Adrian Gubčo 17.07.2025 15:26

Miliónová premena verejného priestoru je dokončená. Hlavné mesto oficiálne predstavilo novú Dunajskú, vznikla férová ulica

Keď Bratislavský Magistrát vo februári tohto roka predstavil plány na úpravy Dunajskej a Mlynských nív, išlo o prekvapenie. Dané bolo ani nie tak faktom, že chce pokračovať už v dávnejšie začatých úpravách, ako v rozsahu zmien a vplyve na život na ulici. Dnes je už podstatná časť prác dokončená. Výsledkom je omnoho kvalitnejší a férovejší priestor pre širšie skupiny obyvateľstva.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Namiesto nebezpečného priestoru kompletná ulica

Úsek Mlynských nív medzi Karadžičovou a križovatkou s Ul. 29. augusta (označovaný ako „malé Mlynské nivy“), rovnako ako Dunajská, patria k hlavným spojniciam historického centra s autobusovou stanicou a formujúcim sa novým centrom Bratislavy. Každodenne ju využíva množstvo ľudí, a to nielen na autách či vo verejnej doprave, ale aj chodci a cyklisti. Práve posledné dve skupiny boli konfrontované s nevyhovujúcimi podmienkami a zúženým priestorom.

To viedlo k zhoršenej bezpečnosti a nižšej atraktivite lokality. Cyklistom napríklad chýbalo kvalitné spojenie z Ružinova do centra, čo je napokon aj dôvod, prečo absentujúcu cyklotrasu na Dunajskej označilo združenie Cyklokoalícia za jeden z najpotrebnejších úsekov v meste. Chodcom zas chýbal priechod pre chodcov na severnej strane križovatky Mlynských nív s Karadžičovou alebo širší chodník na severnej strane Dunajskej medzi Lazaretskou a Ul. 29. augusta.

Mesto preto po určitej príprave aj dvojici participačných stretnutí s miestnou komunitou, zameraných jednak na obyvateľov, ale aj na podnikateľov, pripravilo víziu úprav. Základná logika spočívala v zjednosmernení Dunajskej, nakoľko podstatnú časť dopravy tu aj tak predstavoval tranzit, realizovateľný po Cintorínskej. Tým sa otvoril priestor pre lepšie využitie pôvodného pruhu, smerujúceho do centra.

Modernizácia územia sa začala ešte v jarných mesiacoch. Ako prvý bol predláždený a obnovený úsek Ul. 29. augusta, čoho súčasťou bol aj vznik vyvýšeného priechodu pre chodcov vo vyústení Ferienčíkovej ulice. Následne sa pristúpilo k zjednosmerneniu a preasfaltovaniu Dunajskej aj malých Mlynských nív.

Tento krok umožnil realizáciu obojsmernej cyklotrasy na Mlynských nivách a Dunajskej, ktorá je od priestoru pre motorovú dopravu oddelená čiastočne obrubníkmi, čiastočne plastovými zábranami. Vďaka podfarbeniu červenou farbou je však dostatočne viditeľná, takže riziko nehôd je minimálne.

Zrealizované boli aj ďalšie úpravy, ktoré priniesli výrazné zlepšenie kvality priestoru. V prvom rade, na severnom ramene križovatky Mlynských nív a Karadžičovej pribudol priechod pre chodcov i cyklistov. Pred Bratislavským bábkovým divadlom bol vybudovaný druhý vyvýšený priechod. Do lepšej polohy bol zas posunutý priechod pred Základnou školou a Gymnáziom s vyučovacím jazykom maďarským. V neposlednom rade, na Dunajskej boli zriadené parkovacie miesta v susedstve Vesselényiho záhrady.

V konečnom dôsledku tak vzniklo niečo, čo sa v urbanistickej a dopravnej praxi nazýva „kompletná ulica“. Ide o prerodzelenie uličného priestoru, ktoré zachováva každému druhu dopravy dostatok miesta a možnosť bezpečného pohybu pre všetky vekové kategórie. Ide o ideál, ku ktorému sa upínajú mnohé mestá. V tomto prípade sa ho podarilo dosiahnuť.

Bratislava do úprav ulice investovala asi milión eur. Ako poslednou prejde čiastočnou obnovou Cintorínska ulica, kde bude vymenený asfalt na vozovke v prakticky celej dĺžke. Chodníky nateraz predmetom obnovy nie sú, primátor Bratislavy Matúš Vallo však nevylúčil, že tak bude v budúcnosti.

