Adrian Gubčo 12.12.2019 11:45

Osobnosti vyzývajú proti električke pred SND, pomáhajú si manipulatívnymi vizualizáciami

Mesiac po predstavení rozhodnutia Hlavného mesta o trasovaní prvej z električkových tratí cez nové centrum mesta sa objavuje iniciatíva skupiny osobností z kultúrneho prostredia, ktorá žiada vylúčenie trate spred Slovenského národného divadla. Iniciátori vyzývajú na konštruktívnu diskusiu, pri argumentácii však prehliadajú dáta a využívajú manipulatívne vizualizácie.

Zdroj: Iniciatíva Stojíme pri kultúre

„Výzva na zachovanie pešej zóny pred SND“ je aktivitou skupiny osobností z kultúrneho, umeleckého, architektonického a aktivistického prostredia. Medzi ľuďmi podpísanými pod textom výzvy sú herci, výtvarníci, ekologickí aktivisti, politici a niekoľko architektov. Text bol zverejnený na sociálnych sieťach aj vo viacerých médiách viac ako mesiac po prezentovaní uprednostňovaného variantu vedením Hlavného mesta.

Podľa signatárov výzvy, rozhodnutie mesta je vnímané so znepokojením, keďže zavedenie verejnej dopravy by zásadne narušilo potenciál a jedinečnosť verejného priestoru pred SND, dokonca by ho električková trať „znásilnila“ a degradovala. Autori ďalej píšu, že dopady na rozvoj Bratislavy budú negatívne. Dáta, ktoré dokazujú výhodnosť tejto varianty, sú údajne technokratické a nemôžu byť určujúcim faktorom pri posudzovaní trate v špecifickom a vzácnom urbanistickom prostredí.

Podpísané osobnosti žiadajú vylúčenie plánovanej električkovej dopravy spred SND, a jej osadenie v priestore širšieho územia nového centra mesta Bratislavy tak, aby predovšetkým nenarušilo súčasný stav pešej zóny na Námestí M.R.Štefánika. K významným podporovateľom patrí napríklad jeden zo spoluautorov budovy SND, Peter Bauer, ale aj Ingrid Konrad, Hlavná architektka mesta Bratislava, ktorá bola súčasťou pracovnej skupiny k novej električke.

 

Známe je riešenie trate v dotyku s Eurovea II, nie však pred SND. Zdroj: J&T Real Estate

 

Ide o ďalšie dejstvo v zápalistej diskusii ohľadne zámeru expanzie bratislavskej električkovej siete do priestoru bratislavského downtownu. V tom aktuálne prebieha masívna výstavba, pričom najväčšie projekty budú ešte len dokončené. V najbližších rokoch v lokalite pribudnú tisíce nových obyvateľov a desaťtisíce návštevníkov – ak máme dať na odhad Hlavného mesta, mohlo by to byť dokonca až 200-tisíc ľudí denne, čo je približne 40% obyvateľov Bratislavy v jednej relatívne malej časti metropoly.

To všetko bude realitou už okolo roku 2025, čo zvyšuje tlak na riešenie dopravnej situácie. V území sa zatiaľ nenachádza žiadna kapacitná električková trať, dokonca nie je žiadna ani oficiálne naplánovaná. Hlavné mesto, napriek tomu, že development v území je očakávaný už viac ako dekádu, doteraz nebolo schopné pripraviť koncept rozvoja električkovej siete, ktorý by zahŕňal aj túto čast Bratislavy.

Aj z tohto dôvodu prevzali plánovaciu iniciatívu developeri. Prvým bol developer HB Reavis, ktorý sa pohrával s ideou visutej elektrickej dráhy (lanovkou), o niečo neskôr však prišlo JTRE s ďaleko realistickejšou víziou rozšírenia električkovej siete cez Pribinovu a Košickú ulicu s napojením na Petržalskú a Ružinovskú radiálu. V snahe o čo najpriamejšie vedenie je trať navrhnutá popred Slovenské národné divadlo a integrovaná do zreorganizovanej ulice. Dané riešenie by zabezpečilo najlepšiu dostupnosť kľúčových cieľov v zóne Pribinova, ktorá bude zásadnou časťou nového downtownu.

V rámci prezentovania zámeru developer vypracoval štúdiu, na základe ktorej argumentoval, že daná trasa je najlepšia pre riešenie dopravy v danej časti mesta. Analýzu malo posúdiť Hlavné mesto, po voľbách však došlo k výmene a nové vedenie Magistrátu sa rozhodlo vypracovať celkom novú a nezávislú analýzu.

