonické stvárnenie pripravili Jakub Cigler Architekti.
Dôležitý je aj očakávaný štart výstavby prvej rezidenčnej etapy. Pôjde o dom v tvare písmena L, ktorého súčasťou bude aj 15-podlažná veža. Naplánovaných tu je 149 bytov, aktívny parter a 232 parkovacích miest v podzemí. Architektom je kancelária Stefana Boeriho, víťaza veľkej medzinárodnej súťaže. V ďalších etapách má pribudnúť viacero veží vrátane mrakodrapu, už prvá však významne dotvorí veľkomestské prostredie Mlynských nív a downtownu celkovo.
V Slnečniciach by sa mohla začať výstavba spojenej školy. Zdroj: Compass Architekti
9) Nové etapy Slnečníc + základná škola
V priebehu tohto roka by mali do výstavby vstúpiť ďalšie časti projektu Slnečnice, masívnej rezidenčnej schémy od developera Cresco Real Estate. V ankete pre YIM.BA spoločnosť potvrdila plány na výstavbu dvojice výškových budov v etape Slnečnice Nad mestom a výstavbu v sektore Slnečnice Nové viladomy. Hoci to v ankete nepotvrdil, teoreticky by sa mohla začať aj výstavba časti Slnečnice AB1.
Hoci ide o pomerne rozsiahly zámer so stovkami bytov, čo je v kontexte ich nedostatku v Bratislave dôležité, len nové etapy tohto dlho známeho projektu by z neho nerobili jednu z najdôležitejších noviniek tohto roka. Tým je až zamýšľaná výstavba novej spojenej základnej a strednej školy, ktorá má Slnečnice doplniť v najbližších rokoch.
Táto je už vo vysokom štádiu povoľovania – vydané má územné rozhodnutie a spracovanú má podrobnú projektovú dokumentáciu. V priebehu minulého roka sa jej majiteľom, rovnako ako majiteľom pozemkov, stala definitívne mestská časť Petržalka. V tohtoročnom rozpočte má alokovaný aj dostatok prostriedkov na štart jej výstavby. Ak sa to skutočne podarí, Bratislava sa priblíži k prvej úplne novej verejnej škole od pádu bývalého režimu.
Kampus zdravia a športu v Petržalke rozšíri možnosti športu aj vzdelávania. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj
8) Kampus zdravia a športu
Teoreticky už tento rok by sa mohla začať výstavba vlajkového projektu Bratislavského samosprávneho kraja v podobe tzv. Kampusu zdravia a športu v Petržalke. Na dnes nezastavaných pozemkoch na juhovýchodnom okraji mestskej časti má vzniknúť unikátna kombinácia vzdelávacej a športovej vybavenosti, ktorá má poskytovať výborné podmienky pre štúdium i tréning budúcich športovcov aj pedagógov v tejto oblasti.
V rámci areálu vznikne hlavný objekt so školou, športová hala, internát s jedálňou a atletický štadión, neskôr by mali byť doplnené o multifunkčnú halu, hokejový štadión či plaváreň. BSK pri príprave kampusu spolupracuje so Slovenským zväzom ľadového hokeja, Spojenou školou na Ostredkovej ulici v Bratislave, Volejbalovým klubom polície Bratislava a Slovenským atletickým zväzom, architektom aj AT26_architects. Náklady sa odhadujú na viac ako 75 miliónov eur.
Aktuálne sa predpokladá, že v druhej polovici roka by malo začať obstarávanie na zhotoviteľa. Dá sa však očakávať, že vedenie BSK sa bude chcieť pochváliť začiatkom prác ešte pred voľbami, preto bude tlak na výstavbu v tomto roku vysoký.
