Adrian Gubčo 10.06.2021 17:05

Výstavba električkovej trate v Petržalke sa môže spustiť v roku 2022

Výstavba druhej etapy Nosného systému MHD v Petržalke, teda predĺženia petržalskej radiály, sa môže v horšom prípade spustiť až v roku 2022. Pripustil to primátor Bratislavy Matúš Vallo v rámci pondelňajšej verejnej diskusie k projektu Domino. Na projekt práve prebieha verejné obstarávanie, pričom prebieha kontrola ponúk od jednotlivých uchádzačov.

Staršia vizualizácia zastávky. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Ako povedal počas diskusie (19:19) primátor, trať sa začne v lepšom prípade budovať na jeseň, v horšom prípade v januári alebo februári roku 2022. Mesto je vo fáze „veľmi komplikovaného verejného obstarávania“. Obstarávanie sa spustilo v októbri 2020 a ukončené bolo – po viacerých odkladoch – v marci. Ponuky predložilo osem uchádzačov, pričom rozhodujúcim kritériom pre výber úspešného uchádzača je cena.

V čase ukončenia predkladania ponúk Denník E priniesol informáciu, podľa ktorej prišilo s najnižšou ponukou konzorcium spoločností Cedis, Aldesa Construcciones Polska, materskej španielskej firmy Aldesa Construcciones a slovenskej firmy Hant BA. Cedis má údajne v stavebnom biznise zlú povesť, keďže sa hlási do tendrov s najnižšími cenami a zákazku potom nie je schopný zrealizovať. Výsledkom sú námietkové konania a dlho sa vlečúce spory. Podobne je na tom aj druhý uchádzač, firma Dúha, ktorá mala určité problémy v Košiciach aj pri tuneli Višňové.

Mesto má povinnosť projekt dokončiť do konca roka 2023, preto je konštatovanie o veľkej komplikovanosti obstarávania nepochybne namieste. Akékoľvek meškanie je neprípustné, čo znamená, že Magistrát musí vybrať spoľahlivého uchádzača, ktorý navyše ponúkne nízku cenu. Pred podpisom zmluvy musí byť navyše súťaž predložená na kontrolu riadiacemu orgánu, ktorým je Ministerstvo dopravy a výstavby SR a Úrad pre verejné obstarávanie. Či sa toto stihne do septembra, ako to bolo pôvodne prezentované, je čoraz menej pravdepodobné.

Mesto sa však očividne pokúša o ukľudnenie verejnosti. Primátor oznámil, že mesto v blízkej dobe predstaví body, kde budú zastávky a umiestni tam infopointy. Umiestnené tu budú vizualizácie, ako budú zastávky vyzerať. Nadviaže tým na kampaň z minulého roka, kedy boli v trase budúcej električkovej trase umiestnené tabule a kolíky s vybranými informáciami a údajmi. Podľa Matúša Valla, snahou mesta je splniť realizáciu čo najskôr, v čo najväčšej kvalite a s čo najmenšími komplikáciami pre obyvateľov.

Primátora doplnila viceprimátorka a petržalská poslankyňa Tatiana Kratochvílová, ktorá pripomenula, že rekonštrukciou prejde aj Jantárová cesta. Tá bola dlhoročným provizóriom, čakajúcim na novú trať. Už onedlho sa však celý centrálny koridor zmení, keďže pribudnú aj cyklotrasy, chodníky, osvetlenie popri Chorvátskom ramene a nové premostenia cez rameno. Na tieto sa už spustila architektonická súťaž v gescii Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Nová električková trať bude mať dĺžku približne 4,2 kilometrov a prepojí prvú etapu, siahajúcu po Jungmannovu, s Janíkovym dvorom, kde dnes prebieha masívny development. Vybudovaných bude sedem zastávok, trať bude na jednej úrovni s cestnou komunikáciou a mala by byť z veľkej časti zazelenená. Cyklotrasa popri radiále bude mať charakter cyklodiaľnice. Celkové náklady boli pôvodne odhadované na 90.5 milióna eur.

 

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Magistrát má už každopádne pripravený „plán B“, pokiaľ by sa výstavba spustila neskôr a pôvodný harmonogram by nebolo možné dodržať. Stavba trate bude zo strany Európskej únie, ktorá projekt spolufinancuje, preplácaná priebežne. Mestu tak nehrozí nesplnením termínu katastrofálny dlh. V prípade meškania sa dokončenie trate dofinancuje v rámci budúceho programovacieho obdobia, v ktorom sa bude podobný typ projektov podporovať aj naďalej.

Dokonca by nemali prepadnúť ani peniaze, ktoré sa nestihnú vyčerpať. Namiesto toho sa uvoľnia na iné dopravné projekty v meste a budú vo forme zásobníka, z ktorého sa budú vyberať podľa výšky financií. Magistrát podľa informácií zo začiatku roka už zoznam možných náhradných projektov tvorí. Vychádzajúc z doterajších skúseností, kedy sa využili peniaze po zrušenej výstavbe Filiálky, by mohla Bratislava nakúpiť nové dopravné prostriedky alebo zrealizovať menšie projekty typu trolejbusové trate alebo vybrané dopravné terminály či úseky tratí.

Mohlo by sa tak zdať, že sa až tak veľká katastrofa nedeje. Napriek tomu je meškanie, zvlášť natoľko dôležitého projektu, zlyhaním. Zodpovedné nie je len súčasné vedenie mesta. Predošlé sľubovalo, že trať bude dokončená v roku 2020, neskôr sa termín nenápadne posunul na koniec roka 2021. Splniť sa pravdepodobne nepodarí ani tretí termín v roku 2023. To je však už v kompetencii aktuálneho primátora a jeho projektového manažmentu. Viacero strán naznačuje, že to je do istej miery spôsobené výraznými dizajnovými úpravami.

Vizualizácie, ktoré majú byť v dohľadnej dobe odhalené, snáď ukážu, že verejnosť aspoň získa za dlhé čakanie akú-takú protihodnotu v podobe modernej trate s dobre riešenými zastávkami, priľahlým verejným priestorom a pešími či cyklistickými ťahmi. Príklady nových systémov napríklad z Francúzska ukazujú, že električková trať môže byť vynikajúcim doplnkom verejného priestoru mesta. To isté musí nastať v Petržalke, ktorej obyvatelia čakajú na koľajové spojenie s centrom už niekoľko desaťročí.

Len s dobudovanou električkovou osou sa toto najväčšie bratislavské sídlisko stane naozaj plnohodnotnou mestskou časťou Bratislavy. Je to práve električková sieť, ktorá zväzuje jednotlivé časti mesta dokopy a je zásadnou súčasťou tvorby bratislavskej identity. Dobudovaním prvej časti trate zo Šafárikovho námestia po Jungmannovu sa nadviazalo na prerušenú tradíciu, kedy „električky“ premávali do vtedy ešte neprebudovanej a autentickej Petržalky. Dokončením druhej etapy sa toto spojenie pravobrežnej štvrte a mesta potvrdí.

Aj na to však budú musieť desaťtisíce obyvateľov okolia počkať – a spolu s nimi aj investori, ktorých úlohou je význam električky zdôrazniť postupným rozvojom koridoru okolo nej. Mestská časť totiž čaká nielen na spojenie s mestom, ale aj na to, aby sa zo sídliska mestom skutočne stala.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.