Na jej základe bolo porovnávaných viacero variantov, aby sa podarilo vyhnúť najkritizovanejšej časti trate – priestoru pred SND, voči ktorého premene sa časť kultúrnej obce stavala aj predtým. Už v predstihu bolo vylúčené trasovanie po Dostojevského rade a cez križovatku s Landererovou, lebo by sa zásadne narušila dopravná kapacita hlavného vnútromestského okruhu. Takisto vedenie po Landererovej by výrazne zmenšilo obmedzený dopravný priestor, viedlo k výraznejším zápcham na ťahu z Mostu Apollo a zhoršilo komfort ulice pre chodcov. Nereálne je aj spätné vedenie trate po Čulenovej ulici, ktorá je príliš úzka. 

To zúžilo možnosti vyhnutia sa trate SND na štyri varianty, z ktorých sa ako najlepšia a najmenej konfliktná ukázala verzia vedenia trate pokiaľ možno čo najpriamejšie cez Pribinovu ulicu. Ďalšie dokazovanie pomocou exaktných odhadov jazdných dôb, obslužnosti, dopadov na okolie, záberu súkromných pozemkov, hluku alebo investičných nákladov hrá ďalej v prospech Pribinovej. Vďaka tomu je aj najskoršie realizovateľná, a to už možno do roku 2024, kým pri ostatných variantoch je dátum stanovený na rok 2026 a neskôr. Naostatok, podporu tomuto vedeniu trate prisľúbil developer, a to v nemalej miere (hovorí sa o približne desiatich miliónoch eur).

Keďže dáta hovoria jasne o najvhodnejšej forme vedenia električiek, na diskusiu ostáva len jeden faktor: charakter a kvalita verejného priestoru po implementovaní trate do Pribinovej ulice a Námestia M.R.Štefánika.  

 

Viuzalizáciu zo strany odporcov trate považujem za manipulatívnu. Zdroj: Iniciatíva Stojíme pri kultúre

 

Iniciátori výzvy si očividne uvedomujú, že v tomto ohľade sú na tenkom ľade, preto sa snažia znížiť význam objektívnych faktorov označovaním za "technokraciu". Namiesto toho zdôrazňujú kvalitu verejných priestranstiev, hoci bez relevantných podkladov tvrdia, že električka jednoznačne prispeje k zdevastovaniu územia a k vytvoreniu bariéry. Hoci ešte neexistuje presná podoba vedenia trate ani riešenie verejného priestoru, autori už vedia, že sa naruší estetika námestia.

Aby tento názor, prezentovaný ako fakt, ilustrovala kultúrna obec pre širokú verejnosť, vypomohla si nahrubo pripravenou vizualizáciou, kde stoja viaceré električky v rade za sebou, čím tvoria bariéru v území. Ignorovaný je fakt, že takáto situácia nikdy nenastane, keďže električky majú námestím len prechádzať a nie tu stáť, navrhovaná rýchlosť je 10 kilometrov za hodinu, a určite tu nemá byť taká hustota premávky, aby boli vozidlá v rade za sebou. Navyše, čo treba zdôrazniť, mesto podľa známych informácií ešte nie je tak ďaleko, aby poznalo také detaily, ako je umiestnenie a forma trakčného vedenia, krytu trate, dokonca ani presnej polohy trate. Preto hodnotím narábanie s vizualizáciami, kde ani nie je uvedené, že ide o ilustratívnu predstavu, ako hrubú manipuáciu.

Vedenie Hlavného mesta v rámci svojej prezentácie ukázalo, že existuje viac než dosť príkladov, ktoré dokazujú, že električková trať nemusí byť žiadnou bariérou v území, práve naopak, pri vhodnom dizajne je vysoko mestotvorným prvkom. Príklady z blízkeho zahraničia – Viedne alebo Brna, ale koniec-koncov aj priamo z Bratislavy, kde je električková trať katalyzátorom života na Obchodnej ulici napriek tomu, že kvalita detailu je už pomerne zlá, dokazujú, že sa démonizuje niečo, čo je v zahraničí priamo využívané ako nástroj skvalitňovania verejných priestranstiev (viď nové trate v centrách francúzskych alebo austrálskych miest).

Príde mi zváštne, že iniciatíva, ktorej súčasťou sú viacerí architekti, má problém predstaviť si riešenie, ktoré by bolo bezkonfliktné, lebo globálna skúsenosť ukazuje, že také riešenia existujú. Takisto mi príde viac než nezodpovedné vynášať súdy o kvalite verejných priestranstiev bez toho, aby existovalo čokoľvek konkrétne, o čom sa dá baviť.