Bezpečnostné opatrenia na križovatke Dunajskej a Ul. 29. augusta. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Odpor bol minimálny

Úprava Dunajskej a Mlynských nív je definovaná predovšetkým ako snaha o zvýšenie bezpečnosti užívateľov priestoru. Vedenie mesta odmieta, že by sa v tomto prípade usilovalo o obmedzovanie automobilovej dopravy. „Projekt rozhodne nebol robený ako vytláčanie áut z mesta,“ hovorí Matúš Vallo. „Tento výraz nemáme v hlavách ani ho nepoužívame.“

Namiesto toho pripomína, že ide o férovosti vo verejnom priestore. „Dôležití stakeholderi sú obyvatelia a majitelia prevádzok. S nimi sme sa bavili a nakombinovali sme to tak, aby bezpečnosť a fungovanie bolo menej kolízne,“ pripomína. Ako príklad uvádza zlepšenie situácií v križovatkách na Mlynských nivách s Karadžičovou alebo Ul. 29. augusta s Cintorínskou.

Vallo zároveň dodal, že keby sa na participačných stretnutiach mesto nestretlo s výraznou podporou zámeru, tak by do realizácie nešlo. Do septembra očakáva, že sa znížia aj ohlasované zápchy, ktoré údajne na ulici vznikajú. Na druhej strane, video istej političky, ktorá upozornila na zápchu po tom, ako trolejbusu spadli troleje a autá museli čakať, kým ich vodič opäť nahodí, považuje za trápne.

Tak primátor, ako aj starosta Ružinova Martin Chren, ktorý ocenil kvalitnejšie cyklistické spojenie medzi touto mestskou časťou a centrom, upozornili, že je nereálne nájsť projekt, s ktorým bude každý spokojný. To ale neznamená, že úpravy nepomôžu aj kritikom. Ako príklad uviedli nový priechod na Karadžičovej, ktorý zlepší kvalitu pešieho pohybu bez toho, aby automobily obmedzil akýmkoľvek spôsobom.

Vallo naznačil, že vo výhľade sú ďalšie úpravy iných ulíc – niekde asfaltovanie, niekde obnova chodníkov, inde zmena organizácie dopravy. Výhľadovo by sa napríklad mohli vydláždiť ďalšie chodníky na Dunajskej, kde ešte chýba dlažba vo viacerých častiach. Pri iných lokalitách je situácia menej ružová.

Mesto aktuálne rozbieha obnovu Cintorínskej, kde sa vymení asfalt. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ktoré časti Bratislavy dostanú novú dlažbu

Slovenská metropola je pri rozvoji verejných priestranstiev a úpravách ulíc limitovaná obmedzeným rozpočtom. „Bratislava dostáva na hlavu polovicu toho, čo Brno,“ pripomenul M. Chren. Z tohto dôvodu sa pripravuje len zopár projektov, ktoré znižujú investičný dlh v menšej miere.

„Je to jedna z našich veľkých tém a som presvedčený, že ľudia si zaslúžia kvalitu,“ tvrdí Vallo. „Naša pozornosť sa zameriava na mestské časti aj ďalej od centra.“ Ako príklad uviedol Vrakuňu, kde v priebehu minulého roka vznikol upravený priestor pri Kazanskej. V tomto smere plánuje mesto pokračovať aj tento rok, keď v rámci iniciatívy Živé miesta obnoví plochy pri Dome služieb v Dúbravke.

V priebehu budúceho roka sa bude mesto zameriavať na priestor na Uzbeckej v Podunajských Biskupiciach či na okolie Ružinovského jazera. Martin Chren dodal, že v rámci úprav Tomášikovej je s ohľadom na jej šírkové pomery možné, že na nej pribudne cyklotrasa. Z výnosov z parkovacej politiky by sa mohla teoreticky ešte tento rok upraviť Herlianska ulica, kde sa má „mierne“ obnoviť povrch a čiastočne zmeniť organizácia dopravy.

Čo sa týka priestorov chodníkov, kvalitnejšie obnovy by sa mohli zrealizovať v dohľadnej dobe na Limbovej ulici v blízkosti miestnych nemocníc – aktuálny stav je totiž podľa mesta zúfalý. V priebehu budúceho roka sa má realizovať obnova zastávky Zochova, čoho súčasťou bude aj pietne miesto pre obete katastrofálnej nehody z októbra 2022. Školská ulica by mohla vzniknúť na Škarniclovej. V oblasti cyklodopravy sa chystajú nové úseky pri Botanickej záhrade, Devínskej ceste a bližšie nedefinované úpravy na Račianskej.

Nad rámec toho sa samozrejme pripravuje začiatok rekonštrukcie Námestia SNP a obnova kúpeľov Grössling, popri ktorých sa opraví priestor na Medenej. Nemožno tak povedať, že by sa nepripravovali žiadne úpravy či zlepšenia. Od sna o meste so špičkovou kvalitou verejných priestorov je ale Bratislava ešte stále ďaleko.

Fotografie z 15.7.2025. Pozrite si rozvoj verejných priestorov vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.