Adrian Gubčo 08.04.2026 13:35
Kilometre nových cyklotrás a realizácia dlho pripravovaných projektov. Mesto ohlásilo priority na tento rok
Rok 2025 bol pre rozvoj cyklistickej dopravy v Bratislave jedným z najúspešnejších. Leví podiel má na tom otvorenie novej cyklotrasy v Petržalke pozdĺž predĺženej električkovej trate. Tento rok pravdepodobne také úspechy neprinesie, napriek tomu mesto avizuje, že plánuje realizovať viacero zásadných úsekov. Prezradilo to v Akčnom pláne rozvoja cyklistickej (a pešej) dopravy na rok 2026.
Ilustračné zábery. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Výborný rok v rozvoji cyklistickej infraštruktúry
Uplynulý rok 2025 bol pre cyklodopravu v Bratislave v mnohých ohľadoch výnimočný. Naznačuje to aj Správa o plnení Akčného plánu rozvoja cyklistickej a pešej dopravy za 2025, ktorá bude predložená na rokovanie Mestského zastupiteľstva. Ako upozorňuje tento materiál, od roku 2019 vzniklo v slovenskej metropole viac ako 90 kilometrov cyklotrás (o ich rozličnej úrovni už materiál hovorí menej), z toho až pätina vznikla v priebehu minulého roka. Ide o najlepšie číslo od roku 2022.
Celkovo ide o 14.644 metrov v rôznych prevedeniach. Podľa správy, oddelené cyklotrasy v obojsmernej prevádzke vznikli v dĺžke 5.455 metrov a oddelené cyklotrasy v jednosmernej prevádzke vznikli v dĺžke 1.723 metrov. Zmiešané cestičky pre chodcov a cyklistov vznikli v dĺžke 3.552 metrov. V rámci hlavného dopravného priestoru vznikli ochranné pruhy pre cyklistov v dĺžke 2.361 metrov. Novinkou boli aj dve bicyklové cesty, a to v súhrnnej dĺžke 1.553 metrov.
Najviac infraštruktúry vzniklo v Petržalke vďaka vybudovaniu súbežnej trasy popri električkovej trati – išlo o 5.641 metrov. Veľký prírastok zaznamenalo aj Nové Mesto a Karlova Ves, o čosi menej (pod kilometer) Vrakuňa, Staré Mesto, Lamač a ďalšie mestské časti. Materiál detailne rozpisuje jednotlivé zrealizované stavby, z čoho vyplýva, že veľká časť prírastku bola dosiahnutá vďaka zriadeniu zmiešaných chodníkov pre chodcov a cyklistov či ochranným pruhom.
Oddelené úseky vznikli najmä v Petržalke – okrem Jantárovej, teda popri električkovej trati, aj na Mamateyovej či Pajštúnskej alebo Námestí hraničiarov, v Novom Meste na Riazanskej, v Podunajských Biskupiciach na Uzbeckej a v Starom Meste na Dunajskej. Oddelenie cyklotrasy od vozovky bolo nezriedka dosiahnuté parkujúcimi autami.
Napriek prírastkom, viacero projektov sa zrealizovať nepodarilo. Plánovaná bola napríklad výstavba 1,6 kilometra dlhej spojnice medzi hrádzou v Petržalke a Dolnozemskou cestou cez areál Ekonomickej univerzity, správca však nesúhlasil so zásahom do povrchu, preto bol projekt zrušený. Odložené boli aj určité úpravy na Námestí Ľ. Štúra a niekoľko projektov sa presunulo na rok 2026. Mnoho zdržaní nastalo v súvislosti s pripravovanými zmenami organizácie dopravy, teda budovaním ochranných pruhov.
V rámci rozvoja cyklistickej dopravy došlo aj k osadeniu 101 cyklostojanov, z toho až 80 sa inštalovalo v dvojici lokalít, kde sa zavádzala parkovacia politika. Taktiež sa zaviedlo päť Zón 30 (dve v Podunajských Biskupiciach sa zaviesť nepodarilo) a došlo k podpisu Memoranda o spolupráci pri prevádzke prostriedkov zdieľanej mikromobility elektrických kolobežiek na území Hlavného mesta SR Bratislava. To má prispieť k väčšiemu poriadku najmä pri parkovaní kolobežiek.
Najväčším úspechom v rozvoji cyklodopravy v roku 2025 bol úsek popri petržalskej električkovej trati. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Tohtoročný plán sľubuje kilometre cyklotrás
Magistrátne Oddelenie cyklodopravy, ktoré vzniklo v roku 2022 odčlenením od Oddelenia dopravného inžinierstva (kde bol Referát cyklodopravy zriadený len v roku 2021), pripravilo aj tento rok Akčný plán rozvoja cyklistickej (a pešej) dopravy. Ako konštatuje, cyklodoprava je dnes jednou z hlavných dopravných tém mesta, a je „adekvátne podporená ako ľudskými kapacitami, tak politickou vôľou“. Snahou mesta je posilniť verejnú, cyklistickú a pešiu mobilitu, aby zastávala významnejšiu úlohu oproti individuálnej automobilovej.
Hlavným strategickým dokumentom je v tomto prípade plán Bratislava 2030, ktorý ráta so vznikom 180 kilometrov hlavných mestských cyklotrás. Na tento rok je naplánovaných hneď niekoľko projektov, ktoré majú slovenskú metropolu priblížiť – aspoň čiastočne – k tomuto ambicióznemu cieľu.