Podporovatelia pripomínajú, že mesto týmto ide proti vlastným stratégiám, napríklad Urbanistickej štúdie Pribinova z roku 2003, v ktorej sa počítalo so vznikom zeleného bulváru bez električky. Odhliadnuc od faktu, že urbanistické štúdie nie sú záväzné, argumentovať rokom 2003, kedy sa ešte stále rátalo s tým, že dopravu aj v tejto časti Bratislavy bude riešiť metro, je nešťastné. Okrem toho, viaceré podmienky v meste sa zásadne zmenili, čo je predpokladom pre aktualizáciu starých vízií (koniec-koncov, aj územné plány by mali prechádzať aktualizáciami každých päť rokov).

V týchto demagogických argumentoch zaniká aj jediná relevantná pripomienka odporcov, a síce že trať nie je v Územnom pláne Hlavného mesta SR Bratislavy. Skutočne, všetky projekty musia byť v súlade s týmto plánom, jeho súčasťou je ešte stále riešenie dopravy na princípe metra, ale žiadna z uvažovaných električkových tratí v novom centre mesta. Toto bude potrebné urýchlene zmeniť, keďže ani v Územnom genereli dopravy nebola daná trať zvažovaná.

Každopádne, ak osobnosti vyzývajú k zodpovednému uchopeniu budúceho rozvoja lokality a mesta ako takého, snaha o znegovanie najreálnejšej formy riešenia verejnej dopravy v downtowne ide priamo proti tejto výzve.

 

Vizualizácie sú pripravené tak, aby vyvolávali pocit bariéry, hoci nie je známe presné riešenie trate, podoba verejného priestoru a nereálne je aj zobrazenie dvoch električiek za sebou. Zdroj: Iniciatíva Stojíme pri kultúre

 

Záverom, celá situácia poukazuje nielen na konkrétny problém v rámci mesta, ale aj na hlbšie nedostatky bratislavskej a slovenskej spoločnosti. Už desaťročia sa najmä zo strany intelektuálnej elity volá po tom, aby pri rozhodovaní a formovaní verejných politík nevládli pocity, ale dáta a dôkazy. Jednotlivé plány treba konfrontovať s objektívnymi analýzami a na ich základe konať. Riešenie budúcnosti električkovej trate v downtowne je vzorovým príkladom takéhoto „evidence-based“ rozhodnutia.

Aj v tomto prípade prišiel na začiatku developer s víziou, ktorú síce doplnil v jeho prospech svedčiacimi argumentami, mesto sa však zodpovedne rozhodlo pre vlastnú analýzu. Zvažované boli viaceré možné alternatívy a po komplexnom uvážení všetkých zásadných faktorov sa prijalo rozhodnutie, ktoré možno nie je populárne, ale vychádza objektívne najlepšie. Subjektívne vnímateľné veci, ako je aj dopad na verejný priestor, sú predmetom ďalšieho rozpracovania a diskusie.

Napriek tomu sa presne zo strany skupiny, ktorá by mala vítať osvietený prístup k riešeniu problémov, ozýva najhlasnejšia kritika. Namiesto nepochybne dôležitej diskusie o konkrétnej forme osadenia električky v priestore sa hľadá spôsob, ako celý plán, ktorý sa nezhoduje s postojom organizátorov výzvy, potopiť. V pozorovateľovi to môže vyvolať dojem, že iniciatíva je maximálne pokrytecká (ak samozrejme nestoja za odporom iné dôvody, napríklad fakt, že trať súvisí aj s developerskými aktivitami).

Bohužiaľ sa zdá, že sa opäť ukazuje na Slovensku bežný falošný prístup k správaniu sa vo verejnom priestore. Navonok všetci podporujeme ochranu prírody, len pokiaľ to nenarúša náš komfort. Chceme, aby nedochádzalo k zániku lesov, napriek tomu cestujeme na lyžovačky, sme za plynulejšiu dopravu v mestách, ale vadí nám spoplatnenie parkovania a buspruhy, žiadame lepšie parky a námestia, ale problematické je minimálne zvýšenie daní z nehnuteľností, podporujeme výstavbu električkových tratí, ale vadí nám jej osadenie v blízkosti, hoci sa ukazuje ako najlepšie.

Tento prístup sa do veľkej miery opakuje naprieč spoločnosťou. Ťažko povedať, či to je dedičstvo totality, po ktorej sa musíme opäť učiť o našej zodpovednosti v demokracii, alebo jednoducho slovenskou záľubou v populistických riešeniach a neschopnosťou hľadať kompromisy. Smutné však je, že úroveň vzdelania očividne nemá na podobné správanie až taký zásadný vplyv. Pri pohľade na blízku budúcnosť, kedy bude s ohľadom na vybublávajúcu civilizačnú krízu potrebné prijať ďalšie zásadné a nepopulárne rozhodnutia, to vedie k pesimizmu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.