Adrian Gubčo 27.03.2025 19:36

Definitívny koniec smutno-smiešneho príbehu. Mesto získa pozemky pre vznik dôležitých cyklotrás

Pokrok Bratislavy v rozvoji cyklodopravy je pomerne slabý. Jednotlivé úseky nových, segregovaných cyklotrás pribúdajú pomaly, čo je spravidla dané neúmerne dlhou prípravou i povoľovaním. V niektorých prípadoch bol však problémom chýbajúci prístup k pozemkom, a to aj v dôsledku neústupčivosti ich majiteľov. Dnes sa podarilo definitívne vyriešiť dvojicu takýchto problémov.

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Z pohľadu cyklistickej dopravy patrí k najdôležitejším úsekom ľavobrežné nábrežie Dunaja. Aktívne využívané je tak rekreantami, ako aj cyklistami smerujúcimi do práce alebo za vzdelaním. Veľkým nedostatkom sú však niektoré chýbajúce úseky, ktoré výrazne znižovali celkový komfort jazdy. Takýmto priestorom je aj úsek Nábrežia Ľubomíra Kadnára medzi Karloveským ramenom a Mostom Lanfranconi.

Cyklotrasa, ktorá je súčasťou medzinárodného cyklistického koridoru, tu je prerušená, keďže sa nepodarilo vybudovať kvalitný koridor kvôli chýbajúcemu prístupu k pozemkom. Ich vlastníkom je Univerzita Komenského v Bratislave. Vysokoškolská inštitúcia sa roky bránila zámene bez toho, aby získala pozemky, o ktoré prišla v dôsledku výstavby mosta. Napriek občasným správam o posunoch v rokovaní sa dlho nič v realite nezmenilo.

Postup nastal po roku 2019, keď nastúpil nový rektor Marek Števček. Hlavné mesto taktiež zosilnilo aktivitu a v roku 2021 vydalo záväzné stanovisko pre projekt cyklotrasy. Celkovo ide o 467 metrov dlhý úsek, z toho na 40 metroch vedený ako koridor po existujúcej ceste. Súčasťou zámeru je aj chodník pre chodcov, z toho na 290 bude zmiešaný pohyb, ako aj verejné osvetlenie. Ako stavebníci vystupujú nielen Hlavné mesto, ale aj Univerzita Komenského.

V priebehu dnešného mestského zastupiteľstva konečne došlo k rozhodujúcemu posunu. Mestskí poslanci a poslankyne dnes totiž schválili návrh na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov medzi Hlavným mestom a Univerzitou Komenského. Otvára sa tak cesta pre výstavbu novej cyklistickej spojnice Karlovej Vsi s centrom mesta. Magistrát naznačuje, že jeho realizáciu by mohol spustiť už v priebehu tohto roka.

Keďže išlo o zámenu pozemkov, vlastníctvo sa zmení aj v prípade iných plôch. Bratislava navyše ešte získa pozemky okolo ulíc Mlynská dolina a Botanická ulica na vybudovanie trolejovej trasy Patrónka - Riviéra a cyklotrasy Patrónka - Botanická a tiež pozemok na Špitálskej ulici v Starom Meste pre modernizáciu Ružinovskej radiály. Univerzita Komenského zas chce majetkovoprávne usporiadať pozemky pod a okolo stavby pedagogickej fakulty na Račianskej ulici. Okrem toho získa plochy pozdĺž ulice Staré Grunty na projekt vybudovania administratívnej budovy s archívom UK.

V priebehu dnešného zastupiteľstva sa riešila aj druhé dôležité majetkovoprávne vysporiadanie plôch, tentokrát medzi Dúbravkou a Lamačom. Mesto spolu s mestskými časťami a Bratislavským samosprávnym krajom totiž chcú cyklisticky prepojiť Dúbravku a Lamač cyklomostom ponad železničnú trať. Po dnešnom hlasovaní sa mesto priblížilo k zisku práv k pozemkom viacerých fyzických osôb, potrebných pre vznik úseku.

Realizácia tohto úseku prinesie možnosť priameho spojenia nielen Lamača s Dúbravkou, ale aj napojenia Lamača na Bory či do budúcna cyklotrás v blízkosti Moravy a do Rakúska. Z pohľadu rozvoja cykloturistiky ide o mimoriadne dôležitú investíciu, rovnako ako z pohľadu rozvoja mobility medzi týmito časťami mesta.

