Simona Schreinerová 02.04.2024 13:52

Koniec bizarného problému. Bratislavské nábrežie konečne dostane dlhoočakávanú cyklotrasu

Zámer vybudovania nábrežnej cyklotrasy v Karlovej Vsi je na stole už viac ako dekádu. Malo ísť o úseky od nadchodu Botanická – Svrčia ulica a na Nábreží Ľubomíra Kadnára pri Karloveskom ramene od Mosta Lanfranconi po klub Mark Twain. Druhý spomínaný úsek po rokoch zaznamenáva posun.

Zdroj: YIM.BA

Nábrežie Dunaja patrí medzi obľúbené miesta na výlety pre peších aj cyklistov, rovnako ako dôležité komunikačné spojnice pre druhú skupinu. Výnimkou nie je ani ľavý breh v susedstve Karloveského ramena. Medzi ramenom a promenádou, začínajúcou pod Mostom Lanfranconi, však chýba chodník a úsek dnes tvorí zanedbaný pás územia južne od Botanickej záhrady. K spojeniu s mostom chýba doslova iba niekoľko metrov na Nábreží Ľubomíra Kadnára. 

Téma budovania chodníka cyklotrasy v tomto úseku je pritom otvorená od roku 2009. Hlavným dôvodom, prečo sa tu spojnica nenachádza, boli spory mesta a vlastníka pozemkov. Univerzita Komenského v Bratislave vlastní väčšinu plôch medzi Botanickou záhradou a Dunajom. Bez jej súhlasu nebolo možné postaviť cyklotrasu ani chodník.

Vysoká škola chcela zámery Magistrátu využiť a dohodnúť sa na zámene pozemkov, ktoré boli univerzite zabrané pri výstavbe mosta. Z času na čas sa objavili správy, že by sa projekt mohol pohnúť vpred, v praxi sa ale nič nezmenilo.

Situácia sa začala posúvať až s výmenou rektora, keď Karola Mičietu v roku 2019 nahradil aktívnejší Marek Števček, ku ktorému sa pripojil aj Magistrát a mestská časť Karlova Ves. Inštitúcie rozbehli opätovné rokovania, počas ktorých malo dôjsť k posunu. Po rokoch neúspešných pokusov o vybudovanie cyklotrasy a chodníka pre peších na Nábreží Ľubomíra Kadnára však až teraz zámer získal súhlasné záväzné stanovisko mesta.

Predmetom projektu je úsek na Nábreží Ľ. Kadnára, a to od Mosta Lanfranconi po Klub Mark Twain. Trasa zasahuje do mestských častí Staré Mesto a Karlova Ves a bude súčasťou radiály R51 do Devína. Taktiež má nadväzovať na okruh O5 a cyklistickú spojnicu Záhorskej Vsi a Jaroviec.

Návrh cyklotrasy a chodníka je rozdelený na dva stavebné objekty s ohľadom na vlastnícke vzťahy k dotknutým pozemkom a stavebníkom. Prvý objekt začína na existujúcej komunikácii pod Mostom Lanfranconi, kde sa odpája od existujúcej cyklotrasy. Ďalej úsek pokračuje na dnes nespevnený terén, kde sa vybuduje nové teleso cyklotrasy s novou vozovkou. Trasa potom pokračuje ako druhý stavebný objekt. Koniec cyklotrasy bude v mieste napojenia na cyklotrasu R41 (ktoré je súčasťou trasy Záhorská Ves – Jarovce) v križovatke pri klube Mark Twain.

Celková dĺžka cyklotrasy bude 467 metrov, pričom na dĺžke 40 metrov (v km 0,000 – 0,040) bude vyznačená ako cyklokoridor na existujúcej ceste. Na tomto úseku sa vybudujú dva ostrovčeky a obnoví sa asfaltový povrch. Od km 0,040 sa navrhuje vozovka pre oddelené vedenie chodcov a cyklistov v dĺžke 135 metrov.

V ďalšom úseku už bude trasa vedená spoločne pre cyklistov a chodcov. Dĺžka úseku pre zmiešaný pohyb chodcov a cyklistov bude 290 metrov. Zvýšenie bezpečnosti majú zabezpečiť spomaľovacie prahy z kamennej dlažby, ktoré sa osadia v stometrových intervaloch. Súčasťou predloženého riešenia je aj verejné osvetlenie.

Investorom projektu sú Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a Univerzita Komenského v Bratislave. Dátumy realizácie uvedené neboli, úsek však pravdepodobne nevznikne skôr ako v priebehu budúceho roka. Každopádne, pôjde o koniec bizarného prípadu, pri ktorom sa z malicherných dôvodov nedal roky zrealizovať v podstate veľmi jednoduchý projekt. 

 

Cyklopruhy na Rázusovom nábreží. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Podľa plánu rozvoja cyklistickej a pešej dopravy malo do roku 2022 v Bratislave pribudnúť 25 kilometrov oddelených cyklotrás. Tento ambiciózny plán sa ani zďaleka nepodarilo naplniť. Mesto začalo aspoň s maľovaním ochranných cyklopruhov. Toto riešenie sa nevydarilo všade, kritizované boli najmä cyklopruhy na Devínskej ceste, ktoré výrazne súvisia aj s riešeným úsekom popri Botanickej záhrade. 

Devínska cesta má viac problémov ako len nie celkom šťastne namaľované ochranné cyklopruhy. Svah nad cestou je nestabilný, čo si vyžiadalo rozličné provizórne opatrenia. Potreba komplexného a koncepčného riešenia bola urgentná už pred niekoľkými rokmi, dodnes však mesto nie je naozaj blízko jeho realizácii. 

To pripomína situáciu s cyklotrasami. Ambiciózne plány Magistrátu pretvoriť Bratislavu na cyklomesto sa napĺňajú iba veľmi pomaly. Úsek radiály R11 Botanická – Svrčia sa stále nepriblížil k realizácii, podobne je na tom niekoľko ďalších úsekov, ktoré sú v pláne už niekoľko rokov.

Čo sa zrealizovať podarilo, sú cyklopruhy na Rázusovom a Vajanského nábreží, hoci sú sprevádzané vlnou kritiky, najmä zo strany motoristov. Kým podporovatelia cyklopruhov vítajú zlepšenie podmienok pre cyklistov, kritici argumentujú zhoršením dopravnej situácie. Niekoľko mesiacov po ich otvorení sú stále zdrojom sporov, ktoré vyústili do obmedzovania kompetencií samospráv pri realizovaní podobných zásahov novelou Zákona o pozemných komunikáciách.

Pre rozvoj cyklodopravy v Bratislave a zníženie významu individuálnej automobilovej dopravy je kvalitná infraštruktúra pre cyklistov aj peších esenciálna. Bez budovania nových špičkových cyklotrás je však vízia Bratislavy ako cyklomesta len snom. Drastické zlepšenie úrovne jednotlivých úsekov, križovatiek a súvisiaceho vybavenia nie je dôležité len pre samotnú kvalitu pohybu - zmení sa aj vnímanie cyklodopravy, ktoré je dnes v metropole výrazne narušené. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.