Hlavnú stanicu čaká významná obnova. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
7) Obnova Hlavnej železničnej stanice
Hlavná železničná stanica sa vo všeobecnosti považuje za hanbu Bratislavy aj Slovenska. Dané to je jej zastaranosťou, viditeľným investičným dlhom, ako aj vysokou prítomnosťou sociopatogénnych javov. Faktom však je, že nejde len o estetický problém – významné časti stanice sú v havarijnom stave a potrebujú obnovu.
Železnice Slovenskej republiky preto pripravujú pomerne rozsiahlu obnovu, kde sa hovorí o investícii presahujúcej 20 miliónov eur a cena projekčných prác aj s rezervou by mala dosiahnuť 2,9 milióna eur. Jej súčasťou bude citeľné zvýšenie komfortu pre cestujúcich, reorganizácia priestorov, čiastočná debarierizácia a výrazné zlepšenie podmienok pre zamestnancov.
V priebehu tohto roka by sa mali realizovať najmä projekčné práce (ktoré ale nebudú výsledkom architektonickej súťaže), zároveň by sa ale malo začať s prvými krokmi v rámci obnovy. Ako celok má byť podľa aktuálnych úvah ŽSR dokončená v roku 2028. Skutočne generálna rekonštrukcia stanice však nateraz nemá termíny a zostáva skôr v rovine teoretických úvah.
SOHO Petržalka čaká na štart výstavby neúmerne dlho. Zdroj: IURIS Group
6) SOHO Petržalka
SOHO Petržalka od developera IURIS Group bola už v zozname projektov, ktoré sa majú rozbehnúť v roku 2025. Tento zámer však dlhodobo trpí na neskutočne dlhé povoľovacie procesy, ktoré vedú k neustálym odkladom – a to aj napriek tomu, že podoba prvej etapy veľkej schémy je známa už pomerne dlho. Developer v minulosti začal zbierať aj dopyty pre budúce byty, očakávajúc omnoho skorší štart realizácie.
Cieľom projektu je postupne zurbanizovať priestor medzi Rusovskou cestou a Romanovou v Petržalke vo väzbe na novú električkovú trať. Nemá ísť o štandardnú zástavbu – namiesto toho má priniesť vznik plnohodnotného jadra tejto mestskej časti. Okrem bývania tak má obsahovať aj rozsiahlu občiansku vybavenosť (napríklad aj multifunkčnú halu pre dvetisíc návštevníkov) či atraktívne verejné priestory vrátane centrálneho námestia či parku popri Chorvátskom ramene. Vzniknú tu aj viaceré výškové budovy.
Keďže je výstavba v tejto lokalite predmetom politických sporov, nemožno vylúčiť, že bude opäť tlak na odloženie realizácie. Ak by sa ale konečne pristúpilo k výstavbe, Petržalka sa by sa priblížila k premene na plnohodnotnú mestskú štvrť, ktorou dosiaľ nie je.
Po niekoľkoročnom meškaní by sa mohla začať aj obnova kúpeľov Grössling. Zdroj: GFI
5) Rekonštrukcia kúpeľov Grössling
Jeden z najvýznamnejších investičných projektov Hlavného mesta mal ísť do realizácie podľa prvotných úvah už v roku 2021 v prípade blízkeho verejného priestoru a v roku 2022 sa mal začať obnovovať aj samotný objekt kúpeľov. Do prevádzky mali vstúpiť v roku 2025. Dnes je rok 2026 nezačalo sa ani len s úpravami priľahlých priestranstiev. Napriek tomuto fiasku sa zdá, že v roku 2026 by sa rekonštrukcia mala naozaj začať.
Kúpele Grössling predstavujú jedinečný historický areál, ktorý je mimoriadne spojený s identitou Bratislavy. Pôvodne nemali len hygienickú, ale aj rekreačnú a spoločenskú funkciu. Neskôr sa zmenili skôr na areál so športovým využitím, v 90-tych rokoch minulého storočia však boli uzavreté. To platí až dodnes, po generálnej obnove však majú slúžiť opäť ako oddychové kúpele, spojené s knižnicou či kaviarňou.