Bratislava sa tak priblížila k vyriešeniu dlhoročných komplikácií, ktoré bránili kvalitnejšej cyklodoprave. V konečnom dôsledku má ale od podmienok pre vytvorenie silnejšej alternatívy voči automobilovej doprave ešte stále nesmierne ďaleko.

Vízia lávky ponad železnicu Lamač - Dúbravka z roku 2016. Zdroj: Cyklokoalícia

Naznačuje to napokon jeden z ďalších predložených materiálov, a to Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2025. Tento materiál stanovuje každoročné ciele v oblasti cyklistickej i pešej mobility, pričom naznačuje, ktoré úseky a stavby pôjdu do realizácie a ktoré sa ešte len plánujú. Ako ale ukazujú plány z predošlých rokov, predstavy niekedy predbiehajú realitu.

Na rok 2025 si napríklad mesto naplánovalo ako nepochybnú len výstavbu cyklotrás R16 Vrakuňa - Hradská, R18 Petržalská radiála - Ovocná, Balkánska (teda spojenie Jaroviec a Rusoviec). Prvú z nich pritom malo začať stavať už minulý rok.

Výhľadovo by sa mohli okrem Karloveského ramena začať realizovať úseky R12 Lamačská radiála – Ostružinový chodník a Zidiny, S480 Spojka Hrádza – Dolnozemská, R33 Podkarpatská radiála – Horská (Sliačska – Otonelská), R17 Prievozská radiála - Mlynské nivy (medzi Bajkalskou a Hraničnou), O6 6. okruh – Harmincova, R18 Križovatka Bosáková – Jantárová – Farského a R51 Devínska radiála, Devínska cesta (Metejkova, Dolnokorunská). Úpravy by mali pribudnúť aj na neslávne známej cyklotrase na Vajanského nábreží.

Ďalšie zlepšenia v prospech cyklodopravy sa zrealizujú v rámci zmeny organizácie dopravy. Ochranné pruhy vzniknú na Námestí SNP, Záhradníckej, Ul. 29. augusta, K Železnej studničke, Hradskej alebo Popradskej. Cyklopruhy sa zriadia na Budatínskej, Šintavskej a Podháji. Ďalšie úpravy organizácie dopravy, príp. obnova značenia prebehne na Prievozskej, Dvojkrížnej, Tomášikovej, Trnavskej a v podjazde na Bajkalskej. Kvalitnejšia cyklotrasa vznikne na Dunajskej.

Tento výpočet znie dobre, napriek tomu nejde o zásadné pokroky. Doterajšie „zlepšenia“ vidí občianske združenie Cyklokoalícia, venujúce sa zlepšovaniu cyklistickej aj pešej dopravy, ako nedostatočné. Mnohé nedávne prírastky, ktoré si mesto prisvojuje, v skutočnosti vznikli ako súčasť privátnych developerských projektov. Z Akčného plánu rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2024 sa podarilo splniť len 15 z 55 plánovaných zásahov (v roku 2023 5 z 19).

Cyklokoalícia to nazýva manažérskym a politickým zlyhaním, keďže roky sa nepodarilo plán splniť ani na polovicu. Očakáva preto prijatie zásadných zmien.

Mesto sa bráni, že niekedy to nie je len o kilometroch nových cyklotrás, ale aj o prepojení existujúcich úsekov. Ako príklad udáva Dunajskú ulicu, kde tohtoročné úpravy umožnia napojenie trás z Ružinova s úsekmi v Starom Meste. Taktiež podotýka, že tento rok pribudne šesť kilometrov v rámci predĺženia električkovej trate v Petržalke. Na budúci rok chystá realizáciu dlhoočakávaného úseku na Devínskej ceste.

V každom prípade, mestu sa zatiaľ nedarí naplniť svoje vlastné sľuby ani strategické materiály. Už o niekoľko rokov by mal podiel automobilovej dopravy na deľbe prepravnej práce klesnúť na 30% z 39,6% v roku 2021. Na to je potrebná omnoho masívnejšia podpora cyklistickej dopravy.

Bratislava tak má pred sebou ešte veľa práce. Na to, aby bola cyklomestom, má vynikajúce predpoklady, keďže veľká väčšina obyvateľstva žije na rovine, má priaznivé klimatické podmienky drvivú väčšinu roka a viacero ulíc je mimoriadne širokých. Musí však mať odvahu tento potenciál využiť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.