Medzi realizáciami je na prvom mieste úsek R18 medzi Ovocnou a Balkánskou, teda spojnica Jaroviec a Rusoviec. Táto je v podstate už dokončená. Nasledujú trasy R17 Prievozská radiála Mlynské nivy (medzi Bajkalskou a Mlynskými nivami), O6 Harmincova, R14 Vajnorská radiála (medzi Junáckou a Vivo!), R55 Letisková radiála – Ivanská cesta (priecestie pri Trnavskej ceste) a R51 Devínska radiála (popri Botanickej záhrade, ide ale len o nespevnené riešenie). Výhľadovo by sa tento rok mala začať aj realizácia R51 na Devínskej ceste, tento štvorkilometrový úsek ale čaká na financovanie. V ideálnom prípade by mohlo pribudnúť asi 7,5 kilometra cyklotrás.
Projektová dokumentácia sa bude pripravovať najmä pre úseky O7 – most medzi Dúbravkou a Lamačom, R18 križovatka Bosáková – Jantárová – Farského, R51 Devínska radiála – Nábrežie Ľ. Kadnára (trvalé riešenie), O5 okruh Opavská (Limbová – Stromová), R12 Lamačská radiála, Hodonínska (Na barine, Záhorská Bystrica) a O4 Prístavný most – Námestie Hraničiarov – Rusovská cesta. V niektorých prípadoch ide o vysúťaženie projektanta, v iných o zisk stavebného povolenia, pri iných majetkovoprávne vysporiadanie. Celkovo ide o viac ako deväť kilometrov cyklotrás.
Viacero úsekov alebo zlepšení má pribudnúť v rámci zmien organizácie dopravy. V tomto roku sa očakáva vznik cyklopruhov či ochranných pruhov na Smolenickej, Šintavskej a Budatínskej v Petržalke, na Záhradníckej a Tomášikovej v Ružinove a na Dvojkrížnej vo Vrakuni. Zvýšenie bezpečnosti cyklistov sa očakáva na Košickej pri križovatke s Gemerskou, na Prievozskej, v podjazde pod Bajkalskou a na Horskej.
Projekty pre zmenu značenia sa budú pripravovať pre Mlynské nivy (Turčianska – Bajkalská), Trnavskú cestu (Maximiliána Hella – Tomášikova), K Železnej studničke, Lamačskú cestu (Valentína Matrku – Tesco Lamač, zdieľaný chodník), Vajnorská (Tomášikova – Jurajov dvor, zdieľaný chodník), Betliarsku, Kubačovu a Rustavelliho, zastávku Lúčanka, zastávku Pod Gaštanmi, Tematínsku, Pribinovu (zdieľaný chodník) a Vajnorskú (cez Bajkalskú).
Mesto chce okrem toho inštalovať nové cyklostojany (v nižších desiatkach), osadiť jeden cyklosčítač (k dvom z minulého roka), vyznačovať parkovacie miesta pre zdieľané kolobežky v centre a rozšíriť Zóny 30. Tie budú umiestňované najmä v lokalitách, kde sa bude zavádzať parkovacia politika. Tento rok by tak mohlo pribudnúť sedem zón (Ostredky, Lamač, Háje 1, Dvory 1,2,3, Kramáre, Kuchajda a SM5 – Žižkova ul. a okolie).
Jeden z tohtoročných projektov - spojenie Jaroviec a Rusoviec - je už dokončený. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Vidina cyklomesta zostáva vzdialená
V posledných rokoch skutočne vidno určité pokroky v rozvoji cyklodopravy. Najviac viditeľné sú ochranné pruhy, ktoré v skutočnosti nie sú plnohodnotnými cyklotrasami, na druhej strane ale vznikajú aj tie. Minuloročné prírastky v podobe Jantárovej cesty a Dunajskej majú skutočný význam, dôležité sú aj prepojenia medzi mestskými časťami, teda spojnica Jaroviec a Rusoviec a výhľadovo aj úsek do Devína.
Napriek tomu má Bratislava od skutočného cyklomesta ďaleko. S výnimkou Petržalky aj naďalej chýbajú špičkové cykloradiály, ktoré by tvorili kostru infraštruktúry v rámci mesta. Modernizácia Ružinovskej radiály podľa všetkého neprinesie vznik súbežnej oddelenej cyklotrasy a prestavbu kritických križovatiek (najmä Ružinovskej s Tomášikovou), hoci štúdia tohto zámeru už existuje. Podľa informácií YIM.BA však naďalej prebiehajú jej úpravy smerom k menej veľkorysému riešeniu.
To isté sa nateraz týka aj Račianskej radiály, kde však časť projektu zastrešuje developer Corwin. Mesto medzičasom uvažuje nad premenou nevyužívanej železničnej trate smerom na Filiálku, pričom by hlavnú mestskú cyklotrasu umiestnilo práve tu. To však bude závisieť od dohody so Železnicami Slovenskej republiky.
S ohľadom na finančnú situáciu Hlavného mesta zostáva vzdialená aj perspektíva prestavby mestských križovatiek, aby viac zohľadňovali cyklistov. Práve to sa v súčasnosti ukazuje ako jeden z kritických bodov rozvoja cyklistickej dopravy. Prechod cez viaceré križovatky zostáva komplikovaný a nebezpečný, čo znižuje ochotu zraniteľnejších skupín cyklistov využívať túto formu prepravy mimo rekreačných cyklotrás.
Bratislava tak má pred sebou ešte dlhú cestu, čo sa týka rozvoja cyklistickej siete. Ak sa podarí zrealizovať všetky zámery, ohlásené na tento rok, opäť pribudnú viaceré kúsky celkovej skladačky. Metropola sa však takýmto tempom dostane k ucelenej sieti pravdepodobne až po roku 2030.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