Autorom rekonštrukcie sú talianski architekti z kancelárie OPPS Architettura, ktorí sa presadili v mimoriadne silno obsadenej súťaži. Všetko nasvedčuje tomu, že by mala Bratislava v obnovenom Grösslingu získať nielen jedinečný rekreačný priestor, ale aj zrekonštruovanú pamiatku a výnimočné architektonické dielo, ktoré obohatí Staré Mesto.
Tento rok by sa výhľadovo mohla začať rozširovať Vydrica o ďalšiu etapu. Zdroj: Vydrica Development
4) Vydrica, 2. fáza
V priebehu tohto roka by sa mala – ak možno veriť oficiálnym odhadom spoločnosti Vydrica Development – začať výstavba druhej etapy projektu Vydrica. Obnova štvrte v bratislavskom Podhradí, na mieste historickej lokality toho istého mena, má sceliť narušenú zástavbu v tejto časti Bratislavy a vytvoriť jednoduchšie prepojenie medzi historickým jadrom mesta a nábrežím, čo bude spojené s predĺžením pešej zóny.
Druhá fáza bude zahŕňať trojicu budov s 80 bytmi, krátkodobým ubytovaním, kanceláriami a obchodmi v parteri objektov. Obchody tu majú pripomínať úroveň „high street“, známych z európskych veľkomiest. Realizovať sa majú aj integrované historické prvky z originálnej Vydrice. Autormi architektonického riešenia sú kancelárie Compass v spolupráci so Šujan_Stassel Architekti.
Developer pôvodne očakával, že predaj bytov aj výstavbu naštartuje už v roku 2025 a ukončí ju v roku 2027. Aktuálne však nemá k dispozícii ani len všetky povolenia. Aktuálny termín dokončenia druhej etapy je rok 2028. Tretia etapa s ďalším ôsmimi objektami má byť ukončená v roku 2029.
JTRE potvrdzuje, že výstavbu River Parku II cche začať už tento rok. Zdroj: JTRE
3) River Park II + Q
Po vyše desaťročí príprav a povoľovania by sa mohli už tento rok začať prvé práce na dvojici projektov, ktoré vzniknú na mieste bývalého PKO na ľavom brehu Dunaja. River Park II od JTRE a Q od Cresco Real Estate majú transformovať dnes prázdne a zanedbané územie v susedstve nábrežnej promenády na veľkomestskú zástavbu s bývaním, kanceláriami, službami a modernými verejnými priestormi.
Výstavba by sa mala určite začať v prípade River Parku II, ktorý priamo nadviaže na prvú časť polohou aj urbanistickým riešením. Obsahovať bude vyššiu mieru polyfunkcie a domy sa bude výrazom od seba odlišovať, čo má asociovať rastlé mestské prostredie. Autormi architektonického riešenia sú architekti z kancelárie GFI.
Q bude umiestnené západne smerom k Výskumnému ústavu vodného hospodárstva. Developer sa spojil s kanceláriou Bogle Architects a plánuje tu umiestniť luxusný obytný komplex v podobe domu so štyrmi „prstami“, kolmými na tok Dunaja. Prepájať ich bude spoločná časť, rovnobežná s nábrežím. V takto vzniknutých nádvoriach vznikne zeleň či pobytové priestory.
Komerčná výstavba v tejto časti Bratislavy je vnímaná kontroverzne, keďže pôvodné PKO bolo dôležitým a verejným miestom pre kultúru či trávenie voľného času. K jeho plnohodnotnej náhrade dodnes nedošlo. Výhrady majú kritici aj k architektúre, problematickému riešeniu cyklodopravy či odstúpeniu od zámeru vzniku planetária na námestí medzi projektami. Na druhej strane, nepochybne dôjde ku kultivácii územia a pribudne tu množstvo zelene vrátane námestia, ktoré bude skôr menším mestským parkom.
Q je názov luxusného nábrežného developmentu, ktorého príprava má začať ešte v tomto roku. Zdroj: Cresco Real Estate
2) Modernizácia Ružinovskej radiály
Tento rok – opäť po mnohých odkladoch – by sa mohla konečne začať modernizácia Ružinovskej električkovej radiály. V minulosti sa hovorilo o termíne november 2022, teraz sa zas hovorí o jari 2026. To sa môže ešte zmeniť, keďže mesto ani na druhýkrát nebolo schopné nájsť zhotoviteľa pre realizáciu modernizácie.
Ak sa ale predsa len podarí práce naštartovať, komplexne obnoviť by sa mala trať od Amerického námestia, resp. Špitálskej v Starom Meste po Chlumeckého v Ružinove. Výnimkou bude len trať medzi Trnavským mýtom a Líščími nivami, ktorá bola obnovená už predtým. Modernizácia prinesie výmenu traťového spodku i zvršku, zásadné zlepšenie prevádzkových podmienok aj obnovu zastávok.
Súčasťou projektu je aj rekonštrukcia Krížnej ulice od fasády k fasáde, zazelenanie trate na sídlisku v Ružinove, zriadenie niekoľko prestupných zastávok medzi električkami a autobusmi či opatrenia v prospech chodcov či cyklistov. Veľký projekt s cenou, ktorá pravdepodobne presiahne 100 miliónov eur, môže dramaticky zlepšiť kvalitu života desaťtisícov obyvateľov Bratislavy. Už ho len treba konečne rozbehnúť.
Dlhoročné čakanie na modernizáciu Ružinovskej radiály by sa mohlo konečne skončiť. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR
Čestné zmienky
Do realizácie by tento rok malo vstúpiť viacero projektov, ktoré sme síce nezaradili medzi desať najvýznamnejších, napriek tomu sú významné a budú mať dosah na život miestnych komunít alebo rozvoj celých štvrtí. V podstate nadväzujú na vyššie naznačené trendy – rozvoj brownfieldov, budovanie lokálnych centier alebo posilňovanie občianskej vybavenosti.
V lokalite downtownu by teoreticky mohol ísť do výstavby projekt Ister Tower. Investori The Galata Group a DRFG získali stavebné povolenie a začali s prípravnými prácami. V neďalekej štvrti Mlynské Nivy začne Strabag Real Estate stavať vežu Strabag Tower a YIT Slovakia chce ešte pred koncom roka začať realizovať prvú etapu Mlynárky. Z kedysi zanedbanej výrobnej zóny sa stáva atraktívna časť mesta.
Viacero projektov by sa malo rozostavať v Dúbravke. ITB Development začne stavať Čerešne Plaza, kde sa budú nachádzať nové výškové budovy. JTRE zas ohlasuje na tento rok začiatok prác na projektoch Harmincova a Nové nádvorie Dúbravka. Vo Vrakuni sa zas očakáva štart projektu Nový Majerhof, ktorý prinesie dramatické skvalitnenie nevyužitého priestoru pri Malom Dunaji.
Spomedzi vybavenosti a verejného priestoru možno spomenúť plány mesta na revitalizáciu okolia zastávky Zochova, na ktorú nadviaže uvažovaná revitalizácia Kozej ulice zo strany Starého Mesta. Vznikne tak celistvejšia obnovená lokalita v susedstve historického jadra. Realizovať by sa mohla aj cyklotrasa do Devína. Developer JTRE by zas mal naštartovať výstavbu haly na loptové športy na Pasienkoch. S tým by mohla súvisieť kultivácia verejných priestorov v jej blízkosti.
Z kategórie otáznych projektov možno spomenúť Portum v downtowne, Green Park a pokračovanie Novej Matadorky v Petržalke alebo Stollwerck Residence na Račianskej v Novom Meste. Penta Real Estate by teoreticky mohla začať stavať v Medziach alebo na Vajnorskej, tieto zámery však odloží pravdepodobne až na budúci rok.
Bratislava chce skvalitniť okolie zastávky Zochova. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR
1) Nové Lido + pravý breh Dunaja
Budúca urbanizácia priestoru medzi Starým mostom a Mostom Apollo (resp. Prístavným mostom), patrí k významným rozvojovým úlohám pre celé mesto. Naplánované sú tu projekty Nové Lido od JTRE a Southbank od Penta Real Estate. Tento rok sa priamo nezačne stavať pravdepodobne ani jeden z nich – investori budú pracovať na zisku potrebných povolení a možno začnú s predbežnými kampaňami. Napriek tomu sme zaradili Nové Lido na prvé miesto.
Už tento rok by sa totiž mohli začať súvisiace práce na úpravách budúcich verejných priestorov, predovšetkým nábrežného parku medzi dunajskou hrádzou a vodným tokom. Koncepcia štvrte tu ráta so vznikom parku polodivokého typu, teda s výrazným zachovaním pôvodnej vegetácie aj charakteru. Návštevníci tak budú prechádzať parkom s charakterom upraveného lužného lesa.
Na tento park má nadviazať lagúna, ktorej súčasťou by mala byť pláž a priestory pre vodákov. Bratislava by tak mohla získať nový rekreačný priestor a vrátiť sa k tradícii kúpania na Lide, živej pred výstavbou Vodného diela Gabčíkovo. Určité náznaky svedčia o tom, že aj tento zámer by sa mohol začať premieňať na realitu už v priebehu tohto roka.
Ak sa tak stane, Nové Lido i Southbank – ktoré pôjdu do výstavby v roku 2027 – tak už budú mať v susedstve atraktívne verejné priestory a získajú charakter oddychovej časti Bratislavy. Na tomto imidži plánujú oba projekty stavať a integrovať do prostredia zeleň a pobytové verejné priestory. Takýmto spôsobom sa môže „prepólovať“ aj Bratislava ako celok. Žiť budú oba brehy Dunaja a mesto bude v ešte väčšej miere dunajskou metropolou.
V Novom Lide by už tento rok mohol začať vznikať nábrežný park. Zdroj: JTRE
Špičkové mesto na dosah
Vyššie zmienené projekty vo veľkej väčšine nie sú vzdialenými alebo nereálnymi snami. Ide o prakticky potvrdené zámery, ktoré sa budú skôr či neskôr realizovať. Bratislava spolu s nimi získa nielen nové byty, kancelárie či obchody, ale aj upravené ulice a parky, lepšiu verejnú dopravu a infraštruktúru či odstránenie starých záťaží. To sú veľké a dôležité zlepšenia.
V najbližších rokoch by konečne malo dôjsť k momentu, keď budú aj najväčší ignoranti nútení priznať, že Bratislava urobila sa posledné desaťročia obrovský posun. Mnohé tradičné prívlastky o nej už nebudú v takej miere platiť – nebude pôsobiť tak zanedbane ani zdevastovane, nebude pôsobiť tak zastarano, nebude mať miniatúrne centrum a nebude tu chýbať ani kultivovaná zeleň, kvalitné športoviská a atrakcie pre rodiny.
To neznamená, že sa nerobia chyby a v niektorých oblastiach nebude aj naďalej citeľný obrovský dlh a nedostatky. Dopravná a technická infraštruktúra by potrebovali miliardy, celková úroveň verejného priestoru zostáva oproti porovnateľným veľkomestám nízka a kultúrna vybavenosť je taktiež nedostačujúca. Aj napriek tomu je ale Bratislava pomerne ďaleko.
Do konca desaťročia by mohla patriť k menším, no v mnohých ohľadoch špičkovým európskym mestám. Stále bude v mnohých veciach zaostávať, no tvrdenie, že je zlým a škaredým miestom, sa stane nezmyselné. Potvrdzuje sa to každým rokom a každým dokončeným aj rozostavaným projektom